V histórii nášho sveta sa odohralo mnoho príbehov.

Mnohé sú stratené,

roztrúsené vo vetroch Času,

ďalej, než siaha ľudská pamäť.

Ale tento príbeh,

náš príbeh

by nemal byť zabudnutý.

Tati!

Maia!

Uteč! Maia uteč. Maia utekaj!

Prišli sme z vody,

Tečie z našich dávnych dní,

dlhými rokmi do tohto okamihu

ženie sa našimi životmi

ako pokrvná línia kráľov

Rýchlo plynúci prúd

spomienok a žiaľu

Jedna kvapka vody

krvi

a po nej dalšia

sa môžu stať vlnkami,

riekou,

stúpajúcim prúdom

nezastaviteľným

ktorý po chvíli

prelomí všetky prekážky

aby znova plynul voľne

na ceste za svojím osudom

Zbytky verných

Dúnadani

Ľudia zo Západu

boli roztrúsení a v malom počte

a obklopení mnohými nebezpečenstvami

Lebo Temný Pán Sauron

nezabudol na to, čo bolo

a zo všetkých národov Stredozeme

na nikoho nehľadil s väčšou nenávisťou

a strachom

ako na Dúnadanov

Šíril svoju vôľu medzi svojimi služobníkmi

a počas celých tých dlhých rokov

stále túžil vypátrať či sú Isildurovi Dediči stále nažive

aby ich mohol zničiť

a poslední z jeho najväčších nepriateľov

by boli stratení

navždy

Rýchlo! Rýchlo!

Dírhael!

Ivorwen! Gilraen! Bežte! Prosím!

Nechcem vás dnes stratiť všetkých.

Arathorn!

Máte moju vďaku pane,

a akúkoľvek službu, ktorú by som mohol ja a moja rodina preukázať tebe a tvojej rodine.

Dlžíme ti naše životy.

Tak ako ja dlžím svoj život vám. Ďakujem ti, pani.

Vôbec nemáte za čo ďakovať, môj pane.

Nemôžeme tu zostať. Kam ste mali namierené?

Neviem, môj pane.

Ohyzdi spálili našu dedinu, a povraždili našich ľudí.

Tí, ktorí prežili, sa rozutekali a ja neviem, kam.

Dorlad, môj syn.

Zabili ho, keď nás bránil.

Nenechali by sme jeho telo ohyzdom na ich kruté hry.

Váš syn bude odpočívať v pokoji, pani.

Pôjdete s nami.

Arathorn!

Arathorn?

Ty ho poznáš, otec?

Áno

Alebo som ho poznal, keď bol ešte dieťa.

Ak je to ten istý človek,

je to syn môjho priateľa a príbuzného.

Našeho náčelníka, Pána Aradora.

Isildurov Dedič.

Čo je to?

Zdá sa, že boli za korisťou.

Ale toto sú len tretky.

Je to zvláštne.

Ohyzdi hľadajú zlato a klenoty v Divočine?

ale prečo?

Každým dňom si mu podobnejšia.

A je to to, čo by on chcel?

Vrčal by na mňa, že ťa nechávam zaujať jeho miesto.

"Divočina nie je dobré miesto pre moju dcéru!"

Ale stále som rád, že som ťa cvičil.

To ja tiež.

Pán Arathorn

Tí už neprinesú žiadne správy tomu, kto ich poslal.

Dobrá práca Halbaron.

Teraz musíme dopraviť týchto troch do bezpečia.

Pôjdeme do Taurdalu, naša dedina, Pán?

Dírhael.

Moja žena, Ivorwen. A moja dcéra...

Gilraen.

A ja som Arathorn.

Syn Aradora.

Vskutku.

Nie, nie. Neklaňajte sa.

Keď prídete k môjmu otcovi,

môžete ho takto pozdraviť.

Ale teraz,

sa musíme poponáhľať.

Žiarlivé srdce nenájde miesto pre ozajstnú lásku,

ani keď stojí priamo za ním.

