Predstavte si svet,

kde by ste videli čísla 
a písmená vyfarbené,

aj keby boli vytlačené čiernou,

kde hudba alebo hlasy spúšťajú špirálu

pohyblivých farebných tvarov,

kde slová a mená napĺňajú vaše ústa

nezvyčajnými chuťami.

Väzenie chutí ako studená tvrdá slanina,

zatiaľ čo Derek chutí ako ušný maz.

Vitajte vo svete synestézie,

neurologického fenoménu,

ktorý spája dva alebo viac zmyslov 
u 4 % populácie.

Synestét možno nepočuje iba môj hlas,

ale ho aj vidí,

ochutnáva,

alebo ho cití ako fyzický dotyk.

Má rovnaký jazykový základ ako anestézia,

čo znamená bez vnemu,

synestézia znamená spojené vnemy.

Ak máte jeden typ, napíklad farebný sluch,

máte 50 % šancu, že budete mať aj druhý,

tretí alebo štvrtý typ.

Jeden z 90 ľudí medzi nami zažíva grafémy,

napísané prvky jazyka,

ako sú písmená, číslice

a interpunkčné znamienka,

ako nasýtené farbou.

Niektoré majú aj pohlavie alebo osobnosť.

Pre Gail je trojka atletická a športová,

deviatka je márnivé, elitárske dievča.

Naproti tomu, zvukové jednotky jazyka,

fonémy,

spôsobujú synestetické chute.

Jamesovi chutí "college" ako klobása,

a tiež aj "message" a podobné slová,

ktoré končia na "age".

Synestézia je črta, 
rovnako ako modré oči,

nie porucha,

pretože na tom nie je nič zlé.

V skutočnosti, všetky tieto
extra spojenia

obdarovali synestétov vynikajúcou pamäťou.

Napríklad, dievča stretne niekoho, 
koho spoznala veľmi dávno.

"Pozrime sa, mala zelené meno.

Zelené sú D-čka:

Debra,

Darby,

Dorothy,

Denise.

Áno, volá sa Denise!"

Spojenia z detstva

zostávajú rovnaké celý život.

Synestéti dedia biologický predpoklad,

aby sa ich mozog viac poprepájal,

ale potom musia byť vystavení 
kultúrnym artefaktom,

napr. kalendárom,

názvom jedál,

a abecedám.

Úžasné je, že bodová zmena v nukleotide

v sekvencii DNA, 
môže zmeniť vaše vnímanie.

Týmto poskytuje synestézia cestu

ako pochopiť subjektívne odlišnosti,

ako je možné, že dvaja ĺudia vnímajú
tú istú vec inak.

Vezmime si Seana, ktorému chudí viac
modré jedlo,

ako napr. mlieko, pomaranče a špenát.

Gén zosilní existujúce spojenia

medzi jeho chuťovou oblasťou 
v čelovom laloku

a farebnou oblasťou trochu viac vzadu.

Ale predstavme si, že u niekoho iného

sa ten gén prejaví v nezmyslovej oblasti.

Vyvinula by sa u nich schopnosť prepojiť

zdanlivo nesúvisiace veci,

čo je definíciou metafory,

vidieť podobné v rozdielnom.

Nie je prekvapujúce, že synestézia
je častejšia

pri umelcoch, ktorí vynikajú vo
vytváraní metafor,

ako románopisec Vladimír Nabokov,

maliar David Hockney,

a skladateľ Billy Joel

a Lady Gaga.

Ale prečo my ostatní, ne-synestéti

chápeme metafory ako "ostrý syr"

alebo "sladká osoba"?

Je to preto, že zrak, zvuk a pohyb

spolu so sebou súvisia tak úzko,

že aj zlý bruchomluvec nás presvedčí

že bábka rozpráva.

Aj filmy nás vedia presvedčiť,

že zvuk vychádza z hercových úst

a nie z okolitých reproduktorov.

Takže, vnútri, sme všetci synestéti,

navonok nevedomí si týchto 
vnemových prepojení,

ktoré sa dejú neustále.

Spojenia skrz mozog sú skôr pravidlom,

než výnimkou.

A to je, podľa mňa, sladká odmena.