Začnem tu.
Toto je rukou písaný oznam,
ktorý sa objavil v rodinnej pekárni,
v mojom starom susedstve v Brooklyne pred pár rokmi.
V obchode mali prístroj,
ktorý tlačí na plát cukru.
A deti si mohli doniesť kresby
a obchod im ich vytlačil do cukru
na vrch narodeninovej torty.
Ale bohužiaľ, jednu z vecí, ktoré deti radi kreslili
boli rozprávkové postavičky.
Radi kreslili Malú morskú vílu,
Šmolkov, radi kreslili Micky Mouse.
Ukázalo sa, že je nelegálne
tlačiť detské kresby Mickyho Mousa
do plátov cukru.
Je to porušenie autorských práv.
Kontrolovanie porušovania autorských práv
na detských narodeninových tortách,
bolo tak náročné,
že si pekáreň College povedala:
"Viete čo, prestávame s týmto podnikaním.
Ak ste amatér,
už viac nemáte prístup k nášmu prístroju.
Ak chcete potlačenú narodeninovú tortu,
musíte použiť jeden z predpripravených obrázkov
len pre profesionálov."
Takže v Kongrese sú teraz dva zákony.
Jeden sa volá SOPA, druhý sa volá PIPA.
SOPA znamená Stop Online Piracy Act.
Je od Senátu.
PIPA je skrátene PROTECTIP,
čo je samo skratka pre
Preventing Real Online Threats
to Economic Creativity
and Theft of Intellectual Property,
lebo pracovníci v Kongrese, ktorí tieto názvy vymýšľajú,
majú zjavne veľa voľného času.
To, čo SOPA a PIPA chcú,
je toto.
Chcú zdvihnúť náklady na
dodržiavanie autorských práv,
až do bodu, že ľudí odstavia z podnikania
a ponúkania služieb amatérom.
Navrhujú to spraviť tak,
že identifikujú stránky,
ktoré svojou podstatou porušujú autorské práva,
hoci to, ako tieto stránky budú idetifikovať
nie je nikde v zákone plne vysvetlené.
A chcú ich odstrániť zo systému na správu doménových mien.
Chcú ich vylúčiť z doménového systému.
Systém na správu doménových mien
slúži na zmenu čitateľných mien, ako Google.com,
na druh adresy,
ktorú očakáva stroj.
Ako 74.125.226.212.
Problém s týmto spôsobom cenzúry je,
že identifikovanie stránky
a snaha odstrániť ju z doménového systému,
nebude fungovať.
A to je pre právo dosť problém.
Ale Kongres to veľmi netrápi.
Tu je dôvod, prečo to nebude fungovať.
Stále budete môcť do prehliadača napísať 74.125.226.212
alebo spraviť odkaz na kliknutie.
Stále sa dostanete na Google.
Takže samotná kontrola
pri tomto probléme
je skutočnou hrozbou zákona.
Aby ste porozumeli, prečo Kongres napísal zákon,
ktorý nebude spĺňať stanovené ciele
a vyvolá mnoho škodlivých vedľajších následkov,
musíte sa dozvedieť niečo z pozadia
jeho tvorby, a to že:
Zákony SOPA a PIPA
navrhli z väčšej časti mediálne spoločnosti,
založené v 20-tom storočí.
20-te storočie bolo skvelým obdobím pre mediálnu spoločnosť,
lebo do karát vám hral nedostatok.
Ak ste vytvárali televízny program,
nemusel byť lepší než všetky ostatné televízne programy.
Musel byť len lepší ako
dva iné programy,
ktoré dávali v rovnakom čase.
Čo je nízka laťka
konkurencieschopnosti.
To znamenalo, že
aj priemerným obsahom
ste získali tretinu amerického publika zdarma.
Desať miliónov divákov
len preto, že ste spravili niečo,
čo nebolo až také strašné.
Je to ako mať licenciu na tlač peňazí
a súd atramentu zdarma.
Ale technológia pokročila, ako to má vo zvyku.
A pomaly na konci 20-teho storočia,
skončila výhoda nedostatku.
Nemám na mysli kvôli digitálnej technológii,
ale kvôli analógovej technológii.
Kazety, kazetové videonahrávače,
aj skromný Xerox
nám vytvorili nové
možnosti, ktoré
prekvapili mediálny biznis.
Lebo sa ukázalo, že
nie sme len pasívni diváci.
Nejde nám len o konzum.
Máme radi konzum
ale vždy keď prišla jedna z nových technológií,
ukázalo sa, že tiež radi produkujeme
a zdieľame.
A to mediálny biznis vystrašilo,
zakaždým ich to vystrašilo.