Na čo by som mala žiarliť?

Videl som ten pohľad medzi nimi.

Rovnako ako ty.

Tvoje oči ťa klamú.

A okrem toho, nemá to so mnou nič spoločné.

Nemá?

Nie!

A s tebou tiež nie, Dírhaborn.

A tak Arathorn a jeho hraničiari viedli trúchliacu rodinu na Sever,

cez mohutné rieky

a rozľahlými lesmi Rhudauru.

Krajinou, nad ktorou stále bdely pozorné zraky Dúnadanov

a priviedli ich k jeho otcovi, Pánovi Aradorovi,

v skrytej osade Taurdal.

Poď, môj starý priateľ a príbuzný.

Doprajme vášmu synovi mier a česť, aké si zaslúžil.

Pretože beriem vašu stratu ako moju stratu,

a váš žiaľ ako svoj vlastný.

Bohužiaľ, nebude žiadny dlhý spánok v starých kamenných sieňach

pre syna z Domu Aranartha!

Ale neuvidím tvoje kosti zneuctené, Dorlad,

keď sa služobníci Zla znovu pokúsia

vyhnať otca Dúnadanov!

Zbohom!

Prišiel som ťa poprosiť o prepáčenie.

Dlho som si myslel, že tvoje city k Arathornovi

nie su nič viac než rozmar, ktorý ti prejde

a časom by si sa od neho odtrhla

a konečne sa rozhliadla okolo seba.

Nechápal som to.

Aź do včerajšej noci.

Strávila som po jeho boku roky,

aj tak je medzi nami priepasť

ktorú dokázali odhaliť len plamene pohrebnej hranice cudzieho človeka.

Nemôžem súperiť s takou krásou a žiaľom.

El, každý muž by pokladal za česť keby ťa mohol nazývať svojou.

Priniesla by som mu len trápenie.

Toto sme našli po včerajšom útoku.

Je zvláštne, ako môžu také malé veci

priniesť do našich životov

tak obrovskú temnotu a zmenu.

Pán Arador teraz mal mnoho vecí na premýšľanie.

K jeho ušiam doľahli správy o ohyzdoch, ktorí prepadávali ostatné veznice.

Mierumilovné usadlosti, príliš vzdialené od pomoci,

boli tiež ohrozované,

Taurdal bol preplnený, pretože mnoho Dúnadanov opustilo svoje domovy

a hľadalo bezpečie vo veľkom počte.

A tak Arador viedol svojich statočných hraničiarov

s úlohou vyčistiť krajinu od hrozby,

ktorá sužovala jeho ľud.

Ale najschopnejší z jeho mužov,

nemali byť po jeho boku.

Aká je úroda, moja pani?

Bohatá, môj pane.

Čakal som na cestu trocha viac.

Vy odchádzate?

Otec mi prikázal vypátrať zámer nepriateľov

v chladných horách na Východe.

Sám?

Áno.

To je nebezpečná úloha môj pane.

Naozaj.

Bola doba keď so mnou také nebezpečenstvo ani nepohlo

a každý kúsok zo mňa by nadšene putoval na koniec sveta

slúžiaci našim ľuďom.

Ale teraz?

Teraz časť zo mňa zostáva tu.

A to je moje srdce.

Môj pane.

Je mi ľúto moja pani, nechcel som vás rozrušiť

Budem pozerať na Východ

a čakať na váš bezpečný návrat.

Moja pani.

So srdcom plným radosti

putoval Arathorn ďaleko za

rozpadnuté mestá Arnoru.

Zatiaľ čo Arathorn osamelo putoval do chladných hôr,

Gilraen čakala na jeho príchod domov

v pohasínajúcom lete na Západe.

Čas od času sama vychádzala hlboko do lesa,

aby zistila, či sa už vracia.

Gilraen!

Nepôjdem ďaleko!

Prečo to robí?

Ty vieš na koho čaká.

Je príliš mladá.

Ale nie bez rozumu.

