Žraloky obrovské sú úžasné tvory. Sú prosto nádherné. Môžu dorásť do dĺžky až 10 metrov. Možno aj viac. Môžu vážiť až dve tony. Možno aj až päť ton. Sú druhým najväčším druhom ryby na svete. Sú tiež neškodnými zvieratami, ktoré sa živia planktónom. A myslíme si o nich, že sú schopné vyfiltrovať až kilometer kubický vody každú hodinu a dokážu zjesť až 30 kg zooplanktónu za deň, aby prežili. Sú fantastické. A máme šťastie, že v Írsku ich máme veľa a máme mnoho príležitostí ich skúmať. Boli veľmi dôležité aj pre ľudí, ktorí žili na pobreží pred stovkami rokov, hlavne v okolí regiónov Claddagh, Duff, Connemara, kde farmári zvykli vyplávať na svojich lodiach a člnoch aj ďaleko od pobrežia, niekedy na miesto Sunfish Bank, čo je asi 15 km na západ od ostrova Acaill, a tam lovili žraloky obrovské. Toto je starý drevoryt z 18.-19. storočia. Takže boli veľmi dôležité, hlavne vďaka oleju z ich pečene. Tretina veľkosti tohto žraloka je pečeň plná oleja. Z ich pečene máme litre oleja. Tento olej sa používal hlavne na svietenie, ale aj na ošetrovanie rán a iné veci. Začiatky verejného osvetlenia v roku 1742 v Galway, Dubline a Waterforde sú spojené s olejom z ryby "slnečnice". A "slnečnica" je jeden z názvov žraloka obrovského. Takže boli vždy veľmi dôležité zvieratá. Už nejaký čas ich poznáme, boli vždy potrebné pre ľudí na pobreží. Zrejme najlepšie zdokumentovaný lov tohto žraloka na svete pochádza z ostrova Acaill. Toto je zátoka Keem na ostrove Acaill. Žraloky priplávali do zálivu, rybári priviazali siete k výbežku zálivu, natiahli ich a spojili s ďalšími sieťami. Žralok priplával, narazil do siete a zamotal sa do nej. Často sa ponoril a zadusil. Niekedy sa zoradili vo svojich loďkách a zabili žraloka vrhom harpúny do zátylku. Žraloka odtiahli do prístavu Purteen, uvarili ho a použili olej. Používalo sa aj mäso ako hnojivo. Odrezávali im aj plutvy, asi najväčšia hrozba pre žraloky na celom svete -- odrezávanie plutiev. Vďaka filmom ako "Čeľuste" sa ich často bojíme. Ľudí zabitých žralokom je 5-6 za rok. Nedávno tu bol taký prípad, že? Pred pár týždňami. My ročne zabijeme asi 100 miliónov žralokov. Neviem presné počty, ale myslím, že žraloky sa skôr môžu báť nás než my ich. Bol to veľmi dobre zdokumentovaný rybolov a ako vidíme, vrcholil v 50. rokoch, keď bolo ročne zabitých 1 500 žralokov. Potom to veľmi rýchlo kleslo - klasický rozmach a krach rybolovu svedčiaci o tom, že zásoby sa zmenšovali alebo že sa žraloky málo rozmnožovali. V tom čase sa zabilo 12000 žralokov, doslova len natiahnutím konopného povrazu z výbežku v zátoke Keem na ostrove Acaill. Žraloky sa zabíjali do polovice 80.rokov, hlavne na miestach ako je Dunmore v grófstve Waterford. Asi 2 500 až 3 000 žralokov bolo zabitých do roku 1985 mnoho z nich nórskymi loďami. Nie je to dobre vidieť, ale to čierne sú nórske lode loviace žraloky a tá čierna línia na vyhliadkovom koši ukazuje, že to je loď loviaca žraloky a nie veľrybárska loď. Dôležitosť žralokov pre ľudí na pobreží môžeme nájsť aj v jazyku. Nebudem predstierať, že viem po írsky, ale v Kerry sa im hovorí "Ainmhide na seolta," - monštrum s plachtami. Ďalšie ich meno je "Liop an