Silná šifra zakryje váš odtlačok prstu.
Urobiť slabší odtlačok znamená
vyrovnať frekvenciu výskytu jednotlivých písmen.
V polovici 15. storočia
sme to dokázali
polyalfabetickou šifrou.
Predstavte si, že Alica a Bob majú spoločné tajné slovo.
Alica najskôr premení tajné slovo na čísla
podľa poradia písmen v abecede.
Túto postupnosť čísel potom opakuje pod správou.
Každé písmeno sa potom zašifruje
posunutím o číslo pod písmenom.
Teraz používa viacero posunov namiesto jedného,
narozdiel od Cézara.
Potom sa zašifrovaná správa pošle Bobovi.
Bob správu rozšifruje spätným posunutím
podľa tajného slova, ktoré pozná aj on.
Teraz si predstavte, že Eva chce kód rozlúštiť tiež.
Zmocní sa niekoľkých správ
a spočíta frekvencie písmen.
Nájde rovnomernejšie rozmiestnenie, teda slabší odtlačok.
Ako to teda rozlúšti?
Pri lúštení potrebuje nájsť nejakú informáciu,
akýsi čiastočný odtlačok prsta.
Vždy, keď je medzi frekvenciami písmen rozdiel,
vznikne únik informácie.
Tento rozdiel je spôsobený opakovaním v zašifrovanej správe.
V tomto prípade obsahuje Alicina šifra opakujúce sa kódovacie slovo.
Aby Eva prelomila šifru, potrebuje zistiť dĺžku slova,
až potom aj samotné slovo,
Bude musieť postupne skúšať
frekvenčnú distribúciu písmen pre rôzne intervaly.
Ak si vezme frekvenčnú distribúciu pre každé piate písmeno
objaví sa odtlačok prsta.
Evina úloha je teraz rozlúštiť
5 samostatných Cézarovych šifier.
Ako sme už videli,
toto je jednoduchá úloha.
Silou polyalfabetickej šifry je teda čas,
ktorý je potrebný na zistenie dĺžky slova.
Čím dlhšie kódovacie slovo, tým silnejšia šifra.