Všetko, čo počujete vo filme, je lož

Tvorba zvukov je založená na klamstve – keď pozeráte film alebo seriál, takmer všetky zvuky, ktoré počujete, sú falošné. V tejto prednáške bohatej na audio skúma Tasos Frantzolas úlohu zvuku v príbehu a ukazuje, ako ľahko sa náš mozog nechá oklamať tým, čo počujeme.

Chcem začať experimentom.

Prehrám vám tri videá upršaného dňa.

V jednom z nich som však zamenil zvuk

a namiesto zvuku dažďa,

som použil zvuk smažiacej sa slaniny.

Chcem, aby ste popremýšľali,
v ktorom klipe počujete slaninu.

(dážď)

(dážď)

(dážď)

Dobre.

Vlastne som klamal.

V každom počujete slaninu.

(prskanie slaniny)

(potlesk)

Nejde mi o to, aby ste pocítili hlad

pri každej scéne s dažďom,

ale chcem ukázať, že naše mozgy
sa prispôsobujú, aby prijali lži.

Nehľadáme presnosť.

Takže na tému klamstva

chcem citovať môjho
obľúbeného spisovateľa.

V diele Úpadok klamstva
vyslovil Oscar Wilde myšlienku,

že zlé umenie vzniká kopírovaním prírody
a zo snahy byť realistický;

a všetky veľké diela
pochádzajú z lží a ilúzií,

a rozprávania krásnych, nepravdivých vecí.

Takže, keď pozeráte film

a zazvoní telefón,

v skutočnosti nezvoní.

Zvuk bol pridaný neskôr
v postprodukcii v štúdiu.

Všetky zvuky, ktoré počujete sú falošné.

Všetko, okrem dialógov,

je falošné.

Keď vo filme vidíte vtáky
mávajúce krídlami –

(mávanie krídel)

V skutočnosti to nenahrali vtáka.

Znie to oveľa realistickejšie,
ak nahráte prestieradlo

či trasenie gumovými rukavicami.

(mávanie)

Zvuk horiacej cigarety zblízka –

(horiaca cigareta)

znie v skutočnosti autentickejšie,

ak stisnete guličku z fólie

a stisk uvoľníte.

(uvoľnenie zovretia guľky z fólie)

Údery?

(úder)

Ups, prehrám to znovu.

(úder)

Často vznikajú vrazením noža do zeleniny,

zvyčajne do kapusty.

(kapusta prebodnutá nožom)

Ďalej – lámanie kostí.

(lámanie kostí)

Nikto sa naozaj nezranil.

V skutočnosti ide o...

lámanie stoniek zeleru alebo
mrazeného šalátu.

(lámanie mrazeného šalátu alebo zeleru)

(smiech)

Vytváranie správnych zvukov
nie je vždy také jednoduché,

ako cesta do supermarketu,

do oddelenia zeleniny.

Často je to oveľa komplikovanejšie.

Tak poďme spolu spätne preskúmať

vznik zvukového efektu.

Jeden z mojich obľúbených príbehov
pochádza od Franka Serafina.

Prispieva do našej knižnice

a vytvoril skvelé zvukové efekty
pre filmy Tron, Star Trek a iné.

Bol súčasťou Paramount tímu,
ktorý získal Oscara za najlepší zvuk

vo filme Honba na ponorku.

Pre túto klasiku o studenej vojne
mali v 90. rokoch

vytvoriť zvuk vrtule ponorky.

Mali však malý problém:

nedokázali nájsť ponorku
v Západnom Hollywoode.

Takže v podstate urobili toto:

zašli k bazénu jedného priateľa

a Frank skočil bombu.

Jeden mikrofón bol umiestnený pod hladinou

a ďalší nad hladinou mimo bazén.

Takto znie mikrofón pod vodou.

(zvuk skoku pod hladinou)

Pridaním mikrofónu nad hladinou

to znie takto:

(šplechot vody)

Potom tento zvuk znížili o oktávu,

ako keby spomalili nahrávku.

(o oktávu nižší šplechot vody)

Potom odstránili vysoké frekvencie.

(šplechot vody)

A znovu znížili zvuk o oktávu.

(o oktávu nižší šplechot vody)

Potom pridali trochu šplechotu

z mikrofónu mimo bazéna.

(šplechot vody)

A zacyklením a opakovaným tohto zvuku

dostali toto:

(vírenie vrtule)

Takže spojením kreativity a
techniky vytvorili ilúziu,

že sa nachádzame v ponorke.

