Pozorne sa sústrediť na niečo: to nie je až také ľahké, že? To preto, lebo naša pozornosť je v jednej chvíli rozrušovaná mnohými podnetmi, a v skutočnosti je veľmi obdivuhodné, že sa človek dokáže na niečo sústrediť. Veľa ľudí si myslí, že pri sústredení sa ide iba o to, na čo sa sústredíme, ale tu ide aj o to, aké informácie sa náš mozog pokúša dať bokom. Existujú 2 spôsoby, ako upriamiť našu pozornosť. V prvom rade existuje úmyselná pozornosť. Pri úmyselnej pozornosti nasmerujeme oči k niečomu, na čo sa chceme sústrediť. Existuje tiež neúmyselná alebo mimovoľná pozornosť. Pri neúmyseľnej pozornosti sa sústredíme na niečo bez toho, aby sme pohybovali očami. Predstavte si, že šoférujete. Vaša úmyselná pozornosť, smer vašich očí, je na predku auta, ale je to práve vaša neúmyselná pozornosť, ktorá neustále kontroluje prostredie okolo vás, kde sa v skutočnosti nepozeráte. Ja som výpočtový neurológ a sústreďujem sa na kognitívne prepojenie mozgu a stroja, inými slovami, na prepájanie mozgu a počítača. Zbožňujem vzory na mozgu. Vzory na mozgu sú pre nás dôležité, pretože na základe nich dokážeme vytvárať modely pre počítače a na základe týchto modelov počítače dokážu rozpoznať, ako dobre naše mozgy pracujú. V prípade, že mozog nefunguje tak, ako by mal, môžu tieto počítače slúžiť ako pomocné zariadenia pri terapiách. Ale to tiež znamená, že výber nevhodných vzorov spôsobuje vytvorenie nevhodných modelov a tým pádom nevhodných terapií. Je to tak? V prípade pozornosti fakt, že dokážeme presmerovať našu pozornosť nie iba pomocou našich očí, ale tiež pomocou myslenia robí z neúmyselnej pozornosti zaujímavý model pre počítače. A preto som chcel vedieť, ako vyzerajú vzory mozgových vĺn pri úmyselnej a neúmyselnej pozornosti. Zostrojil som na to experiment. V danom experimente sú dva blikajúce štvorce, kde jeden bliká pomalšie ako druhý. Záležiac od toho, na ktorý z týchto dvoch štvorcov sa človek sústredí, určité časti nášho mozgu začnú rezonovať rovnakou rýchlosťou ako ten blikajúci štvorec, na ktorý sa sústredíme. Takže pomocou analýzy vašich mozgových signálov dokážeme vystopovať, kam presne sa dívate, alebo na čo sa sústredíte. Takže, aby sme videli, čo sa deje vo vašom mozgu, keď sa úmyselne sústredíte, požiadal som ľudí, aby sa pozreli priamo do jedného zo štvorcov a aby sa naň sústredili. V tomto prípade sme videli, čo nebolo prekvapivé, že tieto blikajúce štvorce sa objavili v mozgových signáloch, ktoré prichádzali zo zadnej časti hlavy, ktorá je zodpovedná za spracovanie vizuálnych informácií. Ale mňa veľmi zaujímalo, čo sa stane v mozgu, keď niečomu venujeme neúmyselnú pozornosť. Takže tentokrát som požiadal ľudí, aby sa pozreli do stredu obrazovky a bez toho, aby pohybovali očami, sa sústredili na jeden z daných štvorcov. Keď sme toto spravili, videli sme, že obe rýchlosti blikania sa objavili v mozgových signáloch daných ľudí ale, čo je zaujímavé, iba jedna z rýchlostí, tá, na ktorú sa človek sústredil, mala silnejšie signály, takže tam bolo niečo v mozgu, čo spracúvalo tieto informácie. Takže to niečo bolo vlastne aktiváciou predného časti mozgu. Predná časť vášho mozgu je zodpovedná za vyššie kognitívne funkcie. Zdá sa, že predná časť mozgu funguje ako filter, ktorý sa snaží vpustiť informácie len z toho správneho blikajúceho štvorca, z toho, na ktorý sa sústredíte. Zároveň sa snaží potláčať tie informácie, ktoré prichádzajú z ignorovaného štvorca. Táto filtrovacia schopnosť mozgu je kľúčová pre sústredenie sa a niektorým ľuďom chýba, napr. tým s ADHD – poruchou správania s hyperaktivitou. Takže človek s ADHD nedokáže potlačiť vplyvy, ktoré narušujú jeho pozornosť, a práve preto sa títo ľudia nedokážu sústrediť na jednu vec dlhšiu dobu. Ale čo ak by takýto človek mohol hrať špecifickú počítačovú hru, počas ktorej by bol jeho mozog napojený na počítač, ktorý by trénoval jeho mozog tak, aby vedel potlačiť vplyvy narušujúce jeho pozornosť? Ale ADHD je iba jