LIFE BEYOND | Chapter 1: The Dawn (4K). An exploration of alien life & our place in the universe.

Podporili Protocol Labs

Nasleduj zvedavosť.

Veď ľudstvo vpred.

Existujú dve možnosti:

buď sme vo vesmíre sami,

alebo nie sme.

Obe sú rovnako desivé.

Arthur C. Clarke

Počas existencie času,

na všetkých planétach
všetkých galaxií vo vesmíre

kde vznikli civilizácie

hľadiace do noci,

vidiac to čo my,

si kládli rovnaké otázky.

Sme sami?

Je Zem jediná kapitola príbehu života?

Odpovede ležia niekde
vo vzdialenom vesmíre a čase.

Prvý krát je konečne pravda na dosah.

Hľadanie odhalí kto sme

a čím sa môžeme stať.

ŽIVOT NA DRUHEJ STRANE

KAPITOLA I.

KAPITOLA I.
Počiatok

Pri pátraní po živote tam vonku
sa musíme najskôr pozrieť k nám.

Čo vidíme okolo nás
je neuveriteľná zložitosť

Ako je to možné?

Čo je potrebné na vytvorenie života?

Živé organizmy sú stvorené chémiou.

Sme obrovské balíky chemických zlúčenín.

A aké sú ideálne podmienky pre chémiu?

Nuž, po prvé potrebujete energiu.

I. ENERGIA
napr. slnečné svetlo, geotermálne teplo

Ale nie priveľa.

Potrebujete to správne množstvo
a ukazuje sa, že planéty sú to pravé.

Pretože sú blízko hviezd, ale nie príliš.

Potrebujete tiež veľkú rozmanitosť
chemických prvkov.

II. ŤAŽKÉ PRVKY
napr. kyslík, uhlík, síra

A potrebujete tekutinu, ako je voda.

III. TEKUTINA
napr. voda

Prečo?

Nuž, v plynoch sa atómy vzájomne pohybujú
tak rýchlo, že sa nedokážu spojiť.

V pevných látkach sú zviazané.

Nemôžu sa pohybovať.

V tekutinách

môžu putovať, uhniezdiť sa
a spojiť vo forme molekúl.

Preto je tekutá voda
pre chod evolúcie tak dobrá.

Molekuly sa môžu vo vode rozpustiť
a vytvárať zložitejšie reťazce.

Kde nájdete takéto ideálne podmienky?

Nuž, planéty sú dobré

a naša mladá Zem bola takmer perfektná.

ZEM
PRED 4. MILIARDAMI ROKOV

Bola v správnej vzdialenosti od hviezdy,
aby mala veľké oceány tekutej vody.

A hlboko na dne týchto oceánov,
v prasklinách zemskej kôry,

začala prebiehať úžasná chémia:
kombinácie atómov

vo všetkých možných exotických podobách.

Presný recept je stále záhadou,
ale suroviny pre život

sú jednoduché – energia,
organické molekuly a tekutá voda.

Niekde v moriach mladej Zeme
sa základná chémia

stala biológiou – môžno aj viac ako raz.

Prvé bunky sa pravdepodobne zrodili
v horúcich vulkanických vodách,

v podmienkach v minulosti považovaných
za pre biológiu nemožné.

Čím viac život skúmame, tým častejšie
ho vidíme prekvitať v extrémnych miestach.

Na našej planéte sa baktérie prispôsobili
prežitiu v tých najhorších podmienkach.

Vyprahnuté púšte, zamrznuté Himaláje,
priepasti s tlakom tísícok ton

v oceánskych hĺbkach.

Vo vákuu vesmírneho simulátora
prosperuje život roky

bez kyslíka.

Nový výskum naznačuje, že život
vznikol pred 4 miliardami rokov,

keď bola Zem cudzím a smrtiacim miestom.

Planéta bola zmietaná
divokou vulkanickou činnosťou

a búrkou asteroidov,
ktorá trvala 100 miliónov rokov.

No aj v týchto extrémnych podmienkach
sa život rýchlo uchytil.

Veľmi, veľmi rýchlo, hneď ako Zem
po svojom vytvorení ochladla,

vieme, že tu vznikol život.

Pretože sa to tu na Zemi stalo rýchlo,
myslíme si, že sa to stane rýchlo

aj na iných planétach.

Príbeh Zeme nám dáva nádej,
že život by mohol byť všeobecne bežný.

Učí nás, že život je
rýchlo konajúci, húževnatý

a vytvorený so základných
a bežných zložiek.

Po 4 miliardách rokov izolácie

pátranie po našich vesmírnych druhoch
konečne začalo.

Tam, kde je voda je aj život –
a tak naša najlepšia šanca

je obzrieť sa
po oceánskych svetoch ako Zem.

