Všimli ste si niekedy,
že vo vašom zornom poli niečo pláva?

Niečo ako tenký červík
alebo priesvitná škvrna

a vždy, keď sa na to chcete 
lepšie pozrieť, zmizne to.

Len čo sa však pozriete inde, 
je to tam zas.

Nemusíte si ísť umyť oči.

To, čo vidíte, je bežný jav
známy ako muška.

Vedecký názov pre tieto objekty 
je Muscae volintates,

Čo je latinský výraz pre 
„lietajúce mušky“.

A aby spravili zadosť svojmu menu,
dokážu poriadne znepríjemniť život.

V skutočnosti vôbec nejde o hmyz
ani žiadne vonkajšie objekty.

Mušky sa nachádzajú vo vašej očnej guli.

Môže sa vám zdať, že sú živé,
pretože sa pohybujú a menia tvar,

živé však nie sú.

Sú to malé objekty,
ktoré vrhajú tiene na sietnicu,

čo je tkanivo citlivé na svetlo
v zadnej časti oka.

Môže ísť o úlomky tkaniva,

červené krvinky

alebo zhluky bielkovín.

A keďže sú rozptýlené v sklovci,

gélovitej tekutine,
ktorá vypĺňa vnútornú časť oka,

pohybujú sa spoločne s pohybmi oka.

Keď sa oko zastaví, ako keby
mierne odskočili.

Väčšinou sa dajú len ťažko rozpoznať.

Čím sú bližšie k sietnici,
tým sú viditeľnejšie.

Je to ako keď priblížite k stolu
ruku, v ktorej držíte žiarovku.

Tieň vtedy nadobudne ostrejšie kontúry.

Mušky môžeme pozorovať najmä

pri pohľade na rovnomerný svetlý povrch,

napríklad na prázdnu obrazovku počítača,

sneh

či jasnú oblohu.

Vďaka konzistentnému pozadiu
sa dajú ľahšie rozoznať.

Čím je farba svetlejšia,
tým sa zrenička viac sťahuje.

Efekt je podobný,
ako keď veľké difúzne osvetlenie

nahradíte jednou stropnou žiarovkou,

vďaka ktorej sa tieň zdá jasnejší.

Existuje aj ďalší zrakový jav,
ktorý sa podobá muškám,

no v skutočnosti s nimi nesúvisí.

Ak ste pri pohľade na jasnú modrú
oblohu videli rýchlo sa pohybujúce

malé bodky, boli ste svedkami

javu známeho ako
entoptický fenomén modrého poľa.

Svojím spôsobom ide o opak mušiek.

V tomto prípade nevidíte tiene,

ale malé, pohybujúce sa okná, 
ktorými vám do sietnice preniká svetlo.

Tieto okná v skutočnosti
spôsobujú biele krvinky,

ktoré sa pohybujú cez vlásočnice 
pozdĺž povrchu sietnice.

Tieto leukocyty môžu byť také veľké,
že vlásočnicu takmer vyplnia,

v dôsledku čoho sa pred nimi otvorí
plazmatický priestor.

Keďže priestor v bielych krvinkách

je voči modrej farbe priehľadnejší

než pri červených krvinkách,

ktoré sa vo vlásočniciach
zvyčajne nachádzajú,

vždy, keď sa to stane,
vidíme pohybujúcu sa bodku svetla,

ako sleduje dráhu vlásočníc
a pohybuje sa v rytme vášho pulzu.

Za ideálnych pozorovacích podmienok

môžete dokonca za bodkou zbadať
aj niečo, čo pripomína tmavý chvost.

Sú to červené krvinky, 
ktoré za leukocytom vytvorili zhluk.

V niektorých prírodovedných múzeách
majú monitory s modrým svetlom,

vďaka ktorým môžeme týchto škriatkov

na modrej oblohe vidieť
oveľa jasnejšie než zvyčajne.

Hoci tieto efekty vnímajú 
oči každého človeka,

v ich počte a type sú výrazné rozdiely.

Pokiaľ ide o mušky,

často si ich ani nevšimneme,
pretože náš mozog sa ich učí ignorovať.

Nezvyčajne početné

alebo veľké mušky, 
ktoré nám prekážajú pri videní,

však môžu byť príznakom
závažnejšieho stavu,

ktorý si vyžaduje neodkladnú liečbu.

Entoptické fenomény, ako sú mušky
a škriatkovia na modrej oblohe,

nám však väčšinou len pripomínajú,

že to, čo si myslíme, že vidíme,

závisí v rovnakej miere
od našej biológie a myslenia

ako od vonkajšieho sveta.