Dovoľte mi povedať vám príbeh o malom dievčatku menom Naghma. Naghma žila v utečeneckom tábore spolu s rodičmi a ôsmimi súrodencami. Jej otec sa každé ráno budí s nádejou, že dostane prácu robotníka a za dobrý mesiac zarobí 50 dolárov. Zima bola drsná a, bohužiaľ, Naghmin brat zahynul a matka vážne ochorela. V zúfalstve šiel otec za susedom a požičal si 2 500 dolárov. Po niekoľkých mesiacoch čakania bol už sused netrpezlivý a dožadoval sa peňazí späť. Žiaľ, Naghmin otec tieto peniaze nemal, a tak obaja muži súhlasili s džirgou. Džirga je určitý druh mediácie v neformálnom afghánskom súdnom systéme. Zvyčajne ju vedú náboženskí vodcovia a starší obyvatelia. Džirga sa využíva vo vidieckych krajinách ako Afganistan, kde je hlboko zakorenený odpor voči formálnemu systému. Pri džirge sa zišli muži a rozhodli, že najlepšie sa dlh urovná, keď si Naghma vezme susedovho 21-ročného syna. Ona mala 6. Príbehy ako ten Naghmin sú, žiaľ, až príliš časté. Z pohodlia našich domovov sa na ne pozeráme ako na ďalší zdrvujúci úder právam žien. A keď sledujete správy o Afganistane, môžete mať pocit, že ide o zlyhanie štátu. Avšak Afganistan má právny systém. Síce sú džirgy založené na zvykoch, musia sa riadiť právom. A je neodškriepiteľné, že splatiť dlh dieťaťom, je nielen hrubo nemorálne, ale aj ilegálne. V roku 2008 som šla do Afganistanu, aby som sa zúčastnila programu, pôvodne deväťmesačného, ktorý mal trénovať afganských právnikov. Za 9 mesiacov som prešla krajinou, hovorila so stovkami uväznených a s mnohými podnikmi, ktoré fungujú v Afganistane. Počas rozhovorov som začala vnímať spojenia medzi podnikmi a ľuďmi a tým, ako sa zákony, ktoré ich majú chrániť, nepoužívajú. A hrubé a nezákonné tresty sa nadužívajú. Začala som pátrať po spravodlivosti. Spravodlivosť pre mňa znamená, že sa právo použije zamýšľaným spôsobom. A to na ochranu. Úlohou práva je chrániť. V dôsledku toho som si otvorila kanceláriu a stala sa prvou zahraničnou právničkou na afganských súdoch. V tom čase som preštudovala mnoho zákonov, hovorila som s mnohými ľuďmi, prečítala mnoho rozsudkov a zistila som, že nedostatok spravodlivosti nie je iba problém Afganistanu, ale je to globálny problém. Najprv som sa stránila zastupovať ľudskoprávne prípady, lebo som sa obávala, ako ma to ovplyvní, tak profesionálne, ako aj osobne. Ale potreba spravodlivosti bola taká veľká, že som ju nemohla viac ignorovať. Začala som zastupovať ľudí ako Naghma aj pro bono. Odkedy som v Afganistane a to som právničkou viac ako 10 rokov, zastupovala som od riaditeľov najväčších firiem cez diplomatov až po dievčatká ako Naghma so slušným úspechom. Dôvod môjho úspechu je jednoduchý: využívam systém zvnútra, využívam zákony na účely, akým majú slúžiť. Zistila som, že dosiahnuť spravodlivosť na mieste ako Afganistan je ťažké a má to 3 dôvody. Prvým je to, že ľudia nevedia, aké sú ich práva. To vnímam ako globálny problém. Druhá vec, je že hoci sú zákony v zbierke, sú prehliadané a nahradené kmeňovými zvykmi ako džirga, ktorá predala Naghmu. Tretí problém s dosiahnutím spravodlivosti je, že napriek dobrým zákonom v zbierke, niet ľudí a právnikov ochotných za zákony bojovať. A ja to robím - využívam tie zákony, často nevyužívané zákony, pracujem s nimi v prospech mojich klientov. Musíme vytvoriť globálnu kultúru ľudských práv a byť investormi globálnej ľudskoprávnej ekonomiky a pracujúc v tomto naladení zlepšíme spravodlivosť na svete. Vráťme sa teraz k Naghme. Tento príbeh počulo