Ahojte, moje meno je Frank
a zbieram tajomstvá.
Všetko sa to začalo jedným bláznivým nápadom
v novembri roku 2004.
Vytlačil som 3000 pohľadníc, ktorých adresátom som bol ja,
práve takýchto.
Na jednej strane boli prázdne,
a na tej druhej
som uviedol pár jednoduchých inštrukcií.
Požiadal som ľudí, či by nechceli zdieľať tajomstvá,
o ktorých ešte nikomu nepovedali.
Náhodne som tieto pohľadnice rozdal
v uliciach Washingtonu, D.C.,
nevediac, čo od toho očakávať.
Avšak krátko na to sa tento nápad začal veľmi rýchlo šíriť.
Ľudia si začali kupovať svoje vlastné pohľadnice
a vyrábať ich.
Do mojej vlastnej schránky mi začali chodiť tajomstvá
nielen s poštovou pečiatkou z Washingtonu, D.C.,
ale aj z Texasu, Kalifornie,
Vancouveru, Nového Zélandu, či Iraku.
Krátko na to sa tento bláznivý nápad už takým bláznivým nezdal.
PostSecret.com
je jedným z najnavštevovanejších blogov bez reklamy na svete.
Takto vyzerá moja zbierka pohľadníc dnes.
Tu môžete vidieť moju manželku
ako sa snaží uložiť tehličku z pohľadníc
na pyramídu pozostávajúcu z vyše pol milióna tajomstiev.
Rád by som teraz s vami
zdieľal zopár veľmi špeciálnych tajomstiev
z tejto mojej kolekcie.
Rád by som začal týmto.
'' Ako dieťa som našiel tieto známky
a celý život som čakal,
kým som našiel niekoho, komu som ich mohol poslať.
Nikdy som nikoho nemal."
Tajomstvá môžu mať rôzne podoby.
Môžu byť šokujúce,
hlúpe, alebo dojímavé.
Môžu nás spojiť s našou najhlbšou ľudskosťou,
alebo s ľuďmi ktorých v živote nestretneme.
(Smiech)
Možno práve toto tu niekto z vás poslal.
Netuším.
Toto je veľmi dobra ukážka
tvorivosti, ktorú ľudia majú
pri tvorbe a odosielaní pohľadnice.
Toto je zjavne vyrobené z polovice pohára Starbucks,
so známkou a mojou adresou napísanou na druhej strane.
"Drahá biologická Mama, mám úžasných rodičov.
Našla som lásku. Som šťastná."
Tajomstvá vám môžu pripomenúť nespočetné ľudské drámy,
slabosti a hrdinstvá,
odohrávajúce sa nenápadne
v životoch ľudí okolo nás
práve teraz.
"Každý kto ma poznal pred 9/11
verí, že som mrtvý."
"Zvykol som pracovať so skupinou striktne náboženských ľudí,
takže som niekedy nenosil spodky,
vtedy som mal široký úsmev a sám pre seba som sa chichúňal.
(Smiech)
Tento vám musím vysvetliť predtým, ako ho uvidíte.
Milujem to, keď môžem rozprávať na univerzitných internátoch
a zdieľať tajomstvá a príbehy so študentmi.
Niekedy, keď skončím, tak tam ešte ostanem
podpisovať svoje knihy a odfotiť sa s nimi.
A nasledujúca pohľadnica bola urobená
práve z takejto fotografie.
Mal by som tiež spomenúť, že tak ako dnes,
aj na udalosti PostSecret
som používal bezdrôtový mikrofón.
"Nemal si vypnutý svoj mikrofón počas zvukovej skúšky.
Počuli sme ťa, ako močíš".
(Smiech)
Keď sa to stalo, bolo to pre mňa veľmi zahanbujúce,
až kým som si neuvedomil, že to mohlo byť horšie.
Dobre. Viete, o čom hovorím.
(Smiech)
"V tejto obálke
sú roztrhané zvyšky
samovražedného listu ktorý som nepoužil.
Cítim sa najšťastnejšou osobou na zemi (teraz.)"
"Jeden z týchto mužov je otcom môjho syna.
Platí mi veľa, aby som to nepovedala."
(Smiech)
"Tú sobotu, keď si bola zvedavá, kde som bol,
práve som Ti kupoval prsteň.
Práve teraz je v mojom vrecku."
Túto pohľadnicu som dostal na PostSecret blog
pred dvoma rokmi na deň Svätého Valentína.
Bola na úplnom spodku, posledné tajomstvo v dlhom stĺpci.
Nebolo tam ani zopár hodín,
keď som dostal tento nesmierne radostný e-mail
od muža, ktorý mi túto pohľadnicu poslal.
Napísal mi, "Frank, musím sa s Tebou podeliť
o tento príbeh, ktorý sa práve odohral v mojom živote."
Povedal, "Ešte stále sa mi trasú kolená."
Povedal, "Už tri roky, moja priateľka a ja,
máme v nedeľu taký rituál, a túto nedeľu ráno
sme ako obyčajne spolu navštívili blog PostSecret,
aby sme si nahlas čítali tajomstvá.
Ja prečítam nejaké jej, ona prečíta zopár mne."
Vraví mi, "Skutočne nás to spolu zblížilo
počas tých rokov.
A tak keď som objavil,
že si uverejnil
moju ponuku na sobáš na úplnom spodku,
bol som z toho úplne vedľa.
Pokúšal som sa správať normálne a nedať nič najavo.
A tak, ako každú nedeľu,
sme si začali čítať tieto tajomstvá jeden druhému."
