Ako chováme malé koraly s cieľom obnoviť koralové útesy

Kristen Marhaver skúma koraly – tvory maličké ako makové semiačko, ktoré počas storočí dokážu v oceánoch vytvoriť nádherné štruktúry plné života pokrývajúce stovky kilometrov. Priznáva, že je ľahké smútiť nad stavom koralových útesov, keďže sa v poslednej dobe dostávajú do správ, pretože v dôsledku bielenia rýchlo odumierajú a ostáva po nich len sliz. Dobrá správa je, že toho o týchto úžasných morských bezstavovcoch zisťujeme čoraz viac a to vrátane toho, ako im môžeme pomôcť (aby oni mohli pomôcť nám). Biologička a členka TED Fellows Kristen Marhaver nám ponúka zbežný pohľad do úžasného a záhadného života týchto pracovitých a krehkých stvorení.

Čo bola vaša najťažšia práca?

Robili ste na slnku?

Zabezpečovali ste jedlo
pre rodinu a spoločnosť?

Pracovali ste celé dni a noci,
aby ste ochránili životy a majetok?

Pracovali ste úplne sami alebo na
projekte, ktorý nemal zaručený úspech,

ale mohol zlepšiť zdravie ľudí
alebo zachrániť život?

Budovali ste niečo
alebo ste vytvárali umelecké dielo?

Nikdy ste si neboli istí, či vašu prácu
ľudia vedia plne pochopiť alebo oceniť?

Ľudia okolo nás, ktorí takto pracujú,

si zaslúžia našu pozornosť,
lásku a maximálnu podporu.

Tieto ťažké práce však
okolo nás nevykonávajú len ľudia.

Takto na našej planéte pracujú
aj rastliny, zvieratá a ekosystémy,

medzi ktoré patrí aj ten,
ktorý skúmam – tropické koralové útesy.

Koralové útesy sú farmári.

Poskytujú potraviny, príjem a potravinovú
bezpečnosť stovkám miliónom ľudí.

Koralové útesy fungujú
ako bezpečnostná služba.

Štruktúry, ktoré vytvárajú, chránia
pobrežia pred búrkami a vlnami

a biologické systémy, ktoré v nich
vznikajú, filtrujú vodu,

ktorá je bezpečnejšia pre prácu a zábavu.

Koralové útesy sú chemici.

Molekuly z koralových útesov
sú čoraz dôležitejšie

pri hľadaní nových antibiotík
a liekov proti rakovine.

Koralové útesy sú aj umelci.

Štruktúry, ktoré vytvárajú, patria medzi
tie najkrajšie na našej planéte.

Práve na ich kráse je založený
turizmus v mnohých krajinách,

ktoré majú inak len veľmi málo
iných prírodných zdrojov.

Práve práca koralových útesov je dôvod,

prečo ekonómovia odhadujú ich celosvetovú
hodnotu na stovky miliárd dolárov ročne.

Napriek všetkému, čo pre nás robia
a bohatstva, ktoré vďaka ním získavame,

sme urobili skoro všetko, čo bolo
v našich silách, aby sme ich zničili.

Z oceánov sme zobrali ryby

a pridali sme do nich hnojivá, splašky,
choroby, ropu, polutanty a sedimenty.

Útesy sme fyzicky „pošliapali“
člnmi, kýlmi lodí a buldozérmi

a zmenili sme chémiu oceánov,
zohriali ich vodu a zhoršili búrky.

Každá jedna z tých hrozieb
je zlá už sama osebe,

ale navyše jedna druhú zosilňujú,
spájajú sa a výsledný efekt sa zhoršuje.

Uvediem príklad.

Pred pár rokmi zasiahla ostrov Curaçao,
kde žijem a pracujem, tropická búrka.

Na východe ostrova,
kde sú útesy nedotknuté a prekvitajú,

by ste ani nepovedali,
že sa tade búrka prehnala.