niekoľko ľudí a ozvali sa mi, pretože chceli zaplatiť ten dlh 2 500 dolárov. Ale nejde to len tak. Nemožno len vytasiť peniaze a myslieť si, že sa tým problém vyrieši. Takto to v Afganistane nechodí, Povedala som im, že sa zapojím, ale aby som sa zapojila, musela byť zvolaná druhá džirga. Odvolacia džirga. Aby sa to stalo, museli sa zísť staršinovia, museli sme dať dokopy vodcov, duchovných vodcov. Musel súhlasiť Naghmin otec. Musel súhlasiť sused. A tiež jeho syn. Ak som sa chcela zapojiť, museli súhlasiť, že to budem viesť. Po hodinách rozprávania, zháňania sa a po 30 šálkach čaju, nakoniec súhlasili, že spravíme druhú džirgu. A tak sa aj stalo. Na druhej džirge bolo zvláštne, že tentokrát sme do stredu dali zákon a bolo pre mňa dôležité, aby všetci pochopili, že Naghma má právo byť chránená. Na konci tejto džirgy, sudca nariadil, že prvé rozhodnutie sa ruší a že dlh 2500$ je splatený. Všetci sme sa podpísali, a muži uznali, že to, čo spravili, bolo nezákonné. A ak to spravia znova, pôjdu do väzenia. Najmä - (potlesk) Vďaka. A čo je najdôležitejšie, zásnuby boli zrušené a Naghma bola slobodná. Ochrana Naghmy a jej slobody chráni i nás. S mojou prácou sú spojené zvýšené riziká. Dali ma do väzby. Obvinili, že vediem bordel. Obvinili, že som špión. Hodili mi do kancelárie granát. Avšak nevybuchol. Ale pri mojej práci je odmena väčšia ako riziká. Nech znášam akékoľvek riziká, moji klienti podstupujú ešte väčšie, pretože môžu stratiť viac, ak sa im nevenuje pozornosť alebo sú potrestaní za to, že ich zastupujem ja. S každým prípadom si uvedomujem, že síce stojím za svojimi klientmi, oni stoja za mnou a to ma poháňa. Zákon ako vyjednávací nástroj je zásadný prvok našej ochrany. Novinári majú zabezpečiť, že sa informácie dostanú k verejnosti. Často dostaneme informácie od novinárov ale zabúdame, čo za tým je. Toto je fotka britských redaktorov v Afganistane. Spravil ju pred rokmi môj známy, David Gill. Podľa Komisie na ochranu novinárov, od roku 2010 tisícky novinárov boli zastrašovaní, zranení, zabití a zadržaní. Často pri tejto informácii zabúdame, koho ovplyvňuje alebo ako je nám táto informácia predaná. Práca novinárov, zahraničných aj domácich, je obdivuhodná, zvlášť v Afganistane. Je dôležité na to nezabudnúť, pretože nechránia iba naše právo na informácie, ale slobodu tlače, ktorá je nevyhnutná v demokratickej spoločnosti. Matt Rosenberg je afganský novinár. Pracoval pre The New York Times, žiaľ, pred niekoľkými mesiacmi, napísal článok, ktorý sa znepáčil ľuďom vo vláde. Zatkli ho a nezákonne vyhostili z krajiny. Zastupujem Matta a po rokovaní s vládou uznali, že bol vyhostený protizákonne, že sloboda tlače existuje aj v Afganistane a že existujú dôsledky, ak sa nedodržiava. S radosťou oznamujem, že pred pár dňami ho afganská vláda oficiálne prijala späť do krajiny a zamietla rozhodnutie o vyhostení. (potlesk) Ak cenzurujete jedného novinára, zastraší to druhých. A zakrátko zmĺknu národy. Je dôležité chrániť novinárov a slobodu tlače, potom sa nám vláda viac zodpovedá a je transparentnejšia. Ochrana novinárov a nášho práva na informácie chráni i nás. Náš svet sa mení. Žijeme v inom svete. Čo boli najprv individuálne problémy, sú teraz problémy globálne. Pred dvoma týždňami bola v Afganistane prvá demokratická výmena moci a zvolený prezident Ashraf Ghan. Vkladám doňho nádej, že dá Afganistanu zmenu, ktorú potrebuje, obzvlášť v právnom sektore. Žijeme v odlišnom svete. Vo svete, kde moja 8-ročná dcéra videla iba čierneho prezidenta. Je veľká pravdepodobnosť, že ďalší prezident bude žena a keď podrastie, môže sa pýtať, "Môže byť prezidentom aj biely chlapík?" (smiech) (potlesk) Náš svet sa mení a musíme sa zmeniť s ním. To, čo boli kedysi individuálne problémy, sú problémy nás všetkých. Podľa UNICEFu vyše 280 miliónov chlapcov a dievčat vstupuje do manželstva vo veku nižšom ako 15 rokov. 