Trénovala som gymnastiku skoro

2 roky v Hunan, Čína v 70. rokoch.

Keď som bola v prvom ročníku, vláda

ma chcela dať do atletickej školy,

všetky poplatky by uhradili.

Ale moja tvrdohlavá matka povedala: "nie."

Rodičia zo mňa chceli mať

inžinierku. Ako sú aj oni.

Po kultúrnej revolúcii

pevne verili, že existuje jediná cesta ku šťastiu:

stála a dobre platená práca.

A nezáleží na tom, či ju máte radi, či nie.

Ale mojím snom bolo stať sa čínskou opernou speváčkou.

Toto som ja, ako hrám na imaginárnom klavíri.

Operný spevák musí začať trénovať mladý,

aby sa naučil akrobaciu.

Vyskúšla som všetko, aby som mohla chodiť do opernej školy.

Dokonca som napísala aj riaditeľovi školy

a moderátorovi jednej relácie v rádiu.

Ale žiadnemu dospelákovi sa môj nápad nepáčil.

Ani jeden dospelák neveril, že to myslím vážne.

Podporovali ma iba moji priatelia. Lenže oni tiež boli iba deti,

bezmocné tak ako ja.

V 15. rokoch som vedela, že už som príliš stará na trénovanie.

Môj sen bol v nedohľadne.

Bála som sa, že do konca života

sa budem musieť uspokojiť

s druhoradým šťastím.

Ale to nie je fér!

Rozhodla som sa nájsť si inú cestu.

Nik, kto by ma učil? Ok.

Tak som sa obrátila na knihy.

Uspokojila som svoj hlad po rodičovských radách

v knihe od rodiny spisovateľov a muzikantov. ["Korešpondencia v rodine Fou Lei"]

Vzor nezávislej ženy som mala

keď si konfuciánska tradícia vyžaduje poslušnosť. ["Jane Eyrová"]

A byť užitočnou som sa naučila z tejto knihy. ["Dvanásť do tucta"]

K štúdiu v zahraničí ma inšpirovali zase tieto knihy.

Do Ameriky som prišla v roku 1995.

Ktoré knihy som tam prečítala ako prvé?

Samozrejme tie, ktoré sú v Číne zakázané.

"Dobrá zem" je o vidieckom živote v Číne.

Nie je vhodná na propagandu. Chápem.

Biblia je zaujímavá, ale zvláštna.

(smiech)

To je téma na iný deň.

Ale vďaka piatemu prikázaniu som mala zjavenie:

"Cti si otca i matku svoju."

"Cti", povedala som. "Je to úplne iné

a lepšie ako poslúchaj."

Stal sa z toho môj nástroj,

ktorým som sa dostala z konfuciánskej pasce viny

a zmenila svoj vzťah s rodičmi.

Stretnutie sa s novou kultúrou spustilo môj zvyk

komparatívneho čítania,

ktoré otvára veľa uhlov pohľadu.

Napríklad, táto mapa sa mi na prvý pohľad nezdala,

lebo čínski študenti vyrastajú s touto.

Nikdy mi ani nenapadlo,

že Čína nemusí byť stredom sveta.

Aj mapa je niekoho subjektívny pohľad na svet.

Komparatívne čítanie vlastne nie je nič nové.

Je to štandardné cvičenie v akademickom svete.

Existujú dokonca aj také výskumné oblasti

ako komparatívne náboženstvo a komparatívna literatúra.

Komparácia a kontrast dávajú učencom

úplnejšie porozumenie danej témy.

Pomyslela som si, dobre, ak komparatívne čítanie

je dobré pre výskum, prečo by nebolo aj v obyčajnom živote?

Začala som čítať knihy v pároch!

Môžu byť o ľuďoch -

["Benjamin Franklin" od Walter Isaacson]["John Adams" od David McCullough] -

ktorí sú zapojení v rovnakej udalosti

alebo priatelia so spoločnými skúsenosťami.

["Osobná história" od Katharine Graham]["The Snowball: Warren Buffett a podnikanie života," od Alice Schroeder]

Taktiež porovnávam rovnaké príbehy v rozličných žánroch (smiech)

[Biblia: King James Version]["Baránok" od Chrisopher Moore]

alebo podobné príbehy z rôznych kultúr,

ako tak urobil joesp Campbell vo svojej úžasnej knihe. ["Sila mýtu" od Joseph Campbell]

Napríklad, Kristus i Buddha

boli trikrát pokúšaní.

Kristove pokušenia boli

ekonomické, politické a duchovné.

Buddhove boli všetky psychologické:

túžba, strach a sociálna povinnosť - zaujímavé.

Ak ovládate cudzí jazyk, je tiež zábavné

čítať vaše obľúbené knihy v dvoch jazykoch.

Namiesto stratenia sa v preklade, môžete veľa získať.

Napríklad, vďaka prekladu som si uvedomila, že

"šťastie" v čínštine doslova znamená "rýchla radosť." Jéj!

"Nevesta" doslova znamená "nová matka." Bŕŕ.

(smiech)

Knihy mi otvorili magický portál, cez ktorý môžem spojiť

ľudí z minulosti a s ľuďmi súčasnosti.

Viem, že sa už nikdy nebudem cítiť sama alebo bezmocná.

Mať zničený svoj sen nie je nič

v porovnaní s tým, čo musia niektorí ľudia podstúpiť.

Začala som veriť v to, že splniť si sen

nie je jediný dôvod sna.

Dôležitejšie je, že si uvedomíme,

odkiaľ tieto sny pochádzajú.

kde vzniká tá vášen, to šťastie.

Aj zničený sen toto pre vás dokáže spraviť.

Takže vďaka knihám som dnes tu,

šťastná, môj život má opäť jasný cieľ,

väčšinou.

Nech Vás knihy vždy sprevádzajú.

Ďakujem.

(potlesk)

Pre viac príbehov navštív TED.com