Laura Trice navrhuje, aby sme všetci povedali ďakujem.

Dr. Laura Trice v tomto zdanlivo jednoduchom trojminútovom prejave uvažuje o sile magických slov ´ďakujem ti´ -- pri prehlbovaní priateľstva, pri náprave určitého puta alebo keď sa chceme uistiť, že druhá osoba vie, čo pre nás znamená. Vyskúšajte to.

Ahojte. Prišla som hovoriť o dôležitosti

pochvaly, obdivu a vďaky,

a o tom, aké je podstatné, aby boli priame a nefalšované.

Tieto veci ma začali zaujímať,

keď som vyrastala a všimla som si sama na sebe,

a to bolo až do pár rokov dozadu,

že by som chcela niekomu povedať ďakujem,

chcela by som ho pochváliť

a tiež by som chcela prijať pochvalu od neho.

Ale nikdy som to neurobila.

A tak som sa spýtala sama seba, prečo?

Cítila som sa nesmelá, v rozpakoch.

A vtedy sa moja otázka zmenila.

Som jediná, ktorá to takto robí?

Rozhodla som sa teda pátrať.

Mám šťastie, že pracujem na rehabilitačnom oddelení

a teda sa stretávam s ľuďmi, ktorí kvôli závislosti bojujú na život a na smrť.

A niekedy sa veci ukážu ako veľmi prosté.

Jadrom trápenia jedného z nich je, že otec zomrel bez toho, aby mu povedal, že je na neho hrdý.

Ale potom sa dozvie od rodiny a priateľov,

že otec povedal všetkým ostatným, aký bol na neho hrdý,

ale nikdy to nepovedal synovi.

Otec nevedel, že jeho syn to potreboval počuť.

Moja otázka teda znie, prečo si veci, ktoré potrebujeme, jednoducho nevypýtame?

Poznám pána, ktorý je 25 rokov ženatý

a túži od svojej manželky počuť,

´Ďakujem, že si živiteľom rodiny.Vďaka tomu môžem zostať doma s deťmi.´

Ale nepýta si to.

Poznám ženu, ktorá je však v tomto dobrá.

Raz týždenne povie svojmu manželovi,

´Bola by som veľmi rada, keby si mi poďakoval za všetko, čo robím pre domácnosť a pre deti.´

A on na to, ´Oh, to je fantastické, a to je fantastické.´

Pochvala musí byť úprimná,

ale za to berie zodpovednosť ona.

Moja priateľka April, ktorú poznám už od škôlky,

ďakuje svojím deťom za to, že si plnia svoje povinnosti.

Vraví: ´Prečo by som im nepoďakovala, hoci to aj majú urobiť?´.

Otázka teda je, prečo som sa tomu bránila?

Prečo sa tomu bránia iní ľudia?

Prečo dokážem povedať, ´Môj steak si prosím mierne prepečený,

potrebujem topánky číslo 6´, ale nedokážem povedať,

´Pochválil by si ma?´.

Takto vám však dávam o sebe rozhodujúce informácie.

Odhalím vám miesto, kde si nie som celkom istá.

Poviem vám, kde od vás potrebujem pomoc.

Správam sa k vám,

akoby ste boli moji nepriatelia.

A čo môžete urobiť s týmito informáciami?

Môžete si ma nevšímať.

Môžete to zneužiť.

Alebo mi môžete vyhovieť.

Zobrala som svoj bicykel do opravy -- zbožňujem túto historku --

a oni robia niečo čomu sa hovorí ´vyvážiť´ kolesá.

Ten chlapík povedal, ´Viete, keď si vyvážite kolesá,

ten bicykel bude omnoho lepší.´

Dostala som ten istý bicykel späť.

Odstránili z neho všetky drobné deformácie,

ktoré som tam mala dva a pol roka a môj bicykel je ako nový.

Vyzvem teda vás všetkých.

Chcem, aby ste si vyvážili vaše kolesá:

buďťe úprimní o pochvale, ktorú potrebujete počuť.

Čo potrebujete počuť? Choďťe domov k svojej žene

a opýtajte sa jej, čo potrebuje?

Choďťe domov k svojmu manželovi -- čo potrebuje?

Choďťe domov a opýtajte sa tieto otázky a potom pomôžte ľuďom okolo seba.

Je to jednoduché.

Prečo by nás to vôbec malo trápiť?

Hovoríme o svetovom mieri.

Ako môžeme mať svetový mier, keď máme rôzne kultúry a jazyky?

Myslím si, že to začína v domácnosti, pod jednou strechou.

Pozametajme si teda na vlastnom dvore.

Chcem vám všetkým v hľadisku poďakovať

za to, že ste takí skvelí manželia, úžasné matky,

priatelia, dcéry, synovia.

Môžno vám to nikto nikdy nepovedal,

ale robíte veľmi, veľmi dobrú prácu.

Tiež ďakujem za to, že ste tu, že ste prišli

a že meníte svet svojimi nápadmi.

Ďakujem.

(Potlesk)