280 miliónov. Detské manželstvá sú začarovaným kruhom chudoby, choroby a nízkeho vzdelania. Sahar vydali v dvanástich. Jej brat ju predal a prinútil vydať sa. V dome svokrovcov ju nútili do prostitúcie. Keďže odmietla, mučili ju. Zmlátili železnou tyčou. Popálili jej telo. Zviazali v pivnici a nechali o hlade. Kliešťami odstraňovali nechty. Raz sa jej podarilo ujsť z tejto mučiarne do susedovho domu, kde ju namiesto ochrany dovliekli naspäť k manželovým rodičom a bola týraná ešte viac. Keď som Sahar prvýkrát stretla, vďakabohu, organizácia Ženy pre afgánske ženy jej poskytla útočišto. Ako právnička musím byť silná aj za svojich klientov, pretože je to pre mňa dôležité. Ale keď som ju videla takú zničenú a slabú, bolo to ťažké. Trvalo to týždne, kým sme začali rozoberať, čo sa dialo, kým bola v tom dome. Nakoniec sa otvorila a keď sa otvorila, zistila som, že nevedela, aké sú jej práva. Vedela, že má nárok na nejakú ochranu a vláda jej ju nezabezpečila. Tak sme hovorili o jej právnych možnostiach. A rozhodli sme sa ísť s týmto prípadom pred Najvyšší súd. Toto je obzvlášť závažné, bolo to prvýkrát, keď bola obeť domáceho násilia v Afganistane zastupovaná právnikom. Zákon, ktorý existoval už roky ešte nik pred Sahar nepoužil. Okrem toho sme sa rozhodli žiadať aj náhradu škody, opäť na základe dovtedy nikdy nevyužitého zákona, ktorý sme použili v jej prípade. Takže sme tam na Najvyššom súde, argumentujeme pred 12 afganskými sudcami, ja, ako americká právnička, žena Sahar ako mladé dievča, ktoré, keď som ju stretla, ledva šeptala. Postavila sa, vzchopila sa a povedala im, že žiada spravodlivosť. A dostala ju. Napokon súd jednohlasne potvrdil, že svokrovci majú byť zatknutí za to, čo jej spravili, jej skurvený brat má byť zatknutý, za to, že ju predal. (potlesk) Potvrdili, že má právo na odškodnenie. Sahar nám ukázala, že môžeme napadnúť zlé zvyklosti využívaním zákonov spôsobom, na aké boli určené. Ochranou Sahar chránime samých seba. Po práci v Afganistane už je to viac ako 6 rokov, si moja rodina a priatelia myslia, že to, čo robím, vyzerá takto. (smiech) Ale ono to vyzerá takto. Všetci môžeme niečo spraviť. Nevravím, že si máme všetci kúpiť letenku do Afganistanu, ale môžeme prispieť do globálnej ľudskoprávnej ekonomiky. Môžeme vytvoriť kultúru transparentnosti a zodpovednosti voči právu, aby sa vlády zodpovedali nám, tak, ako my im. Pred pár mesiacmi právnik z južnej Afriky prišiel do mojej kancelárie a povedal: "Chcel som vás stretnúť." "Chcel som vidieť, ako vyzerá šialená osoba." Zákony sú naše. Nezáleží na etnickej príslušnosti, národnosti, pohlaví, rase. Patria nám a boj za spravodlivosť nie je prejavom šialenstva. Aj firmy sa musia zapojiť. Investícia firiem do ľudských práv sa mnohonásobne vráti, a či už ste podnikateľ, neziskovka, alebo občan, tak vláda práva je nám všetkým na osoh. S týmto postojom a s pomocou ľudí, verejného a súkromného sektora, dokážeme vytvoriť globálnu ekonomiku ľudských práv, z ktorej všetci môžeme tažiť. Týmto spôsobom spoločne dosiahneme to, čo je správne. Ďakujem. (potlesk)