Všimli ste si niekedy,
že Mesiac vyzerá väčší
bližšie k horizontu,
ako keď je vysoko nad hlavou?
Ak áno, tak nie ste jediní.
Ľudia sa zamýšľali nad týmto
zvláštnym úkazom už od antických čias.
Prekvapivo ešte stále
nemáme uspokojivé vysvetlenie.
Niežeby to mnohí neskúšali.
Veľa veľkých mysliteľov v histórii:
Aristoteles,
Ptolemaios,
Da Vinci,
Descartes.
Všetci s týmto problémom bojovali,
no nenašli adekvátne vysvetlenie.
Jeden z prvých nápadov bol,
že obraz Mesiaca na oblohe
je skutočne väčší,
čím je bližšie k horizontu.
Možno zemská atmosféra pôsobí
ako obrovská šošovka,
ktorá zväčšuje Mesiac, ako stúpa a zapadá.
Ale toto vysvetlenie záhadu neobjasnilo.
Mesiac by lomom svetla v atmosfére
mal vyzerať mierne menší.
Plus odmeraním viditeľného Mesiaca
v rozličných pozíciach zistíte,
že jeho veľkosť sa nemení.
Prečo však vyzerá väčší,
keď stúpa na oblohu?
Zrejme je to druh optickej ilúzie.
Aká je to ilúzia?
Jedným z možných vysvetlení je
Ebbinghausova ilúzia,
keď dva rovnaké objekty vyzerajú rozdielne
pre rôznu veľkosť objektov v ich okolí.
Dva kruhy v strede sú rovnako veľké.
Možno vyzerá Mesiac väčší na horizonte,
pretože sú pred ním v diaľke
drobné stromy, domy a veže.
Ale ako Mesiac stúpa vyššie,
obkolesuje ho len prázdno
temnej nočnej oblohy
a v porovnaní s ňou sa zdá menší.
Ďalším vysvetlením je Ponzova ilúzia.
Ak ste niekedy skúšali
kresliť perspektívu,
viete, že čím je niečo bližšie
k horizontu, tým to kreslíte menšie.
Náš mozog to automaticky kompenzuje,
a objekt bližšie k horizontu
vnímame väčší, než skutočne je.
Dve žlté čiary na tejto kresbe
sú rovnako dlhé,
ale tá vyššie sa nám zdá dlhšia,
pretože ju vnímame ako vzďalujúcu sa
ďalej k horizontu.
Zdá sa teda, že záhadu možno vysvetliť
pomocou Ponzovej a Ebbinghausovej ilúzie.
Ale naneštastie, pár detailov
veci komplikuje.
Napríklad, ak by išlo len
o efekt Ebinghausovej ilúzie,
tak by ilúziu nemali vidieť piloti,
ktorí letia vysoko nad oblakmi,
keďže sa tam nenachádzajú žiadne
menšie objekty blízko horizontu.
Ale piloti a námorníci tvrdia, že
napriek tomu vidia ilúziu veľkého Mesiaca.
Na druhej strane,
ak by náš mozog len korigoval
veľkosť objektov blízko horizontu,
očakávali by sme, že ilúzia Mesiaca
by mala byť viditeľná v planetáriu,
kde je polguľovou kupolou zobrazená
celá oblohu aj horizont.
Štúdie však ukazujú, že to tak nie je.
Navyše ilúzia Mesiaca úplne zmizne,
ak sa predkloníte
a pozriete a na Mesiac pomedzi nohy.
Teraz to len začína byť absurdné!
Jedným z najsľubnejších vysvetlení
je konvergenčná mikropsia.
Náš mozog posudzuje vzdialenosť k objektom
a ich zdanlivú veľkosť
na základe zaostrenia našich očí.
Keď sa dívame na horizont,
naše oči zaostria do diaľky,
takže mozog vie, že hľadíme do diaľky.
Mesiac sa nám javí v istej veľkosti.
Mozog si myslí, že je ďaleko,
čo aj skutočne je,
takže prirodzene predpokladáte,
že Mesiac musí byť veľký.
Ale keď sa pozriete na nočnú oblohu,
nie je tam nič, na čo by oči
museli zaostriť,
preto sa nastavia do neutrálnej polohy
a ostria na niekoľko metrov.
Mozog si preto myslí, že Mesiac
je bližšie, ako v skutočnosti,
takže si z toho vyvodí,
že nie je tak veľký ako sa vám zdalo.
Skôr ako vysvetlenie prečo sa Mesiac
na horizonte javí veľký,
konvergenčná mikropsia vysvetľuje,
prečo sa zdá menším,
keď ho máme priamo nad hlavou.
Nestačí vám takéto vysvetlenie?
Ani väčšine vedcov,
preto debata o ilúzií Mesiaca stále vrie
a môžno bude pokračovať, dokiaľ
ju budeme vidieť na nočnej oblohe.