WEBVTT

00:00:06.764 --> 00:00:09.390
Nachádzame sa v Palazzo Barberini

00:00:09.390 --> 00:00:12.762
a hľadíme na Caravaggiovu maľbu

00:00:12.762 --> 00:00:16.267
s názvom Narcissus pri prameni.Toto je označenie.

00:00:16.267 --> 00:00:19.334
Je to príbeh Ovídia o chlapcovi,

00:00:19.334 --> 00:00:23.174
ktorý sa zamiluje do svojho vlastného odrazu vo vode

00:00:23.174 --> 00:00:26.703
tak veľmi, že spadne do vody a utopí sa.

00:00:26.703 --> 00:00:38.631
Ako je známe, je po ňom pomenovaný kvet,od slova Narcizmus.

00:00:38.631 --> 00:00:43.488
V kresťanskom ponímaní je to príbeh morálky a upozornenie na to,

00:00:43.488 --> 00:00:48.346
čo je naozaj dôležité a čo nie. V každom prípade je to mimoriadne zaujímavý podnet pre maliara.

00:00:48.346 --> 00:00:48.846
skutočne, najmä pretože reálne vnímame postavu a odraz.Samozrejme, maľby

00:00:48.846 --> 00:01:00.983
sami o sebe sú akoby odrazy alebo odzrkadlenia. Určite sú a myšlienka umelca z hľadiska ich opisu,

00:01:00.983 --> 00:01:03.101
z hľadiska vytvárania vernosti obrazu

00:01:03.101 --> 00:01:11.100
a nebezpečenstiev, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Je zaujímavé, ak sa pozriete na túto maľbu, v odraze , uprostred

00:01:11.100 --> 00:01:19.449
maľby, je obraz matnejší, oveľa matnejší a to je v skutočnosti iba zvýraznenie, ktoré vystupuje vpred. Maľba

00:01:19.449 --> 00:01:22.516
je tiež neuveriteľne abstraktná. Hladina vody,

00:01:22.516 --> 00:01:31.368
konkrétne breh, akoby rozdeľoval plátno na takmer presné polovice , síce nie celkom, vytárajúc akoby spojitosť medzi

00:01:31.368 --> 00:01:39.376
rukami, ktoré sa navzájom dotýkajú, a pažami, a kruhová forma vpísaná do obdĺžnikového plátna.

NOTE Paragraph

00:01:39.376 --> 00:01:48.461
Zdá sa, že by to mohlo byť niečo ako metafora pre rozjímanie v maľbe a jej ciele a nebezpečenstvá

00:01:48.461 --> 00:01:57.832
ako maliar musel premýšľať o tom, ako znázorní takzvanú skutočnosť, skutočnú postavu versus odraz

00:01:57.832 --> 00:02:05.680
tejto postavy a maľba samotná je toho samotným zobrazením. Ďalšia vec je deformácia

00:02:05.680 --> 00:02:16.979
postavy samej vykláňajúcej sa smerom k nám, s nádychom túžby. Všetky z týchto čisto barokových znakov skutočného presunu do

00:02:16.979 --> 00:02:25.283
priestoru pozorovateľa, tu sú a tmavé pozadie nás skutočne núti sústrediť sa na postavu, ktorá vypĺňa

00:02:25.283 --> 00:02:33.950
obrys plátna. Vec, ktorá je naozaj výrazná je koleno a taktiež rukáv košele. Často vec, ktorá

00:02:33.950 --> 00:02:51.264
upúta našu pozornosť, nie je tým , čo si v skutočnosti predstavujete .

00:02:51.264 --> 00:02:51.764
Zatiaľ čo v skutočnosti vec, na ktorú sa možno pozeráte , je iba miestom, kde dopadá svetlo a nie vždy je nevyhnutne

00:02:51.764 --> 00:02:54.851
najdôležitejšou vecou v priestore. Pozrime sa na ľavú ruku na pravej strane plátna. Poďme sa

00:02:54.851 --> 00:03:00.007
na to pozrieť zblízka. Čo sa zdá, že sa deje je, že jeho pravá ruka na ľavej strane sa zdá byť pevne uchopujúca

00:03:00.007 --> 00:03:07.048
pôdu. Postava sa zdá byť taká roztržitá, taká zaujatá vlastným obrazom, akoby sa sama podopierala

00:03:07.048 --> 00:03:11.726
čo na brehu nie je možné. Vyzerá, akoby padal do vody, a to je presne ten moment.

00:03:12.930 --> 99:59:59.999
Keď už by skoro dokázal objať sám seba. Doslova je do seba zamilovaný. Avšak dokáže objať iba svoj odraz, ktorý je samozrejme , nehmotný.