Budem hovoriť o písaní,

čo je niečo, čo
musí často robiť každý výskumník.

A dobrá správa je,
že niektoré veľmi jednoduché veci

môžu urobiť
váš výstup o veľa lepším.

Preto som toto pomenoval ako:
Sedem jednoduchých krokov.

Poďme na to.
Sedem jednoduchých krokov.

Tu je prvý.
Nečakaj: PÍŠ.

Toto je chyba,

ktorú robí mnoho ľudí.

Tu je typický plán výskumu.

Číslo jedna:

Máš brilantnú myšlienku.

Číslo dva:

Stráviš mesiace robením dobrého výskumu.

Číslo tri:

Napíšeš prácu na konferenciu

za dva týždne pred termínom.

Toto je zlý plán, že?

Tu je dobrý plán pre robenie výskumu:

Za prvé: máj nápad.

Za druhé: začni písať prácu.

Za tretie: použi prácu ako vodítko,

ktorá ťa prinúti urobiť výskum podľa neho.

Ok?

Vidíš aký je to rozdiel?

Správne?

To znamená, že začneš písať veľmi skoro.

Prečo je to dobré? No,

často zistím, že ak strávim mesiace úsilia

hackovaním a písaním kódu a premýšľaním

a potom začnem písať prácu,

vtedy prídem na to, že niektorá z predošlých prací

bola mimo.

Nebolo možné úspešne plniť ciele,

hlavne nie pre túto prácu

a taktiež som objavil

niektoré kľúčové časti práce, 
ktoré potrebovali viac rozpracovať.

Takže, použite prácu ako vodítko, 
aby ste na to prišli skoro.

Taktiež vám to dá dobrý smer na komunikáciu s ostatnými.

Výskum je celý o komunikácií, že?

Možno ste ten typ osoby, ktorá rada 
pracuje o samote

v izbe bez okien a svetla.

Ale ja rád pracujem s inými ľuďmi.

Strávil som veľa času na bielej tabuli.

Ak máte niečo napísané, máte s nimi nový spôsob
komunikácie.

Však?

Je to veľmi dôležité. Je to mechanizmus
pre komunikáciu.

To je to, čo sa snažím povedať,

písanie naozaj nie je cesta, ktorou len 
podávame správu o výskume.

Pre mňa je to cesta robenia výskumu.

A myslím, že by ste mali premýšľať 
o písaní touto cestou.

Nie je to len výstup, je to výpočet.

Je to vec, ktorá robí výskum skutočným.