Pri meste, kde mnoho koralov vyhynulo
kvôli nadmernému rybolovu a znečisteniu,

však búrka zobrala tieto mŕtve koraly
a utĺkla nimi tie, ktoré dovtedy prežili.

Tento koral som skúmala ako doktorandka.

Dobre som ho spoznala.

Búrka ho však poškodila,
prišiel o polovicu tkaniva,

zamorili a zarástli ho riasy
a koral uhynul.

Jeremy Jackson opisuje spájanie hrozieb
ako „šikmú plochu končiacu v slize“.

V podstate to ani nie je metafora,

pretože na množstve útesov teraz skutočne
nájdeme len baktérie, riasy a sliz.

Teraz možno očakávate,
že prišla tá časť mojej prednášky,

keď začnem hovoriť
o záchrane koralových útesov.

Musím sa vám však s niečím priznať.

Tá fráza ma rozčuľuje.

Irituje ma, keď ju vidím tweetovať,
ako titulok v novinách,

alebo vytlačenú na lesklom papieri
brožúrok o ochrane prírody,

pretože my ochrancovia varujeme verejnosť,
že koraly odumierajú už desaťročia.

Skoro nikto, koho stretnem, bez ohľadu
na vzdelanie, si však nie je istý,

čo koraly vlastne sú a skade pochádzajú.

Ako môžeme čakať, že ľuďom bude
záležať na koralových útesoch,

keď sú to pre nich abstraktné veci,
ktorým skoro vôbec nerozumejú?

Keď nechápu, čo je to koral, odkiaľ je,
aký je zábavný, zaujímavý alebo krásny,

prečo by im malo záležať na jeho záchrane?

Tak to zmeňme.

Čo je to koral a odkiaľ pochádza?

Koraly sa rodia rôznymi spôsobmi,

ale najčastejšie je to
hromadným kladením vajíčok.

V jednu noc v roku všetky
koraly určitého druhu

naraz uvoľnia do vody všetky vajíčka,
ktoré počas roka vyprodukovali

a tie so spermiami vytvoria jeden balíček.

Balíčky vyplávajú na povrch a rozpadnú sa.

Je nádej, že sa na povrchu stretnú
s vajíčkami a spermiami iných koralov.

Na koralovom útese by malo
byť veľa koralov preto,

aby všetky uvoľnené vajíčka
našli na povrchu svojho partnera.

Po oplodnení robia to,
čo robia všetky živočíšne vajíčka.

Začnú sa deliť.

K mojim najobľúbenejším činnostiam patrí
vytváranie týchto fotiek pod mikroskopom.

Po delení sa z vajíčok vyvinú
drobné plávajúce larvy.

Ide o maličké fliačiky tuku
veľké asi ako makové semiačko,

ktoré však vnímajú všetko,
čo vnímame aj my.

Dokážu vnímať farbu a svetlo, štruktúry,
chemikálie a hodnoty pH.

Dokážu dokonca cítiť
tlakové vlny a počujú zvuky.

Všetko to využívajú,
keď na útesoch hľadajú miesto,

kde by sa mohli usadiť
a prežiť zvyšok života.

Predstavte si, že by ste našli miesto
na prežitie celého života

len dva dni po narodení.

Usadia sa na najvhodnejšom mieste,

vytvoria si pod sebou kostru,

vyvinú sa im ústa a ramená

a začnú pracovať na ťažkej úlohe,
ktorou je budovanie koralových útesov.

Jeden polyp koralu sa vie opakovane deliť,

pričom pod sebou zanecháva vápencovú
kostru a rastie smerom k slnku.

Mnoho koralov spolu za stovky rokov dokáže
vytvoriť obrovskú vápencovú štruktúru,

ktorá je často viditeľná aj z vesmíru

a je pokrytá tenkou vrstvou
týchto pracovitých živočíchov.

Na Zemi existuje len niekoľko stoviek
druhov koralov, možno 1000.

