Filmár Georges Méliès začínal ako kúzelník. Film sa ukázal ako vrcholné médium na prezentáciu kúzel. Filmári majú úplnú moc ovplyvniť to, čo diváci vidia, a tak si vytvorili celý arzenál techník, ktoré ich triky posúvajú vpred. Pohyblivé obrázky sú ilúziou života, ktorú vytvára premietanie statických obrázkov za sebou, ktoré ohromili už prvé publiká bratov Lumièreových. Aj dnešných znalých návštevníkov kina plátno neustále dostane a filmári posúvajú hranice medzi realitou a skvelými efektami. Ľudia s fantáziou sa týmto spôsobom bavia už vyše 400 rokov. Giambattista della Porta, neapolský učenec zo 16. storočia, skúmal prírodný svet a zistil, ako sa dá zmanipulovať. Podstatou vizuálnych efektov je hra so svetom a to, ako ho vnímame. Keď sa pozrieme hlbšie, spolu s Radou pre vedu a techniku Akadémie filmových umení a vied, odhalíme pár skutočností o trikoch. Vizuálne efekty stoja na princípoch všetkých ilúzií: na predpoklade, že veci sú také, ako ich poznáme; na domnienke, že veci sa správajú tak, ako očakávame; na kontexte so skutočnosťou, a na našom poznaní sveta, napríklad ako rozmeru. Štvrtý faktor sa stáva akousi posadnutosťou, čo značí – nikdy neprezraď ilúziu. Posledný bod teda spôsobil neustále hľadanie dokonalosti vizuálnych efektov. Teraz vám predstavím evolúciu vizuálnych efektov, od prvých filmových záberov s kamerou na kľuku až po oscarových víťazov z minulej nedele. Dúfam, že sa vám to bude páčiť. Isabelle: „Filmár Georges Méliès si ako prvý uvedomil, že film má schopnosť ovládnuť sny.“ („Cesta na Mesiac, 1902“) („Obnovenie pôvodného ručne kolorovaného filmu, 2011“) („Vesmírna odysea, 1968“) („Víťaz Ceny Akadémie za vizuálne efekty“) („Avatar, 2009“) Lekár: „Ako sa cítiš, Jake?“ „Ahojte.“ („Víťaz Ceny Akadémie za vizuálne efekty“) Druhý lekár: „Vitaj vo svojom novom tele, Jake.“ Prvý lekár: „Skvelé.“ Druhý lekár: „Pôjdeme na to pekne pomaličky.“ Prvý lekár „Chceš si sadnúť? Tak je to fajn. “ Druhý lekár: „Dobre, Jake. Teraz pekne pomaličky. Žiadna porucha koordinácie, výborne.“ Prvý lekár: „Netočí sa ti hlava? Nie je ti zle? Á, hýbeš prstami.“ („Alica v krajine zázrakov, 1972“) Alica: „Čo sa to so mnou deje?“ („Alica v krajine zázrakov, 2010“) („Nominant na Cenu Akadémie za vizuálne efekty“) („Stratený svet, 1925)“ („Fázová animácia“) („Jurský park, 1993“) („Počítačová animácia“) („Víťaz Ceny Akadémie za vizuálne efekty“) („Šmolkovia, 2011“) („Softvér Autodesk Maya – Animácia pomocou kľúčových snímok“) („Zrodenie planéty opíc, 2011“) „Nie!“ („Nominant na Cenu Akadémie za vizuálne efekty“) („Metropolis, 1927“) - („Blade Runner, 1982“) („Nominant na Cenu Akadémie za vizuálne efekty“) („Keď prišiel dážď, 1939“) Rama Safti: „Nuž, je po všetkom.“ Maharadža: „Niet sa vôbec čoho obávať.“ („Cena Akadémie za špeciálne efekty“ - Prvý ročník udeľovania cien v tejto kategórii) - („2012, 2009“ Guvernér: „Zdá sa, že najhoršie je za nami.“ („Deštrukcia pomocou počítačovej grafiky“) („Pán prsteňov: Návrat kráľa, 2003“) („Softvér Massive - vytvorenie davu“) („Cena Akadémie za vizuálne efekty“) („Ben Hur, Príbeh Krista, 1925“) („Pohyb davu pomocou miniatúr a bábok“) („Gladiátor, 2000“) („Vytvorenie Kolosea a davu pomocou počítačovej grafiky“) („Víťaz Ceny Akadémie za vizuálne efekty“) („Harry Potter a Dary smrti 2, 2011“) („Nominant na Cenu Akadémie za vizuálne efekty“) („Vyrobené v spolupráci s Radou pre vedu a techniku Akadémie filmových umení a vied“) - („Dnes je už možné vytvoriť najnemožnejšie a najnepravdepodobnejšie veci“ – Georges Méliès) Ďakujem.