da lapa," ťažkopádna beštia s dvoma plutvami. "Liabhan mor," hovorí o veľkom zvierati. Alebo moje obľúbené "Liabhan chor greine," veľká ryba slnka. Je to pekné a výstižné meno. Na ostrove Tory, čo je aj tak čudné miesto, sa volali "muldoons" a nikto nevie prečo. Dúfam, že tu nie je nikto z Tory; krásne miesto. Ale po celom Írsku boli bežne známe ako slnečnice, čo vystihuje ich zvyk vyhrievať sa na hladine, keď svieti slnko. Sú obavy, že po celom svete klesá počet týchto žralokov. Niektorí tvrdia, že nejde o úbytok populácie. Môže ísť iba o zmenu v rozložení planktónu. Myslíme si, že tieto žraloky sú skvelými indikátormi klimatickej zmeny, pretože neustále zaznamenávajú planktón, keďže plávajú s otvorenými ústami. Dnes sú uvedené v UICN ako ohrozené. V Európe sú aj hnutia proti ich lovu. Teraz je zakázané aj loviť a ťahať ich z vody aj v prípade, že ich chytíte omylom. V Írsku nie sú chránené. V Írsku nie sú pre legislatívu dôležité, napriek tomu že pre nás sú, a napriek svojmu historickému kontextu, v ktorom sa pohybujú. Vieme o nich veľmi málo. A väčšina z toho, čo vieme, je založená na ich zvyku plávať na hladinu. Snažíme sa hádať, čo robia, podľa ich správania sa na hladine. Len minulý rok som zistil, na konferencii na ostrove Man, aké je nezvyčajné žiť niekde, kde tieto žraloky často a predvídateľne chodia na hladinu "slniť sa". Vo vede je to skvelá príležitosť vidieť a zažiť žraloky obrovské, a oni sú skvelé tvory. Dáva nám to fantastickú príležitosť k ich štúdiu a prístupu k nim. Posledných pár rokov sme - minulý rok bol veľmi úspešný - začali značkovať žraloky, aby sme mohli napríklad pochopiť ich pohybu, vracaniu sa na rovnaké miesta ap. Hlavne sme sa sústredili na sever Donegal a západ Kerry, lebo tu som aktívne pôsobil. Značili sme ich jednoducho, bez modernej techniky, a síce veľkou dlhou tyčou. Toto je rybársky prút so štítkom na konci. Stačí vstať na lodi a označiť žraloka. Bolo to veľmi efektívne. Minulé leto sme označili 105 žralokov. Dostali sme ich 50 za 3 dni pri polostrove Inishowen. Pol výzvy je dostať sa k nim, byť v správnom čase na správnom mieste. Ale technika je veľmi jednoduchá. Ukážem vám, ako vyzerajú. Na lodi používame kameru na tyči na filmovanie žralokov. Chceme zistiť pohlavie žraloka. Rozmiestnili sme tiež pár satelitných štítkov, čiže sme použili aj high-tech. Toto sú archívne štítky. Uchovávajú údaje. Satelitný štítok funguje iba keď vo vzduchu nie je voda a keď môže vyslať signál satelitu. Áno, žraloky, ryby, sú väčšinou pod vodou. Tento štítok určí polohu žraloka v závislosti od času a polohy slnka, teploty vody a hĺbky. My musíme tak trochu zrekonštruovať cestu. Nastavíme štítok, aby sa od žraloka po istom čase oddelil, v tomto prípade 8 mesiacov, a doslova v deň, keď sa štítok oddelil, pozdravil satelit, a poslal údaje, nie všetky, ale pre nás dosť. To je jediný spôsob, ako zistiť niečo o ich správaní a pohybe, keď sú pod vodou. Tu je pár máp, ktoré sme vytvorili. Tu sme označili dvoch blízko Kerry. V podstate trávi celý čas za tých 8 mesiacov v írskych vodách. Na Vianoce bol preč na okraji útesu. Toto sme ešte nepotvrdili pomocou teploty morskej