WEBVTT

00:00:01.200 --> 00:00:04.520
Keď som bola malá, vedela som,
že mám superschopnosti.

00:00:06.920 --> 00:00:08.135
Naozaj.

NOTE Paragraph

00:00:08.160 --> 00:00:09.256
(smiech)

NOTE Paragraph

00:00:09.280 --> 00:00:13.296
Myslela som si, že som totálne úžasná,
lebo som dokázala rozumieť

00:00:13.320 --> 00:00:15.456
a stotožniť sa s pocitmi hnedých ľudí,

00:00:15.480 --> 00:00:18.880
ako bol môj starý otec,
konzervatívny moslim.

00:00:19.360 --> 00:00:24.256
A tiež som rozumela mojej afgánskej mame, 
môjmu pakistanskému otcovi,

00:00:24.280 --> 00:00:28.080
ktorí neboli takí nábožní,
skôr umiernení, dosť liberálni.

00:00:28.480 --> 00:00:30.096
A samozrejme, vedela som pochopiť

00:00:30.120 --> 00:00:32.536
a stotožniť sa s pocitmi bielych ľudí.

00:00:32.560 --> 00:00:34.400
Bielych Nórov v mojej krajine.

00:00:35.480 --> 00:00:38.056
Viete, bielych, hnedých, akýchkoľvek –

00:00:38.080 --> 00:00:39.896
mala som ich rada všetkých.

00:00:39.920 --> 00:00:41.176
Všetkým som rozumela,

00:00:41.200 --> 00:00:43.746
hoci oni sa vždy nesnažili 
porozumieť jeden druhému,

00:00:43.746 --> 00:00:45.380
všetci to boli moji ľudia.

NOTE Paragraph

00:00:45.600 --> 00:00:48.536
Môj otec si napriek tomu
vždy robil starosti.

00:00:48.560 --> 00:00:51.896
Hovorieval, že dokonca 
aj s najlepším vzdelaním

00:00:51.920 --> 00:00:55.096
sa mi nedostane férových šancí.

00:00:55.120 --> 00:00:58.536
Podľa neho vraj stále 
budem čeliť diskriminácii.

00:00:58.560 --> 00:01:01.376
A vraj jedinou cestou, 
ako ma bieli ľudia môžu prijať,

00:01:01.400 --> 00:01:03.576
bude stať sa slávnou.

00:01:03.600 --> 00:01:08.340
Predstavte si, že o tom sa so mnou bavil, 
keď som mala 7 rokov.

00:01:08.440 --> 00:01:11.416
Takže ja mám sedem rokov,
a on hovorí:

00:01:11.440 --> 00:01:14.816
„Počuj, musí to byť buď šport,
alebo hudba.“

00:01:14.840 --> 00:01:19.296
O športoch nič nevedel – chvalabohu –
takže to bola hudba.

00:01:19.320 --> 00:01:23.656
Takže keď som mala 7 rokov,
pozbieral všetky moje hračky, bábiky,

00:01:23.680 --> 00:01:25.280
a odhodil ich.

00:01:26.160 --> 00:01:30.016
Namiesto nich mi dal
otrasné malé klávesy Cassio a –

NOTE Paragraph

00:01:30.040 --> 00:01:31.256
(smiech)

NOTE Paragraph

00:01:31.280 --> 00:01:33.296
Hej. A hodiny spevu.

00:01:33.320 --> 00:01:38.096
A nútil ma cvičiť hodiny a hodiny, 
každý jeden deň.

00:01:38.120 --> 00:01:42.376
Veľmi rýchlo ma tiež donútil
spievať pre stále väčšie publikum,

00:01:42.400 --> 00:01:46.176
a čo je zvláštne, takmer som 
sa stala dieťaťom,

00:01:46.200 --> 00:01:48.280
ktoré stelesňuje nórsky 
multikulzuralizmus.

00:01:48.760 --> 00:01:50.496
Samozrejme, bola som na seba hrdá.

00:01:50.520 --> 00:01:53.856
Pretože v tomto bode dokonca noviny

00:01:53.880 --> 00:01:56.456
začínali písať o hnedých
ľuďoch pekné veci,

00:01:56.480 --> 00:01:59.640
takže som cítila,
že moje superschopnosti rastú.

NOTE Paragraph

00:02:00.960 --> 00:02:03.936
Takže keď som mala 12 rokov,
raz som šla zo školy,

00:02:03.960 --> 00:02:05.436
urobila som si malú obchádzku,

00:02:05.436 --> 00:02:08.735
pretože som si chcela kúpiť moje 
obľúbené sladkosti, „slané nohy“.

00:02:08.759 --> 00:02:10.520
Viem, že to znie úplne nechutne,

00:02:11.640 --> 00:02:13.136
ale ja ich milujem.

00:02:13.160 --> 00:02:17.600
Sú to také malé slané kúsky 
zo sladkého drievka v tvare nôh.