Srdce mi vraví, že Arathorn bude nosiť

Barahirov prsteň skôr než sa čakalo.

Ale aj tak,

si nemyslím že povedie Dúnadanov,

dlho potom, čo si ho nasadí na prst.

Tak im nestoj v ceste, Dírhael!

Pretože keď sa títo dvaja oženia skoro,

možno sa pre náš ľud narodí nádej.

Ale ak nie,

je možné, že v tejto narastajúcej temnote,

Dúnadani nakoniec padnú,

a už nikdy nepovstanú.

Dopraj im to štastie, ktoré spolu môžu mať!

Ideš neskoro!

Kde su ostatní?

Vyvraždení!

Prepadli nás,

Všade su duchovia!

To nie sú duchovia!

Len Hraničiari, ty zbabelec.

Si zlý ako títo dvaja!

Priniesli ste to?

Tieto sú na nič.

Furt ste nenašli prsteň, ktorý hľadá Sauron.

Choďte späť! Nájdite ho!

Ako? Nezostalo nás dosť.

Potrebujeme čas, aby sme zohnali dalších.

Bola to chyba zaútočiť na duchov za tmy, Shaknar!

Ja nerobím chyby!

Ja teraz idem nahlásiť vašu neschopnosť Sauronovi do Dol Gulduru.

Zožente si dalších ohyzdov, ak musíte, ale pošlite von špehov.

Keď sa vrátim, chcem vedieť, kde to je!

Čo je?

Cítim ľudské mäso.

To nie je možné.

Ty to necítiš?

Arathorn! Vrátil si sa!

Nemala by si chodiť tak ďaleko do lesa sama!

Ja viem. Ja…

Hraničiari. Nepôjdeš za nimi?

Nájdu nás za chvíľu sami.

Takže, musím sa poponáhľať,

lebo zmeškám svoju šancu.

Šancu na čo?

Dúfam, že im to chvíľu potrvá.

Vycvičil som ich až príliš dobre.

Môj pane?

Zašla som príliš ďaleko od dediny.

Ale váš kapitán ma našiel.

Som ti k službám, môj pane.

A ja budem vždy k tvojim.

Halbaron, odveď Pani Gilraen spät do dediny.

Iste, môj pane.

Elgarain. Môžeš na slovíčko?

Ospravedlňujem sa, môj pane.

Nemohli sme ťa nájsť. Nevedela som...

Nemusíš sa mi ospravedlňovať, moja milá.

Bola si niekedy zamilovaná?

Nie.

Zmení ti to svet.

Strávi ho spaľujucími plameňmi,

ktoré neslabnú.

Svetlo tak žiarivé a jasné ako Eärendilova hviezda.

Ty si bola zamilovaná.

Počula som o tom rozprávať.

Takže ty si zamilovaný?

Budem sa ženiť!

Alebo v to aspoň verím.

A čoskoro pokiaľ mi bude priať štastie.

Prajem ti radosť, môj pane.

Tvoj srdce by malo byť plné radosti, Arathorn.

Och, to je...

ale bojím sa, že Pán Dírhael nám nedá ochotne svoje požehnanie...

Gilraen je ako ty, ešte na to nemá vek.

Ešte som nespoznala lásku,

ale viem, že keď srdce začne ovládať jazyk,

nikto by mu nemal stáť v ceste...

Ak budeš váhať možno zistíš, že to čo si mal povedať

zostane navždy zamknuté v tvojom srdci,

a zostaneš sám sebe jediným spoločníkom.

Rozprávaš múdro…

ale aj tak…

Ročné obdobia sa práve menia.

Možno to prinesie zmenu aj do jeho srdca.

Ak sa mení s ročným obdobím,

tak môže len vychladnúť.

Len si stoj za svojím a hovor to, čo ti vraví srdce.

Ďakujem ti.

Si moja dobrá priateľka.

Položila by som za teba aj svoj život.

A ja svoj za teba.

Dobre, že si v poriadku, môj synu.

Ty tiež, otče.