hladiny a hĺbky vody, ale znovu, druhý žralok trávi väčšinu času v Írskom mori a okolí. Minulý rok kolegovia z Ostrovu Man označili žraloka, ktorý za 90 dní prešiel z Ostrovu Man do Nového Škótska v Kanade. To je 9 500 kilometrov. Nevedeli sme, že to je možné. Ďalší kolega v USA označil asi 20 žralokov v Massachusetts, ale jeho značky nefungovali. Vie len, kde ich označil a kde svoje značky zhodili. Jeho značky sa stratili v Karibiku a dokonca v Brazílii. A my sme si mysleli, že žraloky žijú len v miernom pásme, len v našich zemepisných šírkach. V skutočnosti však plávajú aj cez rovník. Čiže my sa snažíme zistiť o žralokoch takéto drobnosti. Podľa mňa jedna prekvapivá a zvláštna vec je veľmi malá genetická diverzita žralokov. Nie som genetik a ani nebudem tvrdiť, že genetike rozumiem. Preto je dobré spolupracovať. Keďže ja pracujem v teréne, dostávam záchvaty paniky, keď musím byť príliš dlho v labáku v bielom plášti - chcem ísť von! Takže spolupracujeme s genetikmi, ktorí sa rozumejú. Keď skúmali genetiku žralokov obrovských, zistili, že diverzita je nesmierne malá. Keď sa pozriete na prvú líniu, vidíte, že všetky druhy žralokov sú pomerne podobné. Myslím, že to v podstate znamená, že sú to žraloky a majú spoločného predka. Ak sa pozrieme na diverzitu nukleotidov, čo je viac genetiky, odovzdanej od rodičov, vidíme, ak sa pozrieme na prvý výskum, že rozsah diverzity týchto žralokov je menší ako u iných druhov žralokov. Táto štúdia sa spracovala v roku 2006. Predtým sme netušili nič o génovej variabilite žralokov obrovských. Netušili sme, či sa odlíšili smerom k iným populáciám. Boli tu subpopulácie? A áno, je to veľmi dôležité, ak chcete vedieť veľkosť populácie a význam zvierat. Les Noble v Aberdeene vníma tieto fakty ako neuveriteľné. Takže vypracoval ďalšiu štúdiu, pri ktorej použil mikrosatelity, čo je o dosť drahšie a časovo náročnejšie, a prekvapivo prišiel s takmer rovnakými výsledkami. Takže to vyzerá tak, že tieto žraloky z nejakého dôvodu majú veľmi nízku diverzitu. Hovorí sa, že by mohlo ísť o genetickú prekážku, asi pred 12 000 rokmi, čo spôsobilo túto nízku diverzitu. Hoci, ak sa pozrieme na žraloky veľrybie, čo je ďalší obrovský žralok živiaci sa planktónom, jeho diverzita je omnoho väčšia. Čiže to vôbec nedáva zmysel. Zistilo sa, že neexistuje žiadna genetická odlišnosť medzi žralokmi obrovskými po celom svete. Aj keď sú žraloky obrovské rozšírené po celom svete, geneticky sa nedajú rozlíšiť žraloky z Pacifiku, Atlantiku, Nového Zélandu, Írska, Južnej Afriky. Všetky vyzerajú v podstate rovnako. Ale opakujem, je to prekvapivé. Nečakali by sme to. Nerozumiem tomu, ani to nepredstieram. A mám podozrenie, že ani väčšina genetikov tomu nerozumie, ale predkladajú nám čísla. Takže vlastne môžeme odhadnúť veľkosť populácie na základe diverzity genetiky. Rus Hoelzel prišiel s odhadom veľkosti: 8 200 zvierat. To je všetko. 