00:02:18.120 --> 00:02:23.360
A teraz, keď to hovorím nahlas, 
mi dochádza, ako hrozne to znie,

00:02:24.280 --> 00:02:26.776
ale nech je ako chce,
ja ich úplne zbožňujem.

00:02:26.800 --> 00:02:28.896
Takže po ceste do obchodu

00:02:28.920 --> 00:02:33.456
sa zjaví nejaký vysoký biely chlap
a vo dverách mi zatarasí cestu.

00:02:33.480 --> 00:02:39.416
Snažila som sa prejsť okolo neho,
ale pritom ma zastavil,

00:02:39.440 --> 00:02:41.240
čumel na mňa,

00:02:42.200 --> 00:02:44.136
potom mi napľul do tváre a povedal:

00:02:44.160 --> 00:02:45.376
„Uhni mi z cesty,

00:02:45.400 --> 00:02:48.656
ty malá čierna krava,
ty malá paki-krava,

00:02:48.680 --> 00:02:50.600
choď domov, odkiaľ si prišla.“

00:02:51.600 --> 00:02:54.696
Bola som v úplnom šoku.

00:02:54.720 --> 00:02:56.016
Uprene som naňho hľadela.

00:02:56.040 --> 00:02:58.960
Veľmi som sa bála zotrieť
si ten pľuvanec z tváre,

00:02:59.840 --> 00:03:01.976
aj vtedy, keď sa miešal s mojimi slzami.

00:03:02.000 --> 00:03:05.696
Pamätám si, ako som sa
obzerala v nádeji, že každú chvíľu

00:03:05.720 --> 00:03:09.376
príde nejaký dospelý 
a tohto chlapa zastaví.

00:03:09.400 --> 00:03:13.720
Ale ľudia sa okolo mňa ponáhľali
a predstierali, že ma nevidia.

00:03:14.160 --> 00:03:17.760
Nevedela som, čo sa deje,
lebo som premýšľala:

00:03:18.640 --> 00:03:21.936
„Moji bieli ľudia, poďme!
Kde sú? Čo sa deje?

00:03:21.960 --> 00:03:24.230
Ako to, že nikto neprichádza
a nezachraňuje ma?“

00:03:24.760 --> 00:03:27.016
Iste netreba povedať,
že sladkosti som nekúpila.

00:03:27.040 --> 00:03:29.160
Len som čo najrýchlejšie bežala domov.

NOTE Paragraph

00:03:30.040 --> 00:03:32.120
Aj tak boli veci v poriadku,
myslela som si.

00:03:32.800 --> 00:03:35.896
Ako plynul čas, čím úspešnejšia som bola,

00:03:35.920 --> 00:03:40.040
nakoniec som začala priťahovať
aj obťažovanie zo strany hnedých ľudí.

00:03:41.520 --> 00:03:44.816
Niektorí muži v komunite
rodičov si mysleli, že je neprijateľné

00:03:44.840 --> 00:03:49.696
a nehanebné, aby sa žena zaoberala hudbou

00:03:49.720 --> 00:03:51.680
a aby bola v súvislosti s ňou v médiách.

00:03:53.280 --> 00:03:58.696
Takže veľmi rýchlo ma začínali napádať 
na mojich vlastných koncertoch.

00:03:58.720 --> 00:04:03.736
Pamätám si na jeden koncert,
bola som na pódiu, nahla som sa do publika

00:04:03.760 --> 00:04:07.016
a posledné, čo som videla, 
je mladá hnedá tvár,

00:04:07.040 --> 00:04:11.256
a potom som videla len nejakú chemikáliu, 
ktorú mi hodili do očí,

00:04:11.280 --> 00:04:14.496
a pamätám si, že som nič nevidela,
oči mi slzili,

00:04:14.520 --> 00:04:16.120
ale aj tak som ďalej spievala.

00:04:16.839 --> 00:04:21.560
Napľuli mi do tváre v uliciach Osla,
tento raz to boli hnedí muži.

00:04:22.360 --> 00:04:25.576
Raz sa ma dokonca pokúsil niekto uniesť.

00:04:25.600 --> 00:04:27.656
Vyhrážky smrťou nemali konca.

00:04:27.680 --> 00:04:31.026
Spomínam si na jedného staršieho 
bradatého muža, zastavil ma na ulici

00:04:31.026 --> 00:04:33.096
a povedal: „Dôvod, prečo ťa tak nenávidím,

00:04:33.120 --> 00:04:35.176
je ten, že kvôli tebe 
si naše dcéry myslia,

00:04:35.200 --> 00:04:36.760
že si môžu robiť, čo chcú.“

00:04:38.560 --> 00:04:41.376
Jeden mladík mi poradil,
aby som si dávala pozor.

00:04:41.400 --> 00:04:44.416
Povedal, že hudba je neislamská,
že je to práca kuriev,

00:04:44.440 --> 00:04:47.176
a ak budem pokračovať,
znásilnia ma

00:04:47.200 --> 00:04:51.880
a vyrežú mi brucho, aby sa ďalšia
kurva ako ja nemohla narodiť.

NOTE Paragraph

00:04:53.560 --> 00:04:55.256
Znovu som bola zmätená.

00:04:55.280 --> 00:04:57.185
Nechápala som, čo sa deje.

00:04:57.209 --> 00:05:00.889
Moji hnedí ľudia sa ku mne 
začínali správať takto – ako to?

00:05:01.560 --> 00:05:04.656
Miesto toho, aby som 
premostila svety, tie dva svety,

00:05:04.680 --> 00:05:07.680
som sa cítila, akoby som 
pomedzi moje dva svety padala.

00:05:08.000 --> 00:05:10.600
Myslím, že pre mňa 
boli pľuvance ako kryptonit.

NOTE Paragraph

00:05:12.560 --> 00:05:14.576
Takže kým som mala 17 rokov,

00:05:14.600 --> 00:05:17.616
vyhrážky smrťou boli nekonečné,
a neustále ma niekto obťažoval.

00:05:17.640 --> 00:05:20.462
Nakoniec to bolo také zlé, že 
ma mama posadila a povedala:

00:05:20.462 --> 00:05:23.896
„Pozri, už ťa nedokážeme ochraňovať,
ani udržať v bezpečí,

00:05:23.920 --> 00:05:25.696
takže budeš musieť odísť.“

00:05:25.720 --> 00:05:31.120
Tak som si kúpila jednosmerný lístok 
do Londýna, zbalila si kufor a odišla som.

00:05:32.160 --> 00:05:35.856
Najviac sa ma vtedy dotklo,
že nikto nič nepovedal.

00:05:35.880 --> 00:05:38.240
Môj odchod z Nórska bol veľmi verejný.

00:05:39.120 --> 00:05:42.656
Moji hnedí ľudia, moji bieli ľudia –
nikto nič nepovedal.

00:05:42.680 --> 00:05:44.800
Nikto nepovedal: „Počkať, toto je chyba.

00:05:45.960 --> 00:05:49.716
Podporujte toto dievča, chráňte ho,
lebo ona je jedna z nás.“

00:05:49.716 --> 00:05:51.296
Nikto to nepovedal.

00:05:51.320 --> 00:05:54.360
Namiesto toho som sa cítila –
viete, ako na letisku,

00:05:55.120 --> 00:05:57.976
kde máte na páse s kuframi rôzne kufre,

00:05:58.000 --> 00:05:59.256
ktoré idú dokola a dokola,

00:05:59.280 --> 00:06:01.776
a vždy sa na konci zjavuje posledný kufor,

00:06:01.800 --> 00:06:04.816
ktorý nikto nechce,
ku ktorému sa nikto neprizná.

00:06:04.840 --> 00:06:06.120
Tak som sa cítila.

00:06:07.040 --> 00:06:10.440
Nikdy som sa necítila taká sama,
nikto som sa necítila taká stratená.

NOTE Paragraph

00:06:12.360 --> 00:06:16.360
Po príchode do Londýna som 
nakoniec nadviazala na kariéru v hudbe.

00:06:17.000 --> 00:06:20.200
Iné miesto, ale, žiaľ,
rovnaký starý príbeh.

00:06:20.840 --> 00:06:24.376
Spomínam si na správu, čo som dostala, 
kde sa písalo, že ma zabijú,

00:06:24.400 --> 00:06:27.776
a že sa prelejú rieky krvi,

00:06:27.800 --> 00:06:31.256
a že predtým, ako zomriem,
ma mnohokrát znásilnia.

00:06:31.280 --> 00:06:32.726
Musím povedať, že v tomto bode

00:06:32.726 --> 00:06:35.176
som si vlastne zvykala na takéto správy,

00:06:35.200 --> 00:06:39.480
ale zmenilo sa to, že teraz sa 
začali vyhrážať mojej rodine.

NOTE Paragraph

00:06:40.760 --> 00:06:46.000
Takže som si znovu zbalila kufor,
opustila hudbu a presťahovala sa do USA.

00:06:46.520 --> 00:06:47.776
Už som toho mala dosť.

00:06:47.800 --> 00:06:50.416
Už som s týmto nechcela mať nič spoločné.

00:06:50.440 --> 00:06:53.096
A iste som sa nechystala
dať sa zabiť kvôli niečomu,

00:06:53.120 --> 00:06:55.800
čo ani nebol môj sen –
bol to výber môjho otca.

NOTE Paragraph

00:06:58.200 --> 00:07:01.376
Takže som sa celkom stratila.

00:07:01.400 --> 00:07:02.936
V podstate sa zrútila.

