Aký vplyv majú správy na to, ako vnímame svet?
Toto je svet, ktorý vidíme – podľa rozloženia pevnín.
A takto formujú správy to, ako vidia svet Američania.
Táto mapa – (Potlesk) – zobrazuje, koľko sekúnd
venovali americké spravodajské kanály správam
z jednotlivých krajín vo februári 2007.
Toto bol mesiac, keď sa Severná Kórea rozhodla odstaviť svoje jadrové zariadenia.
V Indonézii boli obrovské záplavy.
A v Paríži potvrdil Medzivládny panel pre klimatické zmeny vo svojej analýze vplyv človeka na globálne otepľovanie.
Správy zo Spojených štátov tvorili 79 % celkového spravodajstva.
A ak nevezmeme do úvahy Spojené štáty a pozrieme sa na zvyšných 21 %,
uvidíme množstvo správ z Iraku – to je tá zelená vecička tam – a ešte niečo navyše.
Napríklad správy o Rusku, Číne a Indii tvorili dokopy iba 1 %.
Po tom, čo sme zanalyzovali všetky správy a vybrali z nich jednu,
svet vyzeral takto.
Že aká to bola správa? Smrť Anny Nicole Smithovej.
Táto správa zatienila správy zo všetkých krajín okrem Iraku
a dostalo sa jej 10-krát toľko pozornosti ako analýze o globálnom otepľovaní.
A takto to pokračuje ďalej,
ako všetci vieme, Britney sa začína v správach objavovať vo veľkom.
Prečo teda v Amerike nepočuť viac správ zo sveta?
Jednou z príčin je, že spravodajské kanály znížili počet zahraničných pobočiek o polovicu.
S výnimkou pobočiek kanálu ABC s jedným človekom v Nairobi, Nai Dili a Bombaji
nie sú žiadne spravodajské pobočky v celej Afrike, Indii či Južnej Amerike,
na miestach s celkovou populáciou viac než 2 miliardy ľudí.
Správy o Britney sú totiž v skutočnosti menej nákladné.
A nedostatok správ zo sveta znepokojuje o to viac,
ak sa pozrieme, odkiaľ ich ľudia získavajú.
Spravodajstvo miestnych televízií začína prekypovať,
to však venuje iba 12 % spravodajstva správam zo zahraničia.
Čo internet?
Najnavštevovanejšie spravodajské stránky toho veľa nenarobia.
Minulý rok zanalyzovala agentúra Pew a Columbia University 14 000 správ,
ktoré sa objavili na hlavnej stránke Google News.
Vysvitlo, že sa venovali tým istým 24 témam.
A rovnako aj prieskum elektronického obsahu preukázal, že veľa zahraničných správ
amerického spravodajstva je prevzatých z tlačových agentúr AP a Reuters
a tieto správy neuvádzajú kontext tak, aby ľudia porozumeli súvislostiam.
Ak si to teda všetko spočítame, môže to vysvetľovať, prečo dnešní Američania
s vysokoškolským a aj nižším vzdelaním
vedia o svete menej, ako o ňom vedeli ľudia s rovnakým vzdelaním pred 20 rokmi.
A ak si myslíte, že to je iba preto, že nás to nezaujíma,
ste na omyle.
V uplynulých rokoch počet Američanov, ktorí tvrdia, že väčšinou dôkladne sledujú
zahraničné správy, narástol o 50 %.
Skutočná otázka znie: Je toto skreslené vnímanie sveta to, čo pokladáme za vhodné pre Američanov
v tomto svete, ktorý je stále viac prepojený?
Viem, že sa zmôžeme aj na viac.
A môžeme si vôbec dovoliť niečo iné? Ďakujem.