8 200 zvierat na celom svete. Myslíte si "To je smiešne, v žiadnom prípade." Tak Les urobil lepšiu štúdiu a vyšlo mu takmer 9 000. Použitie rôznych mikrosatelitov dalo rôzne výsledky. Zo všetkých týchto štúdií vyšiel záver - priemer je okolo 5 000, čomu ja osobne neverím, ale na druhej strane, ja som skeptik. Ale aj keď dáte niekoľko čísel, pravdepodobne sa bavíme o populácii asi 20 000 zvierat. Pamätáte si, koľko sa ich zabíjalo okolo Acaill v 70. a 50. rokoch? Z toho vyplýva, že tu je riziko vyhynutia tohto druhu, lebo jeho populácia je príliš malá. Z tých 20 000 by 8 000 malo byť samíc. Máme na svete iba 8 000 samíc žraloka obrovského? Neviem. Neverím tomu. Problém je, že vždy bolo málo vzoriek. Nemali sme dosť vzoriek, aby sme poriadne skúmali genetiku do detailov. Takže odkiaľ získate vzorky pre vašu genetickú analýzu? Samozrejme, jedným zo zdrojov sú mŕtve žraloky, vyplavené na pláž. V Írsku sa takto vieme dostať k 2-3 žralokom za rok, ak máme šťastie. Ďalším zdrojom sú náhodné úlovky. Pár sa ich už chytilo do voľne položených sietí na hladine. To je teraz zakázané, čo je dobrá správa pre žraloky. Niektorí sa chytia do sietí vlečných lodí. Toto je žralok, vylovený pred Vianocami v Howthe, ilegálne, lebo podľa práva EÚ sa to nesmie, a bol predaný na žraločie steaky po 8 eur za kilo. Na stene mali aj recept, kým im nepovedali, že to je ilegálne. A dostali za to aj pokutu. Keď sa pozrieme na všetky tieto štúdie, čo som vám ukázal, celkový počet vzoriek z celého sveta je momentálne 86. Je to veľmi dôležitá práca, môžu sa pýtať veľmi dobré otázky a môžu nám povedať o veľkosti populácie a o subpopuláciách a štruktúre, len žiaľ, nemajú dosť vzoriek. Teraz o tom, ako sme značkovali žraloky Takto sme ich značkovali z lode - o chvíľu sa k tomu dostanem - Občas na to žraloky reagujú. Raz, keď sme boli v Malin Head pri Donegale, žralok vrazil do lode svojím chvostom, ale to bolo skôr zo strachu pred loďou v jeho blízkosti než značkou. Ale žiadny problém, len sme sa zamočili. A potom, keď som sa s Emmettom vrátil do Malin Head k mólu, všimol som si nejaký čierny sliz na prove lode. Kedysi som trávil dosť času na komerčných rybárskych lodiach, a spomenul som si, ako rybári tvrdili, že vždy vedia, keď sa chytil žralok obrovský, pretože zanecháva čierny sliz. Tak som vedel, že to pochádza od žraloka. Hneď sme mali záujem získať vzorky tkanív na genetiku, lebo sme vedeli, že sú cenné. Použili sme konvenčné metódy - držím kušu, vidíte ju v mojich rukách, a tú máme na odobratie vzoriek z veľrýb a delfínov na genetický výskum. Tak som vyskúšal mnoho techník. Akurát som si polámal šípy, pretože žraložia koža je veľmi hrubá. Nedokázali sme tak získať vzorku. Takže to by nefungovalo. Tak keď som videl ten čierny sliz na prove, pomyslel som si: "Ak si vezmeš to, čo ti je dané na tomto svete ..." Tak som to zoškriabal. Mal som skúmavku s alkoholom, aby som to mohol poslať genetikom. Zoškriabaný sliz som poslal do Aberdeenu. Povedal som: "Mohli ste skúsiť toto." Vlastne to sušili v šuflíku mesiace iba preto, že sme mali konferenciu na ostrove Man. Ale stále som im písal maily v štýle: "Nepozreli ste sa náhodou na môj sliz?" A on na to: "Jasné, jasné, potom, potom." Inak vedel, že by to mal spraviť, lebo sme sa predtým nikdy nestretli a mohol by stratiť reputáciu, ak by nespravil, čo som mu poslal. Bol unesený, že sme získali DNA zo slizu. Zväčšili to a otestovali a