00:07:02.960 --> 00:07:05.296
Ale rozhodla som sa, že chcem

00:07:05.320 --> 00:07:08.656
niekoľko, hocikoľko rokov môjho života

00:07:08.680 --> 00:07:10.336
stráviť podporou mladých ľudí,

00:07:10.360 --> 00:07:13.256
pokúsiť sa byť tam pre nich,
akokoľvek krátko,

00:07:13.280 --> 00:07:14.976
ako len budem môcť.

00:07:15.000 --> 00:07:18.256
Začala som s dobrovoľníctvom 
pre rôzne organizácie,

00:07:18.280 --> 00:07:22.920
ktoré pracovali s mladými 
moslimami v Európe.

00:07:24.080 --> 00:07:27.096
A na svoje prekvapenie som zistila,

00:07:27.120 --> 00:07:31.600
že mnohí títo mladí ľudia trpia a bojujú.

00:07:32.440 --> 00:07:35.976
Čelili mnohým problémom
so svojimi rodinami a spoločenstvami,

00:07:36.000 --> 00:07:39.616
ktoré, ako sa zdalo, sa zaujímali 
viac o svoju česť a dobré meno

00:07:39.640 --> 00:07:42.400
než o šťastie a život 
svojich vlastných detí.

00:07:43.760 --> 00:07:47.760
Začala som mať pocit, že možno nie 
som taká sama, že nie som taká divná.

00:07:48.280 --> 00:07:50.600
Možno že na svete je viac mojich ľudí.

NOTE Paragraph

00:07:51.280 --> 00:07:53.496
Problém je, že väčšina ľudí nerozumie,

00:07:53.520 --> 00:07:57.816
že v Európe vyrastalo tak veľa z nás,

00:07:57.840 --> 00:08:00.256
ktorí nemôžeme byť sami sebou.

00:08:00.280 --> 00:08:02.360
Nedovolia nám byť tým, kým sme.

00:08:03.360 --> 00:08:07.416
Nesmieme si vziať za muža či ženu

00:08:07.440 --> 00:08:10.360
alebo mať vzťah s tými, 
ktorých si vyberieme my.

00:08:10.360 --> 00:08:12.136
Nesmieme si dokonca vybrať povolanie.

00:08:12.136 --> 00:08:15.856
Toto je v moslimských centrách 
Európy štandardom.

00:08:15.880 --> 00:08:19.230
Hoci sme v najslobodnejších
spoločnostiach na svete, nie sme slobodní.

00:08:19.640 --> 00:08:23.536
Naše životy, sny, naša budúcnosť
nám nepatria,

00:08:23.560 --> 00:08:26.816
patria našim rodičom a ich komunite.

00:08:26.840 --> 00:08:29.920
Našla som nekonečne veľa 
príbehov mladých ľudí,

00:08:30.880 --> 00:08:33.775
ktorí sú od nás ďaleko,

00:08:33.799 --> 00:08:35.535
ktorí sú nám všetkým neviditeľní,

00:08:35.559 --> 00:08:38.360
ale ktorí trpia, a trpia osamotení.

00:08:39.520 --> 00:08:45.180
Deti, čo prehrávajú s núteným manželstvom,
násilím a zneužívaním kvôli cti.

NOTE Paragraph

00:08:45.280 --> 00:08:48.976
Po niekoľkých rokoch práce 
s týmito mladými som nakoniec pochopila,

00:08:49.000 --> 00:08:51.016
že už nebudem ďalej vládať utekať.

00:08:51.040 --> 00:08:55.696
Nemôžem stráviť zvyšok svojho 
života v strachu a v úkryte,

00:08:55.720 --> 00:08:58.160
a že skutočne niečo budem musieť urobiť.

00:08:59.640 --> 00:09:02.736
A pochopila som tiež, 
že moje ticho, naše ticho,

00:09:02.760 --> 00:09:05.080
umožňuje, aby sa
v tomto zneužívaní pokračovalo.

00:09:06.000 --> 00:09:10.496
Takže som sa rozhodla, že chcem 
svoje detské superschopnosti trochu využiť

00:09:10.520 --> 00:09:15.216
a pokúsim sa, aby ľudia na opačných 
stranách týchto problémov pochopili,

00:09:15.240 --> 00:09:20.360
aké to je byť mladým človekom 
zakliesneným medzi rodinou a krajinou.

NOTE Paragraph

00:09:20.960 --> 00:09:24.480
Tak som začala natáčať filmy
a začala som rozprávať tieto príbehy.

00:09:24.880 --> 00:09:29.296
A tiež som chcela, aby ľudia pochopili
smrteľné následky toho,

00:09:29.320 --> 00:09:31.400
keď tieto problémy nebudeme brať vážne.

NOTE Paragraph

00:09:32.000 --> 00:09:34.360
Prvý film, ktorý som natočila, 
bol o Banaz.

00:09:35.440 --> 00:09:38.680
Bola 17-ročným kurdským 
dievčaťom v Londýne.

00:09:39.520 --> 00:09:42.320
Bola poslušná, urobila všetko, 
čo chceli jej rodičia.

