Tento príbeh sa začína týmito dvoma – mojimi deťmi. Boli sme na výlete v Oakland woods, keď si dcéra všimla plastový mačací pelech v potôčiku. Pozrela sa na mňa a povedala, „Oci? To tam nepatrí.“ Keď to povedala, pripomenula mi letný tábor. Ráno návštevného dňa, tesne predtým než bránami začali prúdiť ustarostení rodičia, riaditeľ povedal, „Rýchlo! Každý pozbierajte 5 odpadkov.“ Keď máte pár stoviek detí a každý pozbiera 5 kusov, čoskoro máte oveľa čistejší priestor. A tak mi napadlo: prečo nepoužiť podobný model na celú planétu? To bola inšpirácia pre Litterati. Víziou je vytvoriť svet bez odpadkov. Ukážem vám, ako sa to začalo. Pomocou Instagramu som urobil fotku cigarety. Potom ďalšiu... a ďalšiu... a ďalšiu fotku. A všimol som si dve veci: po prvé, odpad sa stal umeleckým a prístupným; po druhé, za pár dní som mal v mobile 50 fotiek odpadkov a každý z nich som zobral, a uvedomil som si, že tým zaznamenávam pozitívny dopad, ktorý mám na planétu. To je o 50 kusov menej, ktoré môžete vidieť, na ktoré môžete šliapnuť, ktoré môže nejaký vták zjesť. Začal som ľuďom hovoriť, čo robím, a oni sa začali podieľať. Jedného dňa sa objavila táto fotka z Číny. Vtedy som si uvedomil, že Litterati je viac než len pekné fotky; stali sme sa spoločenstvom zbierajúcim dáta. Každá fotka má svoj príbeh. Hovorí nám, kto čo pozbieral, lokalizácia nám povie, kde, a časové označenie, kedy. Tak som vytvoril Google mapu a začal vkladať body, kde boli odpadky pozbierané. Týmto postupom rástlo spoločenstvo a aj dáta. Moje dve deti chodia do školy priamo v tejto štvrti. Odpad: zaniká na pozadí našich životov. Ale čo keby sme ho dostali do popredia? Čo keby sme pochopili, čo presne je na našich uliciach, našich chodníkoch a našich školských ihriskách? Ako môžeme využiť tieto dáta? Ukážem vám to. Najprv mestá. San Francisco chcelo vedieť, koľko percent odpadu tvoria cigarety. Prečo? Aby vytvorilo daň. Tak poslali do ulíc pár ľudí s ceruzkami a doskami, ktorí chodili okolo a zbierali informácie, čo viedlo k uvaleniu 20 % dane na predaj cigariet. A potom boli zažalovaní tabakovými spoločnosťami, ktoré tvrdili, že zber dát týmto spôsobom nie je presný, ani preukázateľný. Mesto mi zavolalo a chcelo vedieť, či naša technológia môže pomôcť. Neviem, či si uvedomovali, že naša technológia bol môj účet na Instagrame – (smiech) Ale povedal som, „Môžeme.“ (smiech) „A môžeme vám povedať, či je to značka Parliament alebo Pall Mall. Navyše, každá fotografia je lokalizovaná a časovo označená, čo vám poskytne dôkaz.“ O 4 dni a 5 000 kusov neskôr boli naše dáta použité na súde nielen na obhajobu, ale na zdvojnásobenie dane, vytvárajúc ročne sa opakujúci príjem vo výške 4 miliónov dolárov na vyčistenie San Francisca. V priebehu tohto procesu som sa naučil 2 veci: po prvé, Instagram nie je ten správny nástroj – (smiech) takže sme vytvorili aplikáciu. A po druhé, ak o tom premýšľate, každé mesto na svete má unikátnu odpadkovú stopu, a tá poskytuje oboje – príčinu problému ako aj cestu k jeho riešeniu. Ak môžete vytvoriť zdroj príjmov len z chápania podielu cigariet, čo napríklad také plastové poháre na kávu alebo plechovky, alebo plastové fľaše? Ak sme mohli zmapovať San Francisco, čo taký Oakland alebo Amsterdam, alebo niekde bližšie k domu? A čo obchodné značky? Ako môžu oni využiť tieto dáta, aby prepojili svoje ekologické a ekonomické záujmy? Jedna štvrť v centre Oaklandu je pokrytá odpadkami. Komunita Litterati sa spojila a pozbierala 1 500 kusov. A toto sme sa dozvedeli: väčšina odpadu pochádzala z veľmi známej taco značky. Väčšina odpadu tej značky bola z jej vreciek s pálivou omáčkou a väčšina týchto vreciek nebola vôbec otvorená. Problém a cesta k jeho riešeniu – možno by táto značka mala dávať pálivú omáčku len na vyžiadanie alebo inštalovať dávkovače, alebo prísť s udržateľnejším obalom. Ako teda spoločnosť transformuje ekologické riziko na ekonomickú silu a stane sa hrdinom priemyslu? Ak naozaj chcete priniesť zmenu, nie je lepšieho miesta pre začiatok než u našich detí. Skupinka piatakov pozbierala 1 247 kusov odpadu len na svojom školskom ihrisku. Zistili, že najbežnejším typom odpadu boli plastové obaly od slamiek z ich vlastnej jedálne. Tieto isté deti teda zašli za riaditeľom a spýtali sa, „Prečo kupujeme plastové slamky?“ A oni prestali. Naučili sa, že ako jednotlivci mohli dosiahnuť zmenu, ale dohromady mali väčší vplyv. Nezáleží na tom, či ste študent, alebo vedec, či žijete v Honolulu, alebo v Hanoi, toto je spoločenstvo pre každého. Začalo sa to kvôli dvom malým deťom v lesoch Severnej Kalifornie a dnes sa to rozšírilo po celom svete. A ako sme sa tam dostali? Po jednotlivých kusoch. Ďakujem. (potlesk)