zistili, že to je naozaj DNA zo žraloka obrovského, získané zo slizu. Bol strašne nadšený. Preslávilo sa to ako Simonov žraločí sliz. Pomyslel som si: "Hej, na tom môžeš stavať." Tak sme si povedali, že pôjdeme von a získame nejaký sliz. Po útrate 3 a pol tisícky na satelitné štítky, som si pomyslel, že by som mohol investovať 7?95 - stále je na tom cenovka - v našom obchode v Kilrush za rúčku mopu a dokonca menej za nejaké čističe trúby. A tak som tie čističe omotal o koniec rúčky mopu a zúfalo, zúfalo som chcel dostať šancu dostať sa k nejakým žralokom. To sa stalo v auguste, hoci zvyčajne je najviac žralokov v júni, júli a ťažko ich stretnúť. V auguste je ťažko byť na správnom mieste a uvidieť žraloka. Boli sme zúfalí a ponáhľali sme sa do Blasket, lebo sme počuli, že sú tam nejaké žraloky a našli sme ich. Jediným otrením rúčky mopu po žralokovi, kým preplával pod loďou - tu vidíte žraloka plávajúceho pod loďou - sa nám podarilo pozbierať sliz. A tu to máme. Pozrite sa na ten krásny, čierny žraločí sliz. Asi za pol hodiny sme získali 5 vzoriek, piatim žralokom boli odobrané vzorky pomocou Simonovho systému odoberania vzoriek žraločieho slizu. (smiech) (potlesk) Už 20 rokov pracujem v Írsku s veľrybami a delfínmi, a s nimi je to o trochu dramatickejšie. Možno ste už videli zábery s vráskavcami, ktoré sme dostali pred mesiacom či dvoma z grófstva Wexford. Vždy si myslíte, že máte nejaký odkaz, ktorý môžete svetu zanechať. A ja som premýšľal o porušovaní zákonov u vráskavcov a delfínov. Niekedy k vám tieto veci prídu a vy ich musíte prijať, keď prídu. Takže toto bude asi môj odkaz - Simonov žraločí sliz. Tento rok sme dostali nejaké peniaze na pokračovanie so zbieraním vzoriek. Jednou užitočnou vecou je používanie kamier na tyčiach - toto je moja kolegyňa Joanne s takou kamerou - lebo sa môžete pozerať pod žraloky. Snažíme sa zachytiť samčie pohlavné orgány, ktoré voľne visia za žralokom. Preto vieme ľahko určiť jeho pohlavie. Takže keď pohlavie určíme pred odberom vzoriek, vieme genetikovi povedať, či sme ich brali zo samice alebo zo samca. Momentálne vôbec nevedia, ako geneticky rozoznať samca od samice, čo je podľa mňa prekvapivé, lebo potom nevedia, odkiaľ začať. Schopnosť rozoznať pohlavie žraloka je veľmi dôležitá pre veci ako je dohľad nad obchodom s týmto žralokom a inými druhmi naprieč spoločnosťou, pretože obchod so žralokmi je ilegálny. Stále sa lovia a predávajú. Ako biológ pracujúci v teréne sa len chcete stretnúť s týmito zvieratami. Chcete zistiť čo najviac. Sú často stručné a obmedzené daným podnebím. Takže sa chcete dozvedieť čo najviac a čo najskôr. Ale nie je to skvelé, že potom môžete ponúknuť tieto vzorky a príležitosti iným disciplínam, ako je genetika, ktoré z toho vedia zistiť ešte omnoho viac? Ako som povedal, tieto veci sa k vám dostávajú zvláštnym spôsobom, berte si ich, pokiaľ sa dá. Beriem si to ako svoj vedecký dôkaz. Dúfam, že dostanem niečo dramatickejšie a romantickejšie než zomriem. Ale zatiaľ vám ďakujem. A majte sa na pozore pred žralokmi. Ak máte záujem, práve sme spojazdnili web o žralokoch obrovských. Ďakujem vám a ďakujem, že ste ma vypočuli. (potlesk)