Aký vplyv majú správy na to, ako vnímame svet?

Toto je svet, ktorý vidíme – podľa rozloženia pevnín.

A takto formujú správy to, ako vidia svet Američania.

Táto mapa – (Potlesk) – zobrazuje, koľko sekúnd

venovali americké spravodajské kanály správam

z jednotlivých krajín vo februári 2007.

Toto bol mesiac, keď sa Severná Kórea rozhodla odstaviť svoje jadrové zariadenia.

V Indonézii boli obrovské záplavy.

A v Paríži potvrdil Medzivládny panel pre klimatické zmeny vo svojej analýze vplyv človeka na globálne otepľovanie.

Správy zo Spojených štátov tvorili 79 % celkového spravodajstva.

A ak nevezmeme do úvahy Spojené štáty a pozrieme sa na zvyšných 21 %,

uvidíme množstvo správ z Iraku – to je tá zelená vecička tam – a ešte niečo navyše.

Napríklad správy o Rusku, Číne a Indii tvorili dokopy iba 1 %.

Po tom, čo sme zanalyzovali všetky správy a vybrali z nich jednu,

svet vyzeral takto.

Že aká to bola správa? Smrť Anny Nicole Smithovej.

Táto správa zatienila správy zo všetkých krajín okrem Iraku

a dostalo sa jej 10-krát toľko pozornosti ako analýze o globálnom otepľovaní.

A takto to pokračuje ďalej,

ako všetci vieme, Britney sa začína v správach objavovať vo veľkom.

Prečo teda v Amerike nepočuť viac správ zo sveta?

Jednou z príčin je, že spravodajské kanály znížili počet zahraničných pobočiek o polovicu.

S výnimkou pobočiek kanálu ABC s jedným človekom v Nairobi, Nai Dili a Bombaji

nie sú žiadne spravodajské pobočky v celej Afrike, Indii či Južnej Amerike,

na miestach s celkovou populáciou viac než 2 miliardy ľudí.

Správy o Britney sú totiž v skutočnosti menej nákladné.

A nedostatok správ zo sveta znepokojuje o to viac,

ak sa pozrieme, odkiaľ ich ľudia získavajú.

Spravodajstvo miestnych televízií začína prekypovať,

to však venuje iba 12 % spravodajstva správam zo zahraničia.

Čo internet?

Najnavštevovanejšie spravodajské stránky toho veľa nenarobia.

Minulý rok zanalyzovala agentúra Pew a Columbia University 14 000 správ,

ktoré sa objavili na hlavnej stránke Google News.

Vysvitlo, že sa venovali tým istým 24 témam.

A rovnako aj prieskum elektronického obsahu preukázal, že veľa zahraničných správ

amerického spravodajstva je prevzatých z tlačových agentúr AP a Reuters

a tieto správy neuvádzajú kontext tak, aby ľudia porozumeli súvislostiam.

Ak si to teda všetko spočítame, môže to vysvetľovať, prečo dnešní Američania

s vysokoškolským a aj nižším vzdelaním

vedia o svete menej, ako o ňom vedeli ľudia s rovnakým vzdelaním pred 20 rokmi.

A ak si myslíte, že to je iba preto, že nás to nezaujíma,

ste na omyle.

V uplynulých rokoch počet Američanov, ktorí tvrdia, že väčšinou dôkladne sledujú

zahraničné správy, narástol o 50 %.

Skutočná otázka znie: Je toto skreslené vnímanie sveta to, čo pokladáme za vhodné pre Američanov

v tomto svete, ktorý je stále viac prepojený?

Viem, že sa zmôžeme aj na viac.

A môžeme si vôbec dovoliť niečo iné? Ďakujem.