Keď už máte vytvorené zvuky

a zosynchronizovali ste ich s obrazom,

chcete, aby boli také živé
ako samotný príbeh.

Jeden z najlepších spôsobov,
ako to urobiť, je pridať dozvuk.

A to je prvý zvukový nástroj,
o ktorom chcem hovoriť.

Rezonancia alebo dozvuk
je pretrvávanie zvuku,

po tom čo originálny zvuk skončí.

Takže je to niečo ako –

všetky odrazy od látok,

predmetov a stien okolo zvuku.

Zoberme si, napríklad, výstrel.

Originálny zvuk trvá
menej než pol sekundy.

(výstrel)

Pridaním dozvuku

môže znieť akoby bol nahratý v kúpeľni.

(dozvuk výstrelu v kúpeľni)

Alebo, akoby bol nahraný
v kaplnke alebo kostole.

(dozvuk výstrelu v kostole)

Alebo v kaňone.

(dozvuk výstrelu v kaňone)

Dozvuk nám tak poskytuje mnoho informácií

o priestore medzi poslucháčom
a pôvodným zdrojom zvuku.

Ak by sa zvuk dal ochutnať,

potom dozvuk by bol niečo ako jeho vôňa.

Dozvuk však dokáže viac.

Keď počujeme zvuk
s oveľa kratším dozvukom

než vyžaduje dej v zábere,

je nám jasné,

že počúvame komentátora,

vecného rozprávača, ktorý nie je
priamo v deji pred kamerou.

Emocionálne, intímne momenty

počujeme často v kine s nulovým dozvukom,

akoby nám niekto šepkal do ucha.

Na druhú stranu,

ak do hlasu pridáme príliš dlhý dozvuk,

budeme mať pocit, že počúvame spomienky,

alebo že sa nachádzame v mysli postavy,

alebo že počúvame boží hlas.

Alebo, vo filmoch ešte mocnejšieho,

Morgana Freemana.

(smiech)

Tak –

(potlesk)

Tak aké ďalšie nástroje a triky

používajú zvukoví inžinieri?

Nuž, tento je skutočne dôležitý.

Je to ticho.

Chvíľka ticha upúta našu pozornosť.

A my, v západnom svete,

nie sme navyknutí
na ticho počas rozhovoru.

Považujeme ho za nepríjemné a neslušné.

A tak ticho pred verbálnym vyjadrením

môže vyvolať veľké napätie.

Predstavte si však skutočne
veľkolepý hollywoodsky film,

plný výbuchov a strieľania zo samopalov.

Hluk po chvíli prestane byť hlukom.

Tak v štýle jin-jang,

ticho potrebuje hluk
a hluk potrebuje ticho,

aby, či už jeden alebo druhý,
mali nejaký efekt.

Čo však ticho znamená?

Nuž to záleží na tom,
ako je vo filme použité.

Ticho nás môže vniesť do mysle postavy,

alebo prinútiť zamyslieť sa.

Ticho často spájame s...

očakávaním,

meditáciou,

ponorením sa do myšlienok.

No ticho je niekedy

ako čisté maliarske plátno

vyzývajúce diváka, aby naň namaľoval
svoje vlastné myšlienky.

Chcem však, aby bolo jasné,
že ticho vlastne neexistuje.

Viem, znie to ako najohromnejší výrok
zo všetkých TED výrokov.

No aj keby ste vošli do miestnosti
s nulovou rezonanciou

a nulovým zvukom z okolia,

stlále by ste počuli
búšenie vlastného srdca.

A v tradičnom kine nikdy
nebol okamih ticha,

kvôli zvuku projektora.

A ani v dnešnom svete Dolby

neexistuje chvíľka ticha,
ak sa započúvate okolo seba.

Vždy je tam nejaký zvuk.

Ak teda ticho neexistuje,

čo potom používajú tvorcovia filmov
a zvukoví inžinieri?

Ako náhradu tu používajú
prirodzené zvuky daného prostredia.

Sú to osobité zvuky v pozadí

špecifické pre každé prostredie.

Každé prostredie má špecifický zvuk,

každá miestnosť má jedinečný zvuk

nazývaný tón miestnosti.

Tu je nahrávka trhu v Maroku.

(hlasy, hudba)

A tu je nahrávka z námestia
Time Square v New Yorku.

(doprava, trúbenie, hlasy)

Tón miestnosti je súbor
všetkých zvukov v miestnosti:

ventilácia, kúrenie, chladnička...

Tu je nahrávka môjho bytu v Brooklyne.

