Čo robíš na tomto pódiu
pred všetkými týmito ľuďmi?
(smiech)
Uteč!
(smiech)
Okamžite uteč!
To mi hovorí moja úzkosť.
Aj keď je úplne všetko v poriadku,
niekedy cítim zdrvujúci pocit záhuby,
akoby nebezpečie číhalo hneď za rohom.
Viete, pred pár rokmi mi diagnostikovali
generalizovanú úzkostnú poruchu
a depresiu.
Dva stavy, ktoré často idú ruka v ruke.
Donedávna by som o tom vôbec nerozprávala,
hlavne nie pred veľkým publikom.
Ako černoška
som sa musela naučiť byť
mimoriadne odolná, aby som uspela.
A ako väčšina ľudí v mojom okolí
som si mylne myslela,
že depresia je znakom slabosti,
chybou osobnosti.
Ale nebola som slabá.
Bola som úspešná.
Mám magistra z Masmediálnych štúdií
a robila som na mnohých vysokých pozíciách
vo filmovom a televíznom priemysle.
Dokonca som za svoju pracovitosť
vyhrala dve ceny Emmy.
Iste, bola som úplne vysilená,
chýbal mi záujem o veci,
ktoré som si zvykla užívať,
sotva som jedla,
bojovala som s nespavosťou
a cítila som sa izolovaná a prázdna.
Ale depresívna?
Nie, to nie.
Trvalo mi týždne, kým som si to priznala,
ale doktor mal pravdu:
Mala som depresiu.
Aj tak som nikomu
o svojej diagnóze nepovedala.
Bola som príliš zahanbená.
Nemyslela som si,
že mám právo mať depresiu.
Mala som privilegovaný život,
milujúcu rodinu a úspešnú kariéru.
A keď som si spomenula
na tie hrozné horory,
ktorými prešli moji predkovia
v tejto krajine,
aby som sa ja mohla mať lepšie,
hanbila som sa ešte viac.
Stála som na základoch, ktoré vybudovali.
Ako by som ich mohla sklamať?
Chodila som s hlavou hore
a úsmevom na tvári
a nikomu som nič nepovedala.
Štvrtého júla 2013
sa môj svet zrútil.
V teň deň mi zavolala moja mama
a povedala mi, že môj 22-ročný synovec
Paul si vzal život
po rokoch boja s depresiou a úzkosťou.
Nemám slová, ktorými by som opísala,
ako zničene som sa cítila.
Paul a ja sme si boli veľmi blízki,
ale netušila som, že tak veľmi trpel.
Nikdy sme si o svojich problémoch
navzájom nerozprávali.
Hanba a stigma nám v tom bránili.
Ťažkostiam sa vždy postavím
so vztýčenou hlavou,
a tak som strávila dva roky
študovaním depresie a úzkosti
a čo som zistila, bolo ohromujúce.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie
je depresia hlavnou príčinou chorôb
a pracovnej neschopnosti na svete.
Kým presná príčina depresie nie je jasná,
výskum tvrdí,
že väčšina mentálnych porúch sa rozvíja,
aspoň sčasti, kvôli chemickej
nerovnováhe v mozgu,
a/alebo genetickej predispozícii.
Takže sa z toho nemôžte len tak dostať.
Pre Afroameričanov,
vďaka problémom ako rasizmus
a socioekonomickým rozdielom,
je riziko rozvinutia duševnej
poruchy o 20 percent vyššie.
Avšak na psychológa či psychiatra
sa obrátia
len v polovici prípadov
v porovnaní s bielymi Američanmi.
Jedným z dôvodov je stigma.
63 percent Afroameričanov
mylne vníma depresiu ako slabosť.
Smutné je, že miera samovrážd
medzi čiernymi deťmi
sa v posledných 20 rokoch zdvojnásobila.
Ale mám aj dobré správy.
70 percentám ľudí
trpiacich depresiou sa stav zlepší
vďaka terapii, liečbe a liekom.
Vyzbrojená týmito informáciami
som sa rozhodla.
Už viac nebudem ticho.
S požehnaním mojej rodiny
sa podelím o náš príbeh
s nádejou, že vyvolám
celonárodnú diskusiu.
Kamarátka, Kelly Pierre-Louis, povedala:
„Keď sme silní, zabíja nás to.“
Má pravdu.
Musíme zabudnúť na tie staré
stereotypy silnej čiernej ženy
a super-mužného čierneho chlapa,
ktorí sa, bez ohľadu na to,
koľkokrát sú zrazení k zemi,
vždy otrasú a pokračujú.
Ukázať city nie je znakom slabosti.
City znamenajú, že sme ľudia.
Keď poprieme našu ľudskosť,
zostane nám len pocit prázdnoty
a hľadáme cesty samoliečby,
aby sme tú prázdnotu zaplnili.
Mojím liekom boli veľké úspechy.
Dnes sa otvorene delím o svoj príbeh
a žiadam iných,
aby sa tiež podelili o ten svoj.
Verím, že je to potrebné,
aby sme pomohli ľuďom,
ktorí trpia v tichosti,
aby vedeli, že nie sú sami,
a aby vedeli, že s pomocou
sa môžu uzdraviť.
Stále mám problémy,
hlavne s úzkosťou,
ale dokážem ju kontrolovať
vďaka každodennej meditácii,
joge a relatívne zdravej strave.
(smiech)
Ak cítim, že sa veci začínajú zhoršovať,
dohodnem si stretnutie u terapeutky,
dynamickej černošky menom Dawn Armstrong,
ktorá má veľký zmysel pre humor
a dôvernosť,
ktorú považujem za upokojujúcu.
Vždy budem ľutovať,
že som nemohla pomôcť môjmu synovcovi.
Ale mojou najúprimnejšou túžbou
je schopnosť inšpirovať ostatných
lekciou, ktorú som sa naučila.
Život je krásny.
Niekedy je chaotický
a vždy je nepredvídateľný.
Ale všetko bude OK,
keď budete mať svoj systém podpory,
ktorý vám pomôže.
Dúfam, že ak vaše bremeno
začne byť príliš ťažké,
tiež požiadate o pomoc.
Ďakujem.
(potlesk)