WEBVTT

00:00:00.198 --> 00:00:03.563
Myslím si, že zvuk do značnej miery
charakterizuje písanie ceruzkou.

00:00:03.588 --> 00:00:07.064
Je ju naozaj počuť škrípať.

NOTE Paragraph

00:00:07.088 --> 00:00:09.290
(škrípanie)

NOTE Paragraph

00:00:10.286 --> 00:00:12.806
[Malá vec. Veľká myšlienka.]

NOTE Paragraph

00:00:13.985 --> 00:00:16.313
[Caroline Weaver na tému Ceruzka]

NOTE Paragraph

00:00:16.556 --> 00:00:18.926
Ceruzka je veľmi jednoduchý predmet.

00:00:18.950 --> 00:00:21.435
Je z dreva a má niekoľko vrstiev farby,

00:00:21.459 --> 00:00:22.975
gumu a tuhu

00:00:22.999 --> 00:00:25.395
vyrobenú z grafitu, ílu a vody.

00:00:25.419 --> 00:00:27.951
Áno, stovkám ľudí trvalo celé storočia

00:00:27.975 --> 00:00:29.651
objaviť tento dizajn.

00:00:29.675 --> 00:00:32.956
A práve táto dlhá história spolupráce ju,

00:00:32.980 --> 00:00:35.638
podľa mňa, veľmi zdokonalila.

NOTE Paragraph

00:00:36.075 --> 00:00:38.349
Príbeh ceruzky sa začína grafitom.

00:00:38.373 --> 00:00:41.290
Ľudia začali nachádzať
mnoho užitočných použití

00:00:41.314 --> 00:00:42.925
tejto novej látky.

00:00:42.949 --> 00:00:45.107
Rezali ju na malé tyčinky,

00:00:45.131 --> 00:00:47.599
ktoré obaľovali špagátom,
ovčou kožou či papierom,

00:00:47.623 --> 00:00:49.617
a predávali na uliciach Londýna

00:00:49.641 --> 00:00:51.797
na písanie či maľovanie.

00:00:51.821 --> 00:00:54.313
Často ich používali farmári a pastieri

00:00:54.337 --> 00:00:55.996
na značkovanie zvierat.

00:00:56.020 --> 00:00:57.263
Vo Francúzsku vynašiel

00:00:57.287 --> 00:01:01.441
Nicolas-Jacques Conté metódu
brúsenia grafitu.

00:01:01.465 --> 00:01:04.584
Zmiešal ho s práškovým ílom a vodou
a vytvoril tak pastu.

00:01:04.608 --> 00:01:07.777
Túto pastu potom naplnil do foriem
a vypálil v peci,

00:01:07.801 --> 00:01:10.751
čoho výsledkom bola 
veľmi tvrdá grafitová tuha,

00:01:10.775 --> 00:01:13.894
ktorá sa nelámala
a bola jemná a použiteľná.

00:01:13.918 --> 00:01:17.014
Bolo to to najlepšie,
čo v tom čase existovalo,

00:01:17.038 --> 00:01:20.848
a ceruzky sa takto vyrábajú dodnes.

NOTE Paragraph

00:01:21.461 --> 00:01:24.588
Medzitým v Amerike, v meste
Concord v Massachusetts,

00:01:24.612 --> 00:01:27.660
Henry David Thoreau vytvoril


00:01:27.684 --> 00:01:29.770
stupnicu tvrdosti ceruziek.

00:01:29.794 --> 00:01:31.717
Siahala od 1 po 4,

00:01:31.741 --> 00:01:35.392
pričom číslo 2 je ideálna tvrdosť
na všeobecné použitie.

00:01:35.416 --> 00:01:37.966
Čím je ceruzka mäkšia,
tým viac grafitu obsahuje

00:01:37.990 --> 00:01:40.355
a tým tmavšia a jemnejšia bude čiara.

00:01:41.495 --> 00:01:43.782
Čím je ceruzka tvrdšia,
tým obsahuje viac ílu

00:01:43.806 --> 00:01:45.816
a čiara bude tým svetlejšia a tenšia.

