Prosím zodvihnite ruku tí, ktorí ste za posledný rok cestovali lietadlom? Dobre. Pravdou je, že tak urobí tri miliardy ľudí každý rok. A keď sa v týchto kovových trubiciach lietajúcich ponad celý svet vystrieda také množstvo ľudí, niekedy sa stanú takéto veci a dôjde k epidémii. Prvýkrát som sa k tomuto dostal, keď som minulý rok počul o epidémii eboly. A ukazuje sa, že aj keď sa ebola šíri pri kontakte s telesnými tekutinami, a teda má obmedzený rozsah, existuje mnoho iných ochorení, ktoré sa môžu šíriť v kabíne lietadla. Najhoršie je, že ak sa pozrieme na čísla, je to dosť strašidelné. Napríklad človek, ktorý sa rozhodol ísť do lietadla s vírusom H1N1, v priebehu jedného letu nakazil 17 ľudí. A iný chlapík, s vírusom SARS, počas trojhodinového letu nakazil 22 ľudí. To nie je úplne moja predstava o nadprirodzenej schopnosti. Ak sa na to pozrieme, zistíme, že je veľmi ťažké tieto ochorenia vopred odhaliť. Takže ak niekto nasadá do lietadla, možno už je nakazený a ak je v inkubačnej dobe, už má ochorenie, ktorým môže nakaziť ostatných ľudí v lietadle, aj keď sám zatiaľ nemá príznaky. Funguje to tak, že teraz prichádza vzduch z vrchu kabíny a z bokov kabíny, ako je vyznačené modrou. A tento vzduch sa dostáva von, cez veľmi efektívne filtre, ktoré eliminujú 99,97 % patogénov. Deje sa však to, že vzduch sa mieša. Takže ak si niekto kýchne, tento vzduch sa točí dookola ešte niekoľkokrát predtým, ako má vôbec šancu prejsť cez filter. A tak som si pomyslel, že toto je skutočne vážny problém. Nemal som peniaze na to, aby som si kúpil lietadlo, tak som sa rozhodol zostrojiť počítač. Ukázalo sa, že s využitím výpočtov dynamiky tekutín môžeme vytvoriť simulácie, ktoré nám dávajú lepšie riešenia, než aké by sme získali meraniami v lietadle. V podstate to funguje tak, že začnete s 2D kresbami – tieto nájdete v technických článkoch na internete. Tie som vložil do 3D modelovacieho softvéru, ktorý vytvoril 3D model. A tento vytvorený model som potom rozdelil na malé časti tak, aby ich mohol počítač lepšie pochopiť. A potom som počítaču povedal, kde sa vzducho dostáva do a z kabíny, pridal trochu fyziky a v podstate sedel a čakal, kým počítač vytvoril simuláciu. Takže čo sa deje v bežnej kabíne: všimnite si osoba v strede kýchne, a „Šplech!" – šíri sa to do tváre ľudí okolo. Je to dosť nechutné. Všimite si, že tí dvaja cestujúci, vedľa cestujúceho v strede, si to veľmi neužívajú. A keď sa na to pozrieme z boku, všimneme si, že patogény sa šíria celou kabínou lietadla. Prvé, čo som si pomyslel, bolo: „Toto nie je dobré." Takže som postupne spravil 32 rôznych simulácií a nakoniec som prišiel na riešenie. Nazývam to – prebieha patentovanie – globálny vstupný smerovač. S ním je možné zredukovať prenos patogénov asi 55-násobne a zvýšiť nasávanie čerstvého vzduchu asi o 190 percent. V skutočnosti to funguje tak, že nainštalujeme túto súčiastku z kompozitného materiálu do už existujúcich miest v lietadle. Takže je to cenovo výhodné a vieme to spraviť rýchlo. Stačí len pár skrutiek a hotovo. A výsledky, ktoré sme dosiahli, sú úplne úžasné. Namiesto problematického vírenia vzduchu vieme vytvoriť tieto vzduchové steny medzi pasažiermi a vytvoríme tak osobné dýchacie zóny. Takže všimnite si, že cestujúci v strede si znova kýchol, ale tentoraz sme schopný efektívne nasmerovať vzduch do filtrov na odstránenie. To isté z boku, všimnite si, že vieme nasmerovať patogény priamo dole. Takže ak sa znova pozrieme na rovnaký scenár, po nainštalovaní nášho zariadenia, pasažier v strede si kýchne a tentoraz to presmerujeme nadol, do filtrov, ešte skôr ako by sa mohli nakaziť iní cestujúci. Takže dvaja cestujúci hneď vedľa muža v strede nevdýchnu žiadne patogény. Keď sa na to pozriete z boku, sledujete veľmi efektívny systém. A v skratke, s týmto systémom vyhráme. Ak si uvedomíme, čo to znamená, vidíme, že to funguje nielen, ak si kýchne cestujúci v strede, ale tiež ak si kýchne cestujúci pri okne alebo cestujúci v uličke. Takže čo toto riešenie znamená pre svet? Ak to vezmeme od počítačovej simulácie do reálneho sveta, môžeme na tomto 3D modeli, ktorý som vytvoril použitím 3D tlačiarne, vidieť to isté prúdenie vzduchu smerom nadol k pasažierom. V minulosti nás epidémia SARSu stála asi 40 miliárd dolárov. A v budúcnosti by nás vypuknutie veľkej epidémie mohlo stáť 3 bilióny dolárov. Predtým bolo potrebné vylúčiť lietadlo z prevádzky asi na dva mesiace, stráviť desiatky tisíc hodín a niekoľko miliónov dolárov, aby sme sa pokúsili niečo zmeniť. Ale teraz sme schopní urobiť zmeny zo dňa na deň a okamžite vidieť výsledky. Teraz je to už len otázka certifikácie, otestovania počas letu a absolovania všetkých procesov schvaľovania. A to len dokazuje, že niekedy tie najlepšie riešenia sú zároveň tými najjednoduchšími. Pred dvomi rokmi by tento projekt nemal šancu, pretože neexistovali technológie, ktoré by to umožnili. Ale dnes, s pokročilejšími výpočtami a rozvojom internetu žijeme v zlatej ére inovácií. A tak sa vás dnes všetkých pýtam: „Načo čakať?" Spolu môžme budovať našu budúcnosť už dnes. Ďakujem. (potlesk)