00:09:42.840 --> 00:09:45.256
Snažila sa všetko urobiť správne.

00:09:45.280 --> 00:09:48.016
Vydala sa za nejakého chlapa,
ktorého jej vybrali rodičia,

00:09:48.016 --> 00:09:50.880
hoci ju neustále mlátil a znásilňoval.

00:09:51.880 --> 00:09:54.696
A keď sa pokúsila ísť 
po pomoc k rodine, povedali:

00:09:54.720 --> 00:09:56.976
„No, musíš sa vrátiť 
a byť lepšou manželkou.“

00:09:57.000 --> 00:09:59.816
Pretože nechceli mať 
na svedomí rozvedenú dcéru,

00:09:59.840 --> 00:10:02.800
pretože by to, samozrejme,
prinieslo rodine zneuctenie.

00:10:03.680 --> 00:10:06.280
Bil ju tak strašne, až jej krvácali uši,

00:10:07.200 --> 00:10:12.296
a keď konečne utiekla a našla 
mladého muža, ktorého si vybrala

00:10:12.320 --> 00:10:14.136
a zaľúbila sa doňho,

00:10:14.160 --> 00:10:16.416
zistila to jej komunita a rodina

00:10:16.440 --> 00:10:17.840
a ona zmizla.

00:10:18.440 --> 00:10:20.280
Našla sa o 3 mesiace.

00:10:21.200 --> 00:10:25.320
Napchali ju do kufra 
a pochovali pod domom.

00:10:28.040 --> 00:10:31.560
Škrtili ju, zbili až na smrť,

00:10:32.760 --> 00:10:37.280
a urobili to traja muži, traja bratranci,
na rozkaz jej otca a strýka.

00:10:37.960 --> 00:10:40.136
K tragédii príbehu Banaz ešte pridáva,

00:10:40.160 --> 00:10:46.056
že predtým v Anglicku žiadala 
políciu o pomoc päťkrát,

00:10:46.080 --> 00:10:49.136
hovorila im, že sa ju 
jej rodina chystá zabiť.

00:10:49.160 --> 00:10:52.040
Policajti jej neverili,
takže nič neurobili.

NOTE Paragraph

00:10:53.080 --> 00:10:54.336
A problém s týmto je ten,

00:10:54.360 --> 00:10:58.736
že nielen že sa s takýmito problémami 
potýka tak veľa našich detí

00:10:58.760 --> 00:11:01.856
v rámci svojich rodín
a komunít svojich rodín,

00:11:01.880 --> 00:11:05.520
ale že sa stretávajú s nepochopením

00:11:06.640 --> 00:11:10.160
a apatiou krajín, v ktorých vyrastajú.

00:11:11.640 --> 00:11:16.336
Keď ich zradí ich vlastná rodina,
obracajú sa na nás ostatných,

00:11:16.360 --> 00:11:18.416
a keď im my nerozumieme,

00:11:18.440 --> 00:11:19.640
strácame ich.

NOTE Paragraph

00:11:21.120 --> 00:11:24.296
Počas natáčania filmu mi 
povedalo niekoľko ľudí:

00:11:24.320 --> 00:11:26.856
„No, Deeyah, vieš,
toto je prosto ich kultúra,

00:11:26.880 --> 00:11:29.071
toto títo ľudia robia svojim deťom

00:11:29.095 --> 00:11:30.655
a my vlastne nevieme zasiahnuť.“

00:11:31.880 --> 00:11:35.080
Môžem vás ubezpečiť,
že vražda nie je moja kultúra.

00:11:36.280 --> 00:11:37.480
Chápete?

00:11:37.480 --> 00:11:39.326
A iste, ľudia, ktorí vyzerajú ako ja,

00:11:39.326 --> 00:11:41.736
mladé ženy, ktoré pochádzajú 
z prostredia ako ja,

00:11:41.760 --> 00:11:45.856
by mali mať rovnaké práva,
rovnakú ochranu

00:11:45.880 --> 00:11:48.880
ako hocikto iný v našej krajine, pravda?

NOTE Paragraph

00:11:50.360 --> 00:11:55.096
Takže pri svojom ďalšom filme 
som sa chcela pokúsiť pochopiť,

00:11:55.120 --> 00:11:57.976
prečo niektorých z našich 
mladých moslimov v Európe

00:11:58.000 --> 00:12:00.080
priťahuje extrémizmus a násilie.

00:12:00.880 --> 00:12:02.136
Ale pri tejto téme

00:12:02.160 --> 00:12:05.320
som zistila, že musím čeliť 
svojmu najhoršiemu strachu:

00:12:07.040 --> 00:12:08.640
hnedým chlapom s bradami.

00:12:10.880 --> 00:12:13.696
Rovnakí muži alebo podobní tým,

00:12:13.720 --> 00:12:16.520
ktorí ma prenasledovali 
väčšinu môjho života.