Halbaron mi povedal, že vaša výprava proti

ohyzdom bola úspešná.

Je ich teraz naozaj málo.

Na nejaký ten čas by nám mali dať pokoj.

Napriek tomu tvoju myseľ niečo ťaží.

Teraz už viem, o čo im ide,

a nejednajú sami.

Slúžia Sauronovi,

a ten hľadá Barahirov Prsteň.

Otec, pátraju po tebe.

Potom je to tak, ako som sa obával.

Prosím ťa, ukry ten prsteň.

Nenos ho!

Nie.

Ale to ich privedie rovno k tebe!

Nech na nás Sauron pošle aj všetky armády sveta.

Nebudem sa skrývať pred tým, kto som,

pokiaľ mám dych vo svojom tele,

a meč vo svojej ruke.

Odpusť mi.

Nemám ti čo odpustiť, môj synu.

Preukazuješ mne a Dúnadanom veľkú službu.

Ty si pravý dedič kráľov!

No tak, netráp sa.

Tvoja matka mi vždy pripomínala,

že ľudia v nás hľadajú vedenie,

a že musíme stáť pevne, nech sa deje čokoľvek.

Možno jedného dňa

tiež nájdeš niekoho tak krásneho a múdreho,

aby radil tebe.

Žehnám vám, deti.

Nech su vaše dni štastné a bohaté,

a plné nádeje.

Vydám sa teraz do Vododolu,

kde ma očakáva Elrond Polelf.

A keď sa vrátim s jeho dobrými radami,

možno budeme oslavovať svadbu.

Veľa štastia s Dírhael.

Pán Dírhael...

dobré ráno.

Počas dlhých zimných mesiacov

choval Arathorn lásku ukrytú vo svojom srdci

alebo sa bál,

že nebude úspešný vo svojej najdôležitejšej úlohe.

Len si stoj za svojím,

a hovor to, čo ti vraví srdce.

Pán Dírhael.

Prišiel som ťa požiadať o ruku tvojej dcéry.

Dlžím ti svoj život, syn Aradora.

Ale nedlžím ti svoju dcéru.

Ale ja ju milujem, môj pane.

Veľmi sa obávam tieňa

ktorý vrháš na môj dom, Isildurov Dedič.

Tvoja pozornosť, ktorú venuješ mojej dcére, nie je vítana...

Nevítaš ju ty.

Nie ona.

Áno. A preto ju nemôžem ignorovať.

Kvôli Gilraen dúfam, že v

tvojích žilách koluje krv tvojho otca.

Ak sklameš svoj ľud,

budeš sa musieť zodpovedať len Dúnadanom.

Ak sklameš ju,

budem to ja, komu sa budeš spovedať.

To malo byť áno?

A keď Zima stiahla zo zeme svoje studené prsty

a prešla do jasnej skorej Jari.

Arathorn, syn Aradora

a Pani Gilraen boli zosobášení

v štastí a nádeji.

Ale sotva po roku radosti,

sa temný tieň znovu vpílil do ich životov.

Arador, syn Argonuia,

Pán Dúnadanov, sa ocitol v zatienenej rokline

medzi mrazivými a zaslepujucími parami Studených vodopádov.

Utekajte!

Utekajte!

Kde je môj otec?

Ďalej na juh.

Bež!

Otec!

Otec.

Arathorn! Arathorn! Zobuď sa!

Bol to len sen! Zobuď sa!

Nie! Videl som ho! Cítil som ako ho opúšťa dych!

Shhh! Je to len sen. Len sen!

Oh, Gilraen! Kiež by to tak bolo!

Akú má náš ľud nádej?

Línia Kráľov visí na vlásku,

Bojím sa, že svoj trpký koniec nájde vo mne.

Arathorn, kam sa podela tvoja radosť?

Kam sa podela tvoja nádej?

Ja nebudem zúfať!

A ani tebe to nedovolím.

Arathorn, pozri sa na mňa!

