Na jar roku 1988 mi to zrazu všetko došlo. Prvýkrát som bola pri okrúhlom stole. Pre tých, ktorí nevedia, slovné spojenie „okrúhly stôl“ sa často používalo na Wall Street a znamená proces koncoročného hodnotenia pre analytikov, partnerov, podpredsedov až k riaditeľom. Počas tohto procesu za zatvorený dverami o nich diskutovali okolo stola, teda pri okrúhlom stole, a každého zamestnanca zaradili do kategórie. Horná skupina, stredná a dolná. Podľa toho prideľovali bonusy pre každého zamestnanca. Bola som pri tom prvýkrát a všimla som si, že jedna osoba bola zodpovedná za zapisovanie výsledku rozhovoru. V miestnosti boli ďalší ľudia, ktorí prezentovali kandidátov a ďalší pozvaní hostia, ktorí kandidátov komentovali. Zaujalo ma, že tí pozvaní boli z vyšších pozícií než tí, o ktorých sa rozprávali, a teoreticky sa už mohli s tými kandidátmi stretnúť. Tešila som sa, že môžem prvýkrát byť pri okrúhlom stole, lebo som vedela, že aj o mojom bonuse sa bude rozhodovať rovnako. Chcela som vedieť, ako to funguje. Ešte viac som chcela vedieť, ako funguje koncept meritokracie, o ktorom hovorí každá firma, ktorá práve vyšla z ekonomickej univerzity. Vždy, keď som sa rozprávala s firmou, hovorili: „Naša kultúra a proces sú založené na meritokracii. V našej organizácii sa presadíte, ak ste šikovní, skromní, tvrdo pracujete a vtedy budete úspešní.“ Mala som teda možnosť vidieť, ako to funguje. Keď sme začali, zapisovateľ povedal prvé meno. „Joe Smith.“ Osoba, ktorá ho mala prezentovať, to urobila. Prečítala tri štvrtiny argumentov, kým ju niekto neprerušil: „Skvelý kandidát, výborný, dobré analytické a kvalitatívne schopnosti, hotová hviezda.“ Zapisovateľ povedal: „Zdá sa, že by mal byť v hornej skupine.“ Druhá osoba, Mary Smith. V polovici diskusie o nej niekto povedal: „Dobrá kandidátka, nič výnimočné, dobrý pár rúk.“ Zapisovateľ povedal: „Mary by mala ísť do strednej skupiny.“ Potom niekto povedal meno: „Arnold Smith.“ Predtým, než sme o ňom niečo počuli, niekto povedal: „Hrozné, nič nevie, nevie pripraviť poriadny model.“ Než sme si o ňom niečo vypočuli, zapisovateľ povedal: „Arnold teda asi patrí do najnižšej skupiny.“ V tom momente som sa preľakla a chytila som si perly. (smiech) Kto bude hovoriť za mňa? Kto bude hovoriť za mňa? Vtedy som si uvedomila, že meritokracia, ktorú predáva každá organizácia, je len mýtus. Nemôžete mať 100 % meritokratické prostredie, ak hodnotenie robia ľudia. Je to tým pádom subjektívne. V tej chvíli som vedela, že za zavretými dverami niekto o mne musí hovoriť a prezentovať ma tak, aby ostatní okolo stola rozhodli v môj prospech. Bola to zaujímavá lekcia. Potom som si pomyslela: „Kto je tá osoba? Ako takú osobu voláte?“ Myslela som na vtedy populárne slová v biznise a pomyslela si: Nemôže to byť mentor, lebo mentor vám dáva rady na mieru. Upravené špeciálne pre vás a vaše kariérne sny. On je ten dobrý, zlý a škaredý. Bez prikrášľovania. Tá osoba nie je váš zástanca alebo obhajca, lebo nepotrebujete nič minúť na to, aby ste boli niekoho zástancom, a ak ste obhajca, tak vás za zavreté dvere nepozvú. Až o dva roky neskôr som prišla na to, ako sa táto osoba má volať. Rečnila som na Michiganskej univerzite pred kandidátmi na MBA o tom, čo som sa naučila počas krátkych troch rokov na Wall Street. A potom mi to došlo a povedala som: „Tá osoba, ktorej na vás záleží, alebo ako rada hovorím, ktorá do miestnosti donesie spis o vás, osoba, ktorá míňa svoj hodnotný politický a sociálny kapitál na vás, táto osoba, ktorá bude za vás búchať do stola, je podporovateľ. Je to podporovateľ.“ Potom som si pomyslela: Ako človek získa podporovateľa a prečo ho potrebuje? Podporovateľa potrebujete, lebo ako viete, neexistuje žiadny hodnotiaci proces, či už vo vzdelávaní, zdravotníctve, finančníctve, ani jeden, ktorý by neobsahoval ľudský element. Znamená to, že ide o subjektívne meranie. Subjektívny je ten, kto vás prezentuje. Subjektívne rozprávajú a hodnotia objektívne dáta o vás. Miera subjektivity je aj v spôsobe, ako rozprávajú a čo povedia, aby ovplyvnili výsledok. Preto si musíte byť istí, že človek, ktorý za vás hovorí, ten podporovateľ, myslí na vaše dobro a má moc vám vybojovať to, čo za tými dverami potrebujete. Stále sa ma pýtajú, či viem, ako takého podporovateľa získať. Úprimne, nirvána je, keď vás niekto vidí a povie: „Ja vám to splním. Zaistím, aby ste boli úspešní.