(ventilácia, ohrievač vody, chladnička,
zvuk dopravy z ulice)

Prirodzené zvuky prostredia fungujú
tým najprimitívnejším spôsobom.

Priamo oslovujú naše podvedomie.

Švitorenie vtákov za oknom vyvoláva pocit,
že všetko je tak ako má byť.

Možno preto, že ako živočíšny druh

počúvame tento zvuk každé ráno
už milióny rokov.

(švitorenie vtákov)

Avšak priemyselné zvuky sme
spoznali len nedávno.

Aj keď mne osobne sa tieto páčia –

použil ich David Lynch, ktorého uznávam,

a jeho zvukový inžinier,

Alanom Spletrom –

priemyselné zvuky často pôsobia negatívne.

(zvuky strojov)

Zvukové efekty sa dokážu napojiť
na našu emocionálnu pamäť.

Niekdy môžu byť také výrazné,

že sa stanú pre daný film
charakteristickými.

Hrom môže predstavovať
boží zásah alebo hnev.

(hrom)

Kostolné zvony nám môžu
pripomenúť plynutie času

alebo našu vlastnú smrteľnosť.

(vyzváňanie zvonov)

Rozbíjanie skla môže naznačovať
koniec vzťahu

alebo priateľstva.

(rozbíjanie skla)

Vedci veria, že disharmonické zvuky,

napríklad plechové dychové
nástroje hrajúce veľmi hlasno,

nám môžu pripomínať
zavýjanie zvierat v prírode,

a preto v nás vyvolávajú
podráždenie alebo strach.

(zvuk plechových dychových nástrojov)

Doteraz sme hovorili o zvukoch v zábere.

Niekedy však zdroj zvuku nevidíme.

Voláme to zvuk mimo záberu,

alebo „akuzmatika“.

Akuzmatické zvuky.

Pojem akuzmatika pochádza
od Pytagora z antického Grécka,

ktorý roky učil pod závojom
alebo za zástenou

a neukázal sa svojim učeníkom.

Tento matematik a filozof si myslel,

že sa takto

jeho študenti sústredia viac na jeho hlas,

jeho slová a ich význam,

než na jeho vzhľad počas prednášky.

A tak ako pri Čarodejníkovi z krajiny Oz

alebo Veľkom bratovi z knihy 1984,

izolovaním hlasu od jeho zdroja,

príčiny od následku,

vytvoríme pocit
všadeprítomnosti a celistvosti,

a teda obraz autority.

Akuzmatiké zvuky majú pevnú tradíciu.

Rímske a benátske mníšky
spievali v kláštoroch

v galériach blízko stropu,

aby vytvorili ilúziu,
že to spievajú anjeli v nebi.

Richard Wagner sa preslávil
vytvorením skrytého orchestera,

ktorý umiestnil do jamy
medzi javiskom a publikom.

A o mojom hrdinovi, Aphexovi Twinovi,
je známe, že sa schovával v rohoch klubov.

Myslím, že oni všetci vedeli,
že keď skryjete zdroj,

vytvoríte pocit tajomna.

V kinách to vidíme znovu a znovu,

u Hitchcocka,
Ridleyho Scotta vo Votrelcovi...

Ak počujeme zvuk bez toho, aby
sme poznali jeho zdroj,

vytvorí to isté napätie.

Takýto zvuk taktiež dokáže zminimalizovať
isté vizuálne obmedzenia réžie

a ukázať niečo, čo tam
počas filmovania nebolo.

Ak to znie trochu teoreticky,

prehrám vám krátke video.

(pískanie hračky)

(písací stroj)

(bicie)

(ping-pong)

(ostrenie nožov)

(mixovanie hudby)

(rezanie pílou a ženské výkriky)

Týmto sa snažím ukázať,

že zvuk je jazyk.

Môže nás oklamať tým,
že nás geograficky premiestni,

môže zmeniť náladu;

udávať tempo;

môže nás rozosmiať alebo vyľakať.

Ja osobne som sa pred pár rokmi

do tohto jazyka zamiloval

a nejak sa mi podarilo
zmeniť ho na povolanie.

Našimi príspevkami do knižnice zvukov,

sa snažíme rozšíriť
slovnú zásobu tohto jazyka.

A týmto spôsobom chceme
ponúknuť vhodné nástroje

zvukovým inžinierom,

režisérom

a tvorcom videohier a aplikácií,

aby rozprávali ešte lepšie príbehy

a vytvárali ešte krajšie lži.

Takže ďakujem za vypočutie.

(potlesk)