Nemaj strach zo zajtrajška,

pretože to nie sme my, kto by sme vedeli a rozhodovali o tom.

a neboj sa, že by kráľovský dom dosiahol svoj koniec.

Je stále živý.

Žije v tebe.

A vo mne.

Tam je moja Nádej.

A tak rok po strate svojho otca

prvého dňa tretieho mesiaca

privítali Arathorn a Dúnadani na svete novú nádej.

Máš syna môj pane.

Pomenujeme ho, Aragorn.

Kráľovská Odvaha, tú by mal mať,

ale na jeho prsiach vidím zelený kameň,

a z neho vzíde jeho pravé meno

a jeho najväčšia sláva

lebo z neho bude liečiteľ a obnoviteľ.

Hľaďte Aragorn,

syn Arathorna,

Pán Dúnadanov!

Potomok Elendila z Númenoru!

Dedič Isildurov!

Sláva Aragornovi!

Sláva Aragornovi!

Vďaka odvahe Pána a jeho hraničiarov,

zažívali Dúnadani obdobie mieru.

A malý Aragorn rástol rýchlo a štastne.

Halbaron

Ako by to bolo včera, keď tvoj syn Halbarad

bol v Aragornovom veku.

Naozaj, môj pane.

Myslím, že to budem vnímať rovnako, Evonyn,

keď z nášho syna bude muž.

To budete, moja pani.

Ako rýchlo rastú!

A ako veľa jedia aby tak vyrástli!

Keby nám niečo aj ostalo!

Zaberám toto pole v mene Kráľa!

Sedem hviezd a koruna na poli modrom

Vo vojnovom vetre prápor vial

Okolo neho zvolal Kráľ svojích udatných mužov

aby bojovali za slobodu na Severe

Fornost padol, plakal herold

bojovali a zomreli ako Dúnadani

Vznešený a statočný muž spadol zo svojho tátoša

Do zemi zadupaný beštiami bez zábran

Odniesli kráľa z bojiska

Ako armáda Angmaru pustošila

Náša zástava v mori smrti viala

keď kráľov herold sa nadýchol posledný krát

Zástava sa rozkývala a spadla na Zem

Nepriateľ jasá v strašnom veselí

Keď ľud zo strachu utekal a kričal

Pánovia Elladan a Elrohir z Vododolu nečakane dorazili,

a priali si s nami okamžite hovoriť.

Vitajte, priatelia!

Čo vás k nám dnes v noci privádza?

A ako sa darí tvojmu otcovi Pánovi Elrondovi?

A Pani Arwen?

Náš otec a sestra sa majú dobre, môj pane.

To Elrond nás za tebou v rýchlosti poslal.

Ohyzdov na Sever a na Východ od Taurdalu pribúda.

Ich počet je väčší, než sme po mnoho rokov videli.

Aj práve teraz sa vytrvale približujú

k najsevernejším dedinám Dúnadanov.

Nepotrvá dlho a nebezpečenstvo

sa znova bude tlačiť na vaše hranice.

Do Vododolu, kde chlapec pretrváva

A zástava stále veje vo výške.

Preto ti náš otec posiela pochmúrnu radu.

Aká je to rada?

Nalieha, aby si poslal svoju ženu a syna

do Vododolu, kde budú v bezpečí,

a ty, Arathorn,

aby si viedol Dúnadanov tajnými cestami do iných krajín,

aby ste unikli tomuto bližiacemu sa nebezpečenstvu.

Už je neskoro, moji páni, porozprávame sa o tom ráno,

Poďme vám nájsť nejaké miesto na odpočinok.

Elrond Polelf je múdry,

a vidí mnoho, čo je skryté

alebo má ešte len prísť.

Zvážim jeho slová,

a budem myslieť na svoj ľud.

Neváhaj so svojým rozhodnutím príliš dlho.

S každou hodinou, ktorá uplynie,

sa nebezpečenstvo približuje.

Rozumiem. Dobrú noc, moji pánovia.

Dobrú noc.