“ Veľa z vás vie, že tak to nefunguje. (smiech) Predstavím vám teda dva typy meny a poviem vám, ako ovplyvnia vašu schopnosť získať podporovateľa. V každom prostredí existujú dva typy mien. Mena výkonu a mena vzťahov. Mena výkonu vyplýva z toho, že dodáte to, čo od vás chceli a ešte trochu viac. Vždy, keď presiahnete očakávania, vytvoríte menu výkonu. Funguje to ako na burze. Keď spoločnosť vyhlási, že za akciu dodá 25 centov a nakoniec dodá 40 centov za akciu, akcie idú hore a rovnako aj vy. Mena výkonu je hodnotná pre tri dôvody. Po prvé: všimnú si vás, získate reputáciu. Po druhé: zaplatia vám a veľmi rýchlo vás povýšia v akejkoľvek kariére a prostredí. A po tretie: pritiahne to podporovateľa. Prečo? Lebo silná mena výkonu zvyšuje vašu úroveň viditeľnosti, takže pritiahnete podporovateľa. Prečo? Lebo všetci milujú hviezdy. Ak sa ocitnete v situácii, keď nemáte podporovateľa, mám pre vás dobré správy. Môžete uplatniť svoju moc a podporovateľa požiadať. Vtedy je dôležitá druhá mena. Vzťahová mena. Táto mena vzniká z investícií, ktoré vložíte do iných ľudí v okolí. Z investícií, ktoré vložíte do iných ľudí v okolí. Nemôžete od niekoho chcieť, aby použil tvrdo zarobený osobný vplyv na vás bez toho, aby ste sa s ním poznali. Nestane sa to. Je dôležité investovať čas na spájanie, komunikovanie a spoznávanie sa s ľuďmi vo vašom okolí a hlavne, dať im príležitosť spoznať vás. Keď vás spoznajú, stúpa možnosť, že keď ich oslovíte, aby boli vaším podporovateľom, odpovedia kladne. Ak so mnou súhlasíte a viete, že potrebujete podporovateľa, poďme sa rozprávať o tom, ako podporovateľa identifikujete. Ak hľadáte podporovateľa, musí mať tri hlavné črty. Po prvé, musí mať miesto pri stole, kde sa rozhoduje. Musí poznať vašu prácu, aby bol za zatvorenými dverami dôveryhodný. A musí mať šťavu, alebo inak, musí mať moc. Je dôležité, aby tie tri veci mal. Keď ste tú osobu identifikovali, ako sa ho na to spýtate? Scenár je takýto: „Jim, rada by som bola tento rok povýšená. Mám za sebou skvelý rok a už neviem firme viac dokázať, že som povýšenia hodná a že som pripravená. Viem však, že niekto sa za mňa musí postaviť za zatvorenými dverami a búchať do stola. Poznáš ma, poznáš moju prácu a poznáš aj spätnú väzbu od klientov. Dúfam, že sa za mňa rád postavíš.“ Ak vás Jim pozná a je medzi vami vzťah, je vysoká pravdepodobnosť, že povie áno. Ak povie áno, bude sa snažiť to pre vás urobiť. Je aj šanca, že Jim povie nie. Ak povie nie, podľa mňa sú len tri dôvody prečo. Nemyslí si, že má dostatok informácií o vašej práci, aby mu verili, aby mal vplyv a malo to pre vás účinok. Druhý dôvod môže byť, že vy si myslíte, že moc má, ale on vie, že tú moc nemá a v rozhovore s vami to určite neprizná. (smiech) Tretí dôvod, prečo povie nie: jednoducho vás nemá rád. Nemá vás rád. (smiech) Aj to sa môže stať. Aj to bude pre vás hodnotná informácia. Pomôže vám to pri oslovovaní ďalšieho podporovateľa. Môže to mať o trochu väčší vplyv. Nedokážem vyjadriť, aké dôležité je mať podporovateľa. Je to významný vzťah vašej kariéry. Je dobré mať mentora, ale dlho si poradíte aj bez neho. V žiadnej organizácii však nepostúpite, ak nebudete mať podporovateľa. Je to také dôležité, že by ste sa mali pravidelne pýtať: „Kto do miestnosti nesie môj spis? Kto do miestnosti nesie môj spis?“ Ak tú otázku neviete zodpovedať, tak vám radím, aby ste časť svojej energie investovali do vzťahu s podporovateľom, lebo pre váš úspech to je dôležité. Na záver by som sa rada prihovorila, k budúcim podporovateľom, ktorí sú tu. Ak vás pozvali do miestnosti, máte pri stole svoje miesto. Ak máte pri stole miesto, je vašou zodpovednosťou hovoriť. Neplytvajte svojou mocou tým, že budete rozmýšľať, čo povedia iní a či si iní myslia, že sa za niekoho staviate, len preto, že vyzerá ako vy. Ak je niekto hodný vašej meny, míňajte ju. Počas niekoľkých desaťročí na Wall Street som sa naučila, že ak chcete, aby vaša moc rástla, musíte ju odovzdávať ďalej. Váš hlas je podstatný. (potlesk) Váš hlas je podstatou vašej moci. Použite ho. Veľmi pekne vám ďakujem. (potlesk)