Jack Valenti, ktorý bol vedúcim lobistom,
Motion Picture Association of America,
raz prirovnal zúrivý videorekordér
k Jackovi Rozparovačovi
a chudobný, bezmocný Hollywood
k žene, ktorá je doma sama.
Taká bola rétorika.
A preto mediálne odvetvie
prosilo, požadovalo, naliehalo,
aby s tým Kongres niečo urobil.
A Kongres urobil.
Na začiatku 90-tych rokov, prijal zákon,
ktorý všetko zmenil.
Zákon sa volal Audio Home Recording Act.
z roku 1992.
Audio Home Recording Act povedal,
pozrite, ak si ľudia nahrávajú veci z rádia
a robia výberovky pre kamarátov,
to nie je zločin. To je v poriadku.
Nahrávanie, remixovanie
a zdieľanie s vašimi priateľmi je v poriadku.
Ak spravíte mnoho kvalitných kópií a predáte ich,
to nie je v poriadku.
Ale to nahrávanie,
nechajte to tak.
A mysleli si, že to objasnili,
lebo vyjasnili rozdiel
medzi legálnym a ilegálnym kopírovaním.
Ale mediálny biznis to nechcel.
Chceli, aby Kongres
zakázal akékoľvek kopírovanie.
Takže, keď Audio Home Recording Act v roku 1992 prešiel,
mediálne odvetvie upustilo od
legálneho verzus ilegálneho rozlišovania kopírovania,
lebo bolo jasné,
že ak Kongres konal v rámci svojho rámca,
mohol v skutočnosti zvýšiť práva občanov
účastniť sa mediálneho prostredia.
Takže zvolili plán B.
Istý čas im trvalo, kým sformulovali plán B.
Plán B sa objavil v celej kráse
v roku 1998.
Nazvaný bol Digital Millennium Copyright Act.
Bol to komplikovaný zákon.
Ale kľúčovým bodom DMCA bolo,
že bolo legálne predať vám
neskopírovateľný digitálny materiál.
Až na to, že nič také ako neskopírovateľný digitálny materiál neexistuje.
Bolo by to, ako povedal Ed Felton:
"Ako rozdávať vodu,
ktorá nie je mokrá."
Bity sú kopírovateľné. Na to sú počítače.
To je vedľajší produkt ich bežného fungovania.
V snahe predstierať schopnosť
predávania nekopírovateľných bitov,
DMCA tiež ukákonila, že
budete nútení používať systémy,
ktoré znemožnia koprírovaciu funkciu vašich zariadení.
Každý DVD prehrávač a konzola,
televízia a počítač, ktorý si prinesiete domov,
pričom nezáleží, čo ste mysleli, keď ste si ich kúpili,
môžu byť prelomené týmto odvetvím,
ak to chcú nastaviť ako podmienku predaja.
Aby sa uistili, že ste si neuvedomili
alebo neschávili ich schopnosti
ako výpočtového zariadenia všeobecného účelu,
tiež bolo nelegálne,
ak ste chceli prenastaviť
koprírovateľnosť daného obsahu.
DMCA je tým bodom,
ked´sa mediálny priemysel
vzdal právneho delenia
legálneho a nelegálneho koprírovania
a rovno sa snažil predísť kopírovaniu
skrz technické prostriedky.
DMCA mal a stále má, mnoho komplikovaných následkov,
ale v tejto oblasti, limitovaného zdieľania,
poväčšine nefungoval.
A hlavný dôvod, prečo nefungoval,
je, že internet sa ukázal byť oveľa populárnejší a silnejší,
než si kto predstavoval.
Remixy a časopisy fanúšikov,
boli nič v porovnaní s tým, čo vidíme dnes
na internete.
Sme vo svete,
kde väčšina amerických občanov
nad 12 rokov
zdieľa veci online.
Delíme sa o písané veci, obrázky,
zdieľame audio, video.
Niektoré z nich sme vytvorili sami.
Niektoré z nich sme našli.
Niektoré veci, ktoré zdieľame
sú z vecí, ktoré sme vytvorili i našli,
a to všetko desí tento priemysel.
Takže PIPA a SOPA
sú druhým kolom.
Zatiaľčo DMCA bol chirurgický,
šiel do vášho počítača,
šiel do vašej televízie a hracích zariadení
a znemožnil im robiť to,
čo vám bolo sľúbené v predajni.
PIPA a SOPA sú nukleárne
a chcú ísť do celého sveta
cenzúrovať obsah.
A tento mechanizmus, ako som povedal,
znamená odstránenie každého,
kto odkazuje na takú IP adresu.
Odstrániť sa musí z vyhľadávačov,
z online adresárov,
zo zoznamu používateľov.