Ani to nehovor!

Ja od teba neodídem.

Predsa je to múdra rada.

Ak sa k nám znova priblíži nebezpečenstvo,

ty a Aragorn musíte byť v bezpečí.

Všetci Náčelníci Dúnadanov boli nejaký čas vychovávaní v Elrondovom dome.

Ja sám som tam v detstve strávil niekoľko rokov.

Ja ťa neopustím.

Neopustím!

Vieme kde je!

Dobre.

Poď so mnou.

Elgarain!

Halbaron ťa videl odchádzať.

Mala som to urobiť už dávno.

Bez rozlúčenia?

Po celú tu dobu od smrti tvojho otca,

som bral ako svoju povinnosť dávať na teba pozor.

Dlžil som mu to za roky ked mi slúžil,

a bol mi priateľom.

Keď si chcela zaujať jeho miesto, ja sám som ťa podporil.

Desať rokov si stála po mojom boku,

napriem tomu ma teraz, keď ťa potrebujem najviac,

opúšťaš?

Potrebuješ oči a uši na vzdialených územiach,

a Hraničiarské postavenie v Hithline je bez posádky.

Hithlin?

Ale to je veľmi ďaleko!

Zbavujem ťa tvojej povinnosti.

Už ti nebudem viac príťažou.

Ty si nikdy nebola príťaž.

Elgarain, vždy si mi bola len priateľkou.

si pre mňa ako sestra.

Ty už máš rodinu.

Ženu a syna, ktorí ťa potrebujú.

Ochraňuj ich.

Nepros ma, aby som zostala!

Prosím.

Nebudem ťa tu držať, ak si praješ odísť.

Ale nerozumiem tomu.

To z dôvodu, ktorý ti nemôžem vysvetliť.

Odpusť mi to.

Pán Arathorn! Potrebujeme tvoju radu.

Arathorn. Nepriateľ pochoduje!

Štastnú cestu, priateľ môj.

Môj Pane. Ohyzdi pochodujú.

Pán Elrohir mi rozkázal, povedať toto:

"Už bolo rozhodnuté za teba."

Zvolaj ku mne mojich kapitánov.

Čaká nás vojna!

Zdravím ťa, priateľ.

Už je čas.

Ale zatiaľ čo Pán Dúnadanov

a Elrondovi synovia pripravovali svoje plány,

ohyzdi, vďaka ľstivosti a skrývaniu,

boli bližšie k dedine ako Pán Elrond predpovedal.

Nezabudla si na niečo?

Čo by som mala zabudnúť?

Povedať mi, že odchádzaš.

Pán Arathorn bude potrebovať našu pomoc.

Ale napriek tomu, až pôjde do Vododolu

alebo povedie Dúnadanov inde do bezpečia,

ty nezostaneš.

Nemôžem.

Už tomu rozumiem.

Odchádzam, aby som si oslobodila svoje srdce.

Ty taku správu nevítaš?

Samozrejme vítam.

Pretože na teba stále myslím.

Nikdy si o tom nevedela alebo netušila?

Vždy si bol nna mňa milý.

Milý?

Nie, Elgarain.

Milujem ťa.

Už celé roky.

Aj keď si vedel, že milujem iného? Prečo?

Pretože som vedel, že časom zmúdrieš natoľko, aby si ho nechala ísť.

A to som teraz spravila.

Len preto, aby si utiekla odo mňa.

El, neutekaj.

Poď so mnou.

Pôjdem.

Elgarain! Uteč!

Sám ich nezastavíš!

Rýchlo, varuj dedinu!

Nie!

Musíš ich varovať,

za Dúnadanov

bež!

Uvidíme sa znova! Bež!

Páni moji. Páni moji!

Nebudeme čakať na ohyzdov, kým sa dostanú do výhody.

Evakuujeme dediny,

ale prinesieme vojnu k nim do Divočiny,

nech už budú kdekoľvek.

Tak nech sa služobníci Zla trasú strachom!