NOTE Paragraph

00:01:46.607 --> 00:01:49.774
Pôvodne, keď sa ceruzky vyrábali ručne,
boli okrúhle.

00:01:49.798 --> 00:01:51.472
Nevyrábali sa jednoducho,

00:01:51.496 --> 00:01:54.758
až Američania toto remeslo zmechanizovali.

00:01:54.782 --> 00:01:56.728
Mnohí považujú Josepha Dixona

00:01:56.752 --> 00:02:00.440
za jedného z prvých vývojárov dnešných strojov

00:02:00.464 --> 00:02:04.371
na rezanie drevených líšt,
vyrezávanie drážok do dreva

00:02:04.395 --> 00:02:05.604
alebo ich lepenie...

00:02:05.628 --> 00:02:08.439
Zistilo sa, že je jednoduchšie
a hospodárnejšie

00:02:08.463 --> 00:02:10.091
vyrábať šesťuholníkové ceruzky.

00:02:10.115 --> 00:02:11.973
Stali sa preto štandardom.

NOTE Paragraph

00:02:12.558 --> 00:02:14.121
Už od počiatku ceruziek

00:02:14.145 --> 00:02:16.210
sa ľuďom veľmi páčilo,
že sa dajú vygumovať.

00:02:17.942 --> 00:02:19.510
Najprv sa na gumovanie

00:02:19.534 --> 00:02:21.617
používali omrvinky z chleba

00:02:21.641 --> 00:02:23.210
a neskôr guma a pemza.

00:02:23.675 --> 00:02:26.967
Ceruzka s gumou sa objavila v roku 1858,

00:02:26.991 --> 00:02:30.948
keď americký predajca písacích potrieb
Hymen Lipman patentoval

00:02:30.972 --> 00:02:32.354
prvú ceruzku s gumou.

00:02:32.378 --> 00:02:34.250
Tým sa výroba ceruziek výrazne zmenila.

00:02:34.965 --> 00:02:38.359
Prvou žltou ceruzkou na svete
bola KOH-I-NOOR 1500.

00:02:38.383 --> 00:02:40.218
Firma KOH-I-NOOR naozaj prekvapila,

00:02:40.218 --> 00:02:42.825
keď túto ceruzku natrela
14 vrstvami žltej farby

00:02:42.849 --> 00:02:45.222
a ponorila koniec do 14-karátového zlata.

NOTE Paragraph

00:02:45.442 --> 00:02:47.016
Existuje ceruzka pre každého

00:02:47.040 --> 00:02:49.447
a každá ceruzka má svoj príbeh.

00:02:50.046 --> 00:02:54.425
Blackwing 602 je známa tým, že ju
používalo veľa spisovateľov,

00:02:54.449 --> 00:02:57.409
spomeniem Johna Steinbecka
a Vladimíra Nabokova.

00:02:57.433 --> 00:03:00.037
Potom existuje spoločnosť Dixon,

00:03:00.061 --> 00:03:02.998
ktorá je zodpovedná za Dixon Ticonderogu.

00:03:03.022 --> 00:03:04.173
Je to ikona,

00:03:04.197 --> 00:03:06.724
ktorú si každý predstaví,

00:03:06.748 --> 00:03:09.651
keď sa povie ceruzka alebo škola.

00:03:09.651 --> 00:03:11.409
Bežný používateľ podľa mňa naozaj


00:03:11.433 --> 00:03:13.910
dvakrát nerozmýšľa, ako sa vyrába

00:03:13.934 --> 00:03:16.079
alebo prečo sa vyrába, tak ako sa vyrába,

00:03:16.103 --> 00:03:18.417
lebo sa proste nikdy nevyrábala inak.

NOTE Paragraph

00:03:19.050 --> 00:03:21.284
Myslím si, že ceruzku už viac

00:03:21.308 --> 00:03:23.172
nie je možné viac vylepšiť.

00:03:24.267 --> 00:03:25.527
Je dokonalá.