Naše pátranie po Zemi podobných planétach
ešte len začalo,

a objavy sú vzrušujúce.

KEPLER-62F: vzdial.: 1200 svet.rokov.
Veľkosť: 1.4 x Zem. Teplota: ≥ -65ºC.

Vek: cca 7 miliárd rokov
Možný vodný svet

TRAPPIST-1D: vzdial.: 41 svet.rokov.
Veľkosť: 0.77 x Zem. Vek: ~7,5 mld rokov

Teplota: ≥ -7ºC
Možný vodný svet

TEEGARDEN-B: vzdial.: 12 svet.rokov.
Veľkosť: 1.07 x Zem. Vek: 2,5 mld rokov.

Minimálna teplota: ≥ -7ºC.
Možný vodný svet

K2-18B: vzdial: 111 svet.rokov.
Veľkosť: 2.7 x Zem.

Teplota: -73 -47ºC. Potvrdená prítomnosť
vodnej pary v atmosfére.

Ledva sme sa dotkli povrchu.
Tajomné poklady prírody sú bezodné.

Vieme, že voda je v galaxii bežná.

Sú tu bežné organické molekuly
a zložitá chémia.

Všetky veci, o ktorých vieme, že boli
potrebné pre vznik života na Zemi

existujú v hojnosti naprieč galaxiou.

Stalo sa niečo podobné
ako na našej planéte

aj na tých ostatných?

Hľadiac na holé čísla, existencia
mimozemského života je takmer nevyhnutná.

Posledné dáta naznačujú,
že až štvrtina hviezd má kamenné planéty

obiehajúce v ich zóne života –
správnej vzdialenosti pre tekutú vodu.

Len v našej galaxii Mliečna cesta
to je ~50 miliárd svetov podobných Zemi.

V celom vesmíre je možný počet
obývateľných planét ohromujúci:

100 000 000 000 000 000 000.

Predstavte si, že každý záblesk svetla predstavuje planétu podobnú Zemi.

Na zobrazenie všetkých by ste túto animáciu museli sledovať viac ako miliardu rokov.

Každý z nich má bohatú a jedinečnú históriu ako Zem.

Bilióny a bilióny chemických polievok, dusenie na veky.

Je tam viac obývateľných

Planét s hmotnosťou Zeme v pozorovateľnom objeme

než sú zrnká piesku

na všetkých plážach na Zemi.

Medzi týmto množstvom svetov,
mnohé budú smrteľné pre život, ako ho poznáme.

V obývateľnej zóne budú planéty, ktoré sú
spálené, zmrazené a zadusené jedovatými plynmi.

Mnohým bude chýbať atmosféra, rozhodujúca pre reguláciu teploty,
alebo mať jednu, ktorá je smrteľná.

Venuša, o ktorej sa kedysi myslelo, že môže podporovať život,
sa teraz sterilizuje drvivou toxickou atmosférou.

„Život však nemusí byť obmedzený na obývateľnú zónu.

Ďaleko od tepla ich hviezdy, mesiacov
Obrovské plynové planéty môžu byť skrytými oázami pre život.

Ich energia nepochádza zo svetla hviezd, ale z gravitácie -
kolísavý tlak a ťah hostiteľskej planéty.

Ľadový Enceladus má všetko: obrovský podpovrchový oceán
s hydrotermálnymi prieduchmi chrliacimi chémiu života.

Titan je obzvlášť lákavý - väčší ako Merkúr
a škvrnitý metánovými jazerami a organickými zlúčeninami.

V roku 2026 plánuje NASA poslať dron na Titan,
hľadá známky života v jeho údoliach a kráteroch.

Len v našej galaxii môže byť 100 biliónov exomúnov -
100-násobok počtu planét.

Niektoré môžu byť dokonca veľké ako Zem,
s atmosférou a povrchovou vodou.

S toľkými miestami, kde možno nájsť život, sa zdá, že je to len otázka času
než urobíme objav.

Niektorí si myslia, že už sme urobili.

30. júna 1976 pristávacia loď Viking na Marse
našiel niečo, čo stále zostáva nevysvetlené

Po injekcii živín sa vzorky marťanského sólu
vypudil charakteristický rádioaktívny plyn – rovnako ako pôdy zo Zeme.

Bol to signál prírodný alebo náš prvý
stretnutie s mimozemskou biológiou?"

Objav iba jednej baktérie na Marse

alebo akékoľvek iného teleso Slnečnej sústavy

by naznačovalo, že celý reťazec evolúcie

Kozmické, chemické a biologické,

je v práci všade.

V tom prípade,

stvorenie života kdekoľvek vo vesmíre

bude skôr pravidlom ako výnimkou

Ak sme ešte nenašli život, nemusí to trvať dlho, kým ho nenájdeme.

Vedci z NASA si teraz myslia, že sme na pokraji objavu