00:12:17.560 --> 00:12:20.256
Muži, ktorých som sa bála
väčšinu svojho života.

00:12:20.280 --> 00:12:23.136
Muži, ktorých som zhlboka neznášala,

00:12:23.160 --> 00:12:24.600
a to dlhé, dlhé roky.

NOTE Paragraph

00:12:25.160 --> 00:12:29.136
Takže ďalšie dva roky som strávila 
rozhovormi s odsúdenými teroristami,

00:12:29.160 --> 00:12:31.656
džihádistami a niekdajšími extrémistami.

00:12:31.680 --> 00:12:35.016
Už som vedela, pretože to bolo zreteľné,

00:12:35.040 --> 00:12:40.216
že náboženstvo, politika,
koloniálna minulosť Európy,

00:12:40.240 --> 00:12:44.496
aj zlyhania západnej zahraničnej 
politiky v posledných rokoch

00:12:44.520 --> 00:12:46.000
boli súčasťou problému.

00:12:46.520 --> 00:12:49.776
Ale mňa skôr zaujímalo
zistiť, aké boli ľudské,

00:12:49.800 --> 00:12:51.376
aké boli osobné dôvody,

00:12:51.400 --> 00:12:55.720
prečo niektorí naši mladí ľudia 
podliehajú takýmto skupinám.

00:12:57.000 --> 00:13:01.360
A čo ma naozaj prekvapilo, bol fakt,
že som našla zranené ľudské bytosti.

00:13:03.760 --> 00:13:06.216
Namiesto tých monštier, ktoré som hľadala,

00:13:06.240 --> 00:13:07.656
ktoré som dúfala, že nájdem –

00:13:07.656 --> 00:13:10.776
naozaj, úprimne, pretože
to by bolo veľmi uspokojivé –

00:13:10.800 --> 00:13:12.400
našla som zlomených ľudí.

00:13:13.520 --> 00:13:15.016
Rovnako ako Banaz,

00:13:15.040 --> 00:13:18.296
zistila som, že títo mladí 
muži boli rozháraní

00:13:18.320 --> 00:13:20.856
od snahy preklenúť priepasti

00:13:20.880 --> 00:13:24.360
medzi svojimi rodinami a krajinami, 
v ktorých sa narodili.

00:13:25.720 --> 00:13:29.096
A zistila som tiež,
že extrémistické teroristické skupiny

00:13:29.120 --> 00:13:32.576
využívajú tieto pocity našich mladých ľudí

00:13:32.600 --> 00:13:36.456
a presmerúvajú ich – čo je cynické –
smerom k násiliu.

00:13:36.480 --> 00:13:38.056
„Poďte k nám,“ hovoria im.

00:13:38.080 --> 00:13:41.056
„Zavrhnite obe strany,
vašu rodinu aj vašu krajinu,

00:13:41.080 --> 00:13:42.736
pretože oni zavrhli vás.

00:13:42.760 --> 00:13:45.856
Lebo pre vašu rodinu je
jej česť dôležitejšia ako vy

00:13:45.880 --> 00:13:47.136
a pre vašu krajinu

00:13:47.160 --> 00:13:53.040
bude skutočný Nór, Brit či Francúz
vždy beloch a nikdy nie ako vy.“

00:13:54.040 --> 00:13:57.496
Sľubujú našim mladým ľuďom
veci, po ktorých prahnú:

00:13:57.520 --> 00:14:01.856
dôležitosť, hrdinstvo,
pocit, že niekam patrím a mám cieľ,

00:14:01.880 --> 00:14:04.280
komunita, ktorá ich miluje a prijíma.

00:14:05.200 --> 00:14:08.136
Vďaka nim sa bezmocní cítia mocní.

00:14:08.160 --> 00:14:13.040
Neviditeľných a tichých
je konečne vidieť a počuť.

00:14:15.120 --> 00:14:17.656
Toto robia s našimi mladými ľuďmi.

00:14:17.680 --> 00:14:21.520
Prečo to tieto skupiny robia 
našim mladým, a nie nám?

NOTE Paragraph

00:14:22.760 --> 00:14:24.336
Vec sa má tak,

00:14:24.360 --> 00:14:27.696
že sa nesnažím odôvodniť

00:14:27.720 --> 00:14:31.456
alebo ospravedlniť akékoľvek násilie.

00:14:31.480 --> 00:14:35.056
Snažím sa povedať, 
že musíme porozumieť tomu,

00:14:35.080 --> 00:14:38.240
prečo toto priťahuje 
niektorých našich mladých ľudí.

00:14:39.680 --> 00:14:42.016
Chcela by som vám tiež ukázať –

00:14:42.040 --> 00:14:45.320
toto sú fotky z detstva
niektorých chlapcov z toho filmu.