Do zbrane! Do zbrane!

Do zbrane! Do zbrane!

Halbaron! Nepriateľ je tu!

V lese… Dírhaborn… bojuje, aby ich zdržal… ohyzdi sú všade!

Hraničiari, ku mne!

Si zranená?

Nie.

Gilraen, kde je tvoj syn? Kde je Aragorn?

Aragorn!?

Bežte do haly!

Arathorn! Ústup, ústup!

Tam! To je on!

Uvidí svoj koniec.

Tvoj rod skončil!

Tati... Tati, tati!?

Dnes musia zomrieť dva psy!

Gilraen!

Moja pani, bež dovnútra!

Nenechám ťa tu!

Tati, tati!

Dúnadani zvíťazili.

Ale zaplatili za svoje víťazstvo veľkú cenu.

Odpusť mi.

Čo ti mám odpustiť?

Moju závisť…

že si vybral teba.

Elgarain!

Arathorn, ja...

Šetri si sílu, moja milá.

Sklamala som ťa.

Nie. Nie, nesklamala si.

Moja rodina je v bezpečí vďaka tebe.

Tvoj otec by bol tak pyšný.

Našla som dnes svoje srdce.

A teraz je stratené...

Chcel s tebou odísť?

Ale nestratím ho celé.

Ty musíš žiť.

A Aragorn musí žiť.

Nesmieme stratiť našu nádej!

Elgarain.

Elgarain!

Koľko ďalších musí padnúť?

Koľko?!

Príliš dlho plienili služobníci zla náš ľud

a pustošili toto kedysi hrdé Kráľovstvo Arnoru.

Muži Západu!

Tieň sa rozširuje,

a jeho krutá ruka sa po nás vždy naťahovala.

Ale my nesmieme stratiť nádej.

Príde doba, keď Dúnadani znovu získaju svoju silu,

a vyženú zlo z tohto územia raz a navždy.

Ale dovtedy,

je našou povinnosťou brániť náš ľud za každú cenu.

Takže, povstaňte, Dúnadani!

Pamätajte kto ste!

Nech pred nami naši nepriatelia znova utekajú!

A nech žiadny ohyzd neopustí tento les živý!

Zober svojich hraničiarov. Vy chlapi so mnou!

Ja sa k tebe vrátim. Sľubujem.

Takže Arathorn, syn Aradora,

Pán Dúnadanov,

viedol svoj ľud do veľkého a odvážneho boja,

a služobníci Nepriateľa sa triasli hrôzou.

Arathorn, počkaj!

Tu línia Kráľov končí!

Línia nie je prerušená.

Stále je nádej!

Oni sa vrátia, Gilraen.

Áno, vrátia.

Pani Gilraen! Pani Gilraen!

Pán Arathorn je ranený!

Rozprával?

Len tvoje meno, moja pani.

Gilraen?

Som tu. Som tu!

Tu je moja radosť.

A tam je naša nádej.

Aragorn, Náčelník Dúnadanov!

Potom čo sa Pani Dúnadanov rozlúčila so svojimi príbuznými,

a so svojím ľudom,

aby ochránila posledné deti Númenoru

rozkázala Halbaronovi, aby rozpustil Taurdal

a aby Dúnadani hľadali bezpečie v malých utajených usadlostiach

v hĺbke lesov Rhudauru.

Isildurov Dedič bol odvedený do Vododolu

aby tu bol v bezpečí vychovaný.

A tak si sa dostal sem, do domu Pána Elronda, maličký.

Po mnoho dlhých rokov ťa nebudem nazývať Aragorn.

Pretože tvoje meno sa musí zabudnúť.

Aby sa Nepriateľ nedozvedel, že žiješ

a všetko, za čo sme bojovali, bude stratené.

Teda naposledy.

Ty si Aragorn,

Syn Arathorna,

Náčelník Dúnadanov

a Dedič Isildurov.

Ale teraz,

Estel,

si proste naša Nádej.

Slovenské titulky: Marek Pekarovič