Koralové útesy sú však domovom
pre milióny iných druhov

a práve táto rozmanitosť stabilizuje
celý systém a je zdrojom nových liekov.

Poskytuje nám nové zdroje potravín.

Mám šťastie, že robím na ostrove Curaçao,
kde koralové útesy vyzerajú stále takto.

V skutočnosti však veľa
útesov v Karibiku a vo svete

vyzerá skôr takto.

Vedci čoraz detailnejšie skúmajú
úbytok koralových útesov

a s čoraz väčšou istotou
zisťujú jeho príčiny.

Pri mojom výskume
však nepozeráme do minulosti.

S kolegami nás viac zaujíma to,
čo ešte len príde.

Máme ten najmenší dôvod pre optimizmus.

Dokonca aj do útesov, ktoré sme mohli
pravdepodobne už dávno odpísať,

niekedy dorazia malé koraly a prežijú tam.

Myslíme si, že malé koraly sa možno
dokážu prispôsobiť iným podmienkam,

kým dospelé koraly to nedokázali.

Možno sa dokážu trochu ľahšie
prispôsobiť planéte plnej ľudí.

Pri našom výskume na ostrove Curaçao
sa sústreďujeme na zistenie toho,

čo malé koraly potrebujú
v kritickom skorom štádiu života,

čo hľadajú a ako im v tom môžeme pomôcť.

Ukážem vám tri príklady nášho
hľadania odpovedí na tieto otázky.

Pred pár rokmi sme použili 3D tlačiareň

a skúmali sme, ako si koraly vyberajú
medzi rozličnými farbami a štruktúrami.

Proste sme sa ich „opýtali“,
kde by sa chceli usadiť.

Zistili sme, že aj bez iných
biologických faktorov,

uprednostňujú bielu a ružovú,
teda farby zdravých útesov.

Vyhľadávajú trhliny, medzery a priehlbiny,

kde im nebude hroziť nebezpečenstvo
udupania a ani útok predátorov.

Vďaka tomu vieme povedať,

že ružová a biela farba útesov, trhliny
a tvrdé povrchy sú faktory,

ktoré potrebujeme obnoviť
na ochranu koralových útesov.

Tieto poznatky môžeme použiť,

ak budeme pod vodu ponárať veci
ako sú hrádze alebo móla.

Môžeme sa rozhodnúť použiť
materiály, farby a štruktúry,

ktoré by boli najvhodnejšie pre koraly.

Okrem rôznych povrchov skúmame
aj chemické a mikrobiálne signály,

ktoré priťahujú koraly k útesom.

Už 6 rokov pracujem s kultúrami baktérií
z povrchov, kde sa koraly usadili.

Baktérie som skúšala jednu za druhou

a hľadala som tie, ktoré dokážu
presvedčiť koraly, aby sa usadili.

Teraz máme v mrazničke
mnoho bakteriálnych kmeňov,

ktoré istotne povedú k usadeniu koralov.

Práve teraz testujú moji
kolegovia na ostrove Curaçao,

či nám baktérie pomôžu chovať
usadené koraly v laboratóriu,

a či tie potom majú väčšiu šancu prežiť,
keď ich opäť vypustíme.

Okrem toho sa ešte snažíme odhaliť
záhady menej preskúmaných druhov.

Tento koral vždy patril
medzi moje najobľúbenejšie.

Je to stĺpkovitý koral
Dendrogyra cylindricus.

Mám rada jeho zábavný tvar, tučné chlpato
vyzerajúce ramená a jeho vzácnosť.

Nájsť ho na útese je milé prekvapenie.

Je taký vzácny, že sa minulý rok dostal
na zoznam ohrozených druhov.

Sčasti sa tam dostal preto,

že za 30 rokov výskumu vedci nenašli
ani jeden malý koral tohto druhu.

Neboli sme si istí ani tým, či sa ešte
stále vôbec dokázali rozmnožovať.