A preto, že najväčší tvorca obsahu na internete
nie sú Google ani Yahoo
ale my,
to nás budú kontrolovať.
Lebo nakoniec
skutočne ohrozená,
prijatím PIPA a SOPA
je naša schopnosť zdieľať.
Čo PIPA a SOPA riskujú,
je zmena pradávnej právnej zásady
prezumpcie neviny
na opačnú zásadu
prezumpcie viny.
Nemôžete zdieľať,
kým nám nepreukážete,
že nezdieľate niečo,
čo sa nám nepáči.
Zrazu dôkazné bremeno
leží na nás
a na službách,
ktoré nám ponúkajú nové možnosti.
Ak bude stáť čo i len cent
kontrolavať jedného používateľa,
zablokujú službu
so sto miliónmi používateľov.
Takto si predstavujú internet.
Predstavte si všade tento nadpis.
Nebude tam ale napísané College Bakery
ale YouTube
a Facebook a Twitter.
Predstavte si, že tam bude TED,
lebo komentáre nemožno kontrolovať
za prijateľné náklady.
Skutočné dôsledky SOPA a PIPA
budú iné než stanovujú ciele.
V skutočnosti je hrozbou
otočenie dôkazného bremena,
keď zrazu budeme všetci
považovaní za zlodejov,
vždy, keď máme možnosť vytvárať,
produkovať a zdieľať.
A tí, ktorí nám tieto služby ponúkajú,
YouTuby, Facebooky, Twitteri a TEDi,
nás budú musieť v rámci podnikania
kontrolovať.
Alebo sa vystavia spolupáchateľstvu.
Sú dve veci, ktoré môžete spraviť,
aby sa to zastavilo.
Ľahkú vec a náročnú vec,
jednu ľahkú, jednu náročnú vec.
Ľahká vec je toto:
ak ste americký občan,
zavolajte svojmu poslancovi, zavolajte svojmu senátorovi.
Ak sa pozriete na to,
aký ľudia sa podpísali pod SOPA,
aký ľudia sa podpísali pod PIPA,
uvidíte, že spoločne obdržali
milióny a milióny dolárov
od mediálneho priemyslu.
Vy milióny a milióny dolárov nemáte,
ale zavolať svojmu poslancovi môžete,
môžte im pripomenúť, že ste ich volili,
požiadať ich, aby s vami nezaobchádzali ako so zlodejmi,
môžete odporučiť, že by ste boli radšej,
ak by internet ostal neporušený.
Ak nie ste americký občan,
kontaktujte amerického občana, ktorého poznáte
a povzbuďte ho na to isté.
Lebo síce to vyzerá ako národná záležitosť
ale nie je.
Toto odvetvie sa neuspokojí
so zničením nášho internetu.
Ak ho zničia, narušia ho pre každého.
To bola tá ľahká vec.
Tá jednoduchá vec.
Náročná vec je táto:
Pripravte sa, pretože sa chystá viac.
SOPA je len revízia zákona COICA,
ktorý mal prejsť minulý rok ale neprešiel.
A všetko sa to vracia
k zlyhaniu DMCA,
ktorý nezabránil zdieľaniu technickými prostriedkami.
A DMCA sa vracia späť k Audio Home Recording Act,
ktorý tak vydesil priemysel.
Lebo celý proces
od naznačenia, že niekto porušuje právo
po zbieranie dôkazov a preukázania,
je vskutku nepraktický.
"Neradi by sme to robili,"
vraví priemysel.
Oni nechcú, aby to museli robiť.
Nechcú zákonný rozdiel
medzi legálnym a nelegálnym zdieľaním.
Chcú, aby zdieľanie zmizlo.
PIPA a SOPA nie sú zvláštnosti, nie sú anomálie,
nie sú náhodné.
Sú ďalším závitom na skrutke,
ktorá sa zakrúca už 20 rokov.
A ak ich porazíme, čo dúfam,
aj tak príde viac.
Kým nepresvedčíme Kongres,
že k porušeniu autorských práv
treba pristupovať, ako pri Napsteri a YouTube.
Čo znamená súd a preukázanie dôkazov
a skúmanie faktov a hodnotenie nápravy,
ako sa to robí v demokratických spoločnostiach.
Takto k tomu treba pristupovať.
A zatiaľ,
tou ťažkou vecou, je byť pripravený.
Lebo to je skuročný odkaz PIPA a SOPA.
Volal Time Warner.
Chcú nás všetkých naspäť na gauči,
len konzumujúcich,
nie vytvárajúcich, nie zdieľajúcich.
A my by sme mali povedať: "Nie."
Ďakujem vám.
(Potlesk)