00:14:47.240 --> 00:14:50.200
Skutočne ma zasiahlo,
že toľko veľa z nich –

00:14:50.960 --> 00:14:52.616
toto by som si nikdy nepomyslela –

00:14:52.640 --> 00:14:55.960
tak veľa z nich má 
žiadnych alebo hrubých otcov.

00:14:56.800 --> 00:14:58.736
A niekoľkí z týchto mladých chlapcov

00:14:58.760 --> 00:15:02.896
nakoniec našli starostlivých
a milosrdných zástupcov otcov

00:15:02.920 --> 00:15:05.290
v týchto extrémistických skupinách.

00:15:05.920 --> 00:15:09.080
Našla som tiež mužov
zhrubnutých rasistickým násilím,

00:15:09.520 --> 00:15:12.106
takých, ktorí našli cestu,
ako sa prestať cítiť obeťou,

00:15:12.106 --> 00:15:13.576
keď sa sami stali násilníkmi.

00:15:13.600 --> 00:15:18.896
Vlastne, na svoje zdesenie som 
našla niečo, čo som spoznala.

00:15:18.920 --> 00:15:25.240
Našla som rovnaké pocity, ako keď som 
mala 17 rokov, keď som utiekla z Nórska.

00:15:26.160 --> 00:15:29.536
Rovnaký zmätok, rovnaký smútok,

00:15:29.560 --> 00:15:33.040
rovnaký pocit, že ma zrádzajú

00:15:34.760 --> 00:15:36.860
a že k nikomu nepatrím.

00:15:38.560 --> 00:15:41.680
Rovnaký pocit stratenosti
a rozháranosti medzi kultúrami.

NOTE Paragraph

00:15:42.760 --> 00:15:45.296
Ako som povedala,
nevybrala som si ničenie,

00:15:45.320 --> 00:15:48.056
zvolila som si vziať
do ruky kameru a nie zbraň.

00:15:48.080 --> 00:15:51.416
A dôvodom na to bola moja supermoc.

00:15:51.440 --> 00:15:56.336
Videla som, že práve porozumenie
je odpoveďou, a nie násilie.

00:15:56.360 --> 00:15:58.056
Že treba vidieť ľudí

00:15:58.080 --> 00:16:01.816
so všetkými ich cnosťami a ich chybami,

00:16:01.840 --> 00:16:03.696
a nie pokračovať s karikatúrami:

00:16:03.720 --> 00:16:06.376
my a oni, zloduchovia a obete.

00:16:06.400 --> 00:16:08.496
A tiež som sa zmierila s faktom,

00:16:08.520 --> 00:16:12.176
že moje dve kultúry
nemusia na seba narážať,

00:16:12.200 --> 00:16:15.320
namiesto toho sa stali priestorom,
kde som našla svoj hlas.

00:16:15.840 --> 00:16:18.576
Prestala som cítiť, 
že si potrebujem vybrať stranu,

00:16:18.600 --> 00:16:20.680
ale trvalo mi to mnoho, mnoho rokov.

00:16:21.640 --> 00:16:23.656
Dnes je tu mnoho mladých ľudí,

00:16:23.680 --> 00:16:25.696
ktorí bojujú s rovnakými problémami,

00:16:25.720 --> 00:16:27.720
a bojujú s nimi osamote.

00:16:29.440 --> 00:16:32.080
A preto sú otvorení ako rany.

00:16:32.560 --> 00:16:35.616
A pre niektorých sa pohľad 
radikálneho islamu

00:16:35.640 --> 00:16:39.000
stane infekciou, 
ktorej sa v týchto ranách darí.

NOTE Paragraph

00:16:41.160 --> 00:16:44.160
Jedno africké príslovie hovorí:

00:16:45.960 --> 00:16:48.976
„Ak sa mladí nezačlenia do dediny,

00:16:49.000 --> 00:16:51.760
zapália ju, len aby cítili teplo z nej.“

00:16:53.240 --> 00:16:54.720
Chcela by som sa spýtať –

00:16:55.640 --> 00:16:58.176
moslimských rodičov 
a moslimských komunít –

00:16:58.200 --> 00:17:00.616
budete milovať a starať sa o svoje deti

00:17:00.640 --> 00:17:03.416
bez toho, aby ste ich nútili 
do splnenia vašich očakávaní?

00:17:03.440 --> 00:17:05.880
Viete si vybrať ich, a nie vašu česť?

00:17:06.400 --> 00:17:09.400
Dokážete pochopiť, prečo sú 
takí nahnevaní a cítia sa sami,

00:17:09.400 --> 00:17:11.830
keď je vám vaša česť 
dôležitejšia ako ich šťastie?

00:17:12.520 --> 00:17:15.096
Viete sa pokúsiť byť vášmu 
dieťaťu priateľom,

00:17:15.119 --> 00:17:16.896
aby vám mohlo dôverovať

00:17:16.920 --> 00:17:19.215
a aby sa s vami chcelo deliť 
o svoje zážitky,

00:17:19.240 --> 00:17:21.480
a nie nútiť ho, 
aby si to hľadalo niekde inde?