Pred 4 rokmi sme ich začali
po nociach sledovať,

lebo sme chceli zistiť,
kedy v Curaçao kladú vajíčka.

Vďaka dobrým radám od kolegov z Floridy,
ktorí to videli v roku 2007 a v roku 2008,

sa nám to nakoniec podarilo zistiť
a zachytili sme to.

Vľavo vidíte samičku s vajíčkami,
ktoré sa chystá uvoľniť do vody.

Vpravo je samček, ktorý uvoľňuje spermie.

Pozbierali sme ich,
odniesli späť do laboratória,

vajíčka sme oplodnili a čoskoro
v laboratóriu plávali malé koraly.

Vďaka práci vedeckých strýkov a tiet

a desaťročnej praxi, ktorú sme získali
pri chove iných druhov koralov,

sme pomohli zopár larvám
prejsť zvyškom vývoja,

usadiť sa a premeniť sa na koraly.

Toto je prvý malý koral tohto druhu,
ktorý ľudia videli.

(potlesk)

Musím vám povedať,

že ak sú malé pandy roztomilé,
tak malé koraly sú ešte roztomilejšie.

(smiech)

Začíname odhaľovať záhady
procesu rozmnožovania koralov

a zisťujeme, ako im môžeme pomôcť.

Deje sa to na celom svete.

Vedci prichádzajú s novými spôsobmi
starostlivosti o embryá a o ich usadenie,

a možno dokonca aj s metódami,
ako ich uchovať pri nízkych teplotách,

aby sme mohli zachovať ich genetickú
rozmanitosť a častejšie s nimi pracovať.

Pracujeme však stále
s podradnými technológiami.

Obmedzuje nás priestor na stole,
počet pomocných rúk v laboratóriu

a množstvo kávy,
ktoré dokážeme za určitý čas vypiť.

Porovnajte to teraz s inými krízami
a oblasťami záujmu našej spoločnosti.

Máme moderné zdravotnícke technológie,
technológie obranného priemyslu,

máme vedecké technológie

a máme aj moderné technológie pre umenie.

Technológie pre ochranu prírody
sú však zastarané.

Spomeňte si na tú najťažšiu prácu,
ktorú ste vykonávali.

Mnoho z vás by povedalo,
že najťažšia práca je byť rodičom.

Moja mama rodičovstvo opísala ako niečo,

čo vás život urobí úžasnejším
a zároveň oveľa ťažším,

ako by ste si kedy dokázali predstaviť.

Už 10 rokov sa snažím koralom pomôcť,
aby sa z nich stali rodičia.

A keď vidím zázrak života, celkom isto
cítim úžas až do hĺbky duše.

Videla som však aj to,
aké ťažké je pre koraly stať sa rodičmi.

Naše koraly pred 2 týždňami
znovu nakládli vajíčka

a opäť sme ich priniesli do laboratória.

Tu vidíte, ako sa jedno z nich delí,

ale 14 nebolo oplodnených a tie vybuchnú.

Napadnú ich baktérie, vajíčka vybuchnú

a baktérie ohrozia aj život toho
jediného embrya, ktoré má šancu na vývoj.

Nevieme, či sme urobili niečo zle,

alebo či mal tento koral na tomto útese
vždy problémy s plodnosťou.

Nech už bola príčina akákoľvek,
čaká nás ešte veľa práce,

kým sa malé koraly budú dať použiť na
rozšírenie, obnovu alebo záchranu útesov.

Zabudnite na to, že majú hodnotu
stoviek miliárd dolárov.

Koralové útesy tvoria pracovité živočíchy,
rastliny, mikróby a morské huby.

Dávajú nám umenie, potravu a lieky.

A my sme skoro zničili
celú jednu generáciu koralov.

Niektoré z nich však napriek
našim snahám prežili

a teraz je načase
poďakovať sa im za ich prácu

a dať im možnosť postarať sa o budúce
koralové útesy – ich malých potomkov.

Veľmi pekne ďakujem.

(potlesk)