Povedal, "Ale teraz sa zdalo, že to trvá večnosť,
prejsť cez každé jedno."
Ale nakoniec sa jej to podarilo.
Dostala sa k tomu tajomstvu úplne dole, k jeho návrhu na sobáš.
Povedal, "Prečítala si to raz, a potom ešte raz."
Obrátila sa k nemu a povedala,
"To je naša mačka?"
(Smiech)
Keď ho uvidela,
kľačal pred ňou na jednom kolene s vybratým prsteňom.
Dal jej otázku, ona súhlasila. Malo to veľmi šťastný koniec.
Takže som mu odmailoval späť,
a povedal som, "Pošli mi, prosím, obrázok, alebo hocičo
o čo by som sa mohol podeliť s celou PostSecret komunitou
a tým im dal vedieť tvoj rozprávkový koniec."
Poslal mi túto fotografiu.
(Smiech)
"Našiel som tvoj fotoaparát v Lollapalloze toto leto.
Konečne sa mi podarilo vyvolať z neho fotografie
a rád by som Ti ich dal.
Táto fotografia sa už nikdy nevrátila
k ľudom, ktorý ju stratili,
ale toto tajomstvo zasiahlo mnohé životy,
počnúc študentom z Kanady,
ktorý sa volal Matty.
Matty bol inšpirovaný tým tajomstvom,
aby začal svoju vlastnú web stránku,
web stránku s názvom NašielSomTvojuKameru.
Matty vyzýva ľudí,
aby mu poslali digitálne foťáky, ktoré sa im podarilo nájsť,
pamäťové karty, ktoré sa stratili
s osirotenými fotografiami.
Fotky z týchto fotoaparátov Matty sťahuje
a posiela na svoju stránku každý týždeň.
Takže ľudia, ktorí jeho stránku navštívia,
si môžu zistiť, či tam nie je práve ich stratená fotka,
alebo pomôcť niekomu, aby dostal späť svoje fotky,
ktoré sa zúfalo snažil nájsť.
Toto je moja obľúbená.
(Smiech)
Matty našiel šikovný spôsob,
ako si úplne cudzí ľudia môžu preukazovať láskavosť.
Možno to vyzerá ako jednoduchá myšlienka, a ono to aj jednoduché je,
ale dosah, ktorý to môže mať na životy ostatných, je obrovský.
Matty sa so mnou podelil
o jeden dojímavý mail, ktorý dostal
od matky na tomto obrázku.
"Toto som ja, môj manžel a syn.
Na ostatných fotkách je moja veľmi chorá babička.
Dakujem Ti, že si spravil web stránku, ako je táto.
Tieto obrázky pre mňa znamenajú viac, ako si myslíš.
Narodenie môjho syna je zachytené na tomto fotoaparáte.
Zajtra bude mať štyri."
Každá jedna fotografia, ktorú tu môžete vidieť
a tisícky ďalších
boli vrátené tým, ktorí ich stratili -
-
niekedy museli prejsť oceány,
niekedy prekonať jazykové bariéry.
Toto je posledná fotka, ktorú vám dnes musím ukázať.
"Keď mi ľudia, ktorých milujem,
nechávajú hlasové správy na telefóne,
vždy si ich uložím pre prípad, že zajtra tu už nebudú medzi nami
a nebudem mať inú možnosť,
ako počuť znova ich hlas."
Keď som uverejnil toto tajomstvo,
tucty ľudí
začali posielať hlasové správy zo svojich telefónov,
niekedy aj také, ktoré tam mali už roky,
správy od rodiny, alebo priateľov,
ktorí zomreli.
Povedali, že tým, že si tieto hlasy uchovali
a podelili sa s nimi,
pomohlo im to akoby udržať ich milovaných nažive.
Jedno mladé dievča
poslalo poslednú správu,
ktorú kedy počulo od svojej babičky.
Tajomstvá môžu mať rôzne podoby.
Môžu byť šokujúce, hlúpe,
alebo dojímavé.
Môžu nás spojiť s našou najhlbšou ľudskosťou,
alebo s ľuďmi, ktorých už nikdy nestretneme.
Hlasový záznam: Prvá nahratá hlasová správa.
Babička: ♫ Dnes sú niekoho narodeniny ♫
♫ Niekoho narodeniny ♫
♫ Sviečky sú zažaté ♫
♫ na niekoho torte ♫
♫ A my všetci sme pozvaní ♫
♫ kvôli niekomu ♫
Dnes máš 21 rokov.
Prajem Ti skutočne šťastné narodeniny, mám Ťa rada.
Teraz Ti už poprajem zbohom.
FW: Ďakujem
(Potlesk)
Ďakujem vám.
(Potlesk)
June Cohen: Frank, to bolo úžasné,
tak dojímavé.
Už si niekedy poslal pohľadnicu sám sebe?
Poslal si už niekedy tajomstvo na PostSecret?
FW: V každej knihe mám jedno svoje vlastné tajomstvo.
Myslím, že svojim spôsobom, dôvod, prečo som začal tento projekt,
aj keď som to ešte vtedy nevedel,
bol, pretože som zápasil so svojimi vlastnými tajomstvami.
A bolo to s prispením množstva ľudí
a cez láskavosť, ktorú mi preukázali cudzí ľudia,
že som dokázal odhaliť
časti svojej minulosti, ktoré ma prenasledovali.
JC: A objavil už niekto,
ktoré tajomstvá v knihe sú tie tvoje?
Vyskytol sa niekto v tvojom živote, kto by o tom vedel hovoriť?
FW: Niekedy sa s tým zvyknem podeliť, áno.
(Smiech)
(Potlesk)