NOTE Paragraph

00:17:22.359 --> 00:17:25.440
A vy, mladí ľudia zvádzaní extrémizmom,

00:17:26.680 --> 00:17:30.320
dokážete priznať, 
že vašu zúrivosť poháňa bolesť?

00:17:31.640 --> 00:17:35.056
Nájdete v sebe silu
odolať tým cynickým starcom,

00:17:35.080 --> 00:17:38.280
ktorí chcú zneužiť vašu krv 
pre svoj vlastný prospech?

00:17:39.040 --> 00:17:41.680
Dokážete nájsť spôsob,
akým žiť?

00:17:41.880 --> 00:17:44.136
Dokážete vidieť, že najsladšia pomsta

00:17:44.160 --> 00:17:47.616
je žiť svoj život šťastne, 
plne a slobodne?

00:17:47.640 --> 00:17:50.000
Život, ktorý určujete vy a nikto iný.

00:17:50.560 --> 00:17:54.240
Prečo sa chcete stať ďalším 
mŕtvym moslimským deckom?

00:17:55.080 --> 00:17:59.240
A my, zvyšok, kedy začneme 
počúvať našich mladých?

00:18:00.520 --> 00:18:01.776
Ako im vieme pomôcť

00:18:01.800 --> 00:18:05.760
premeniť ich bolesť
na niečo konštruktívnejšie?

00:18:06.620 --> 00:18:08.306
Oni si myslia, že ich nemáme radi.

00:18:08.306 --> 00:18:11.016
Myslia si, že nám je jedno,
čo sa s nimi stane.

00:18:11.040 --> 00:18:12.816
Myslia si, že ich neprijímame.

00:18:12.840 --> 00:18:15.560
Vieme to zmeniť, aby sa cítili inak?

00:18:17.280 --> 00:18:20.216
Čo potrebujeme na to, 
aby sme ich uvideli a všimli si ich,

00:18:20.240 --> 00:18:25.176
kým sa stanú obeťami 
alebo páchateľmi násilia?

00:18:25.200 --> 00:18:28.776
Vieme sa prinútiť starať sa 
o nich a považovať ich za svojich?

00:18:28.800 --> 00:18:33.656
A nielen cítiť sa pobúrene, 
keď obete tohto násilia vyzerajú ako my?

00:18:33.680 --> 00:18:38.696
Vieme nájsť spôsob, ako odmietnuť 
nenávisť a preklenúť hranice medzi nami?

00:18:38.720 --> 00:18:42.696
Vec sa má tak, že si nemôžeme dovoliť
vzdať sa jeden druhého či našich detí,

00:18:42.720 --> 00:18:44.856
hoci oni na nás už rezignovali.

NOTE Paragraph

00:18:44.880 --> 00:18:47.056
Sme v tom všetci spoločne.

00:18:47.080 --> 00:18:52.560
A z dlhodobého hľadiska pomsta 
a násilie na extrémistov nebudú fungovať.

00:18:53.480 --> 00:18:57.256
Teroristi chcú, aby sme sa krčili 
strachom v našich domovoch,

00:18:57.280 --> 00:18:59.456
aby sme zavreli naše dvere aj srdcia.

00:18:59.480 --> 00:19:03.296
Chcú rozjatriť v našich 
spoločnostiach viac rán,

00:19:03.320 --> 00:19:06.856
aby ich mohli zneužiť na väčšie 
rozšírenie ich infekcie.

00:19:06.880 --> 00:19:09.576
Chcú, aby sme sa stali takými, ako oni:

00:19:09.600 --> 00:19:11.840
netolerantnými, nenávistnými a krutými.

NOTE Paragraph

00:19:14.200 --> 00:19:16.656
Deň po útokoch v Paríži

00:19:16.680 --> 00:19:20.080
mi jedna moja priateľka 
poslala túto fotku svojej dcéry.

00:19:20.800 --> 00:19:23.256
Toto je biele dievča a arabské dievča.

00:19:23.280 --> 00:19:24.480
Sú najlepšie priateľky.

00:19:25.120 --> 00:19:28.600
Tento obrázok je 
pre extrémistov ako kryptonit.

00:19:31.240 --> 00:19:34.296
Tieto dve dievčatká 
so svojimi superschopnosťami

00:19:34.320 --> 00:19:35.816
ukazujú cestu vpred,

00:19:35.840 --> 00:19:39.240
k spoločnosti, ktorú musíme
spolu vybudovať,

00:19:40.120 --> 00:19:43.440
spoločnosť, ktorá začleňuje a podporuje,

00:19:44.480 --> 00:19:46.680
a nie odmieta svoje deti.

NOTE Paragraph

00:19:47.960 --> 00:19:49.296
Ďakujem, že ste ma vypočuli.

NOTE Paragraph

00:19:49.320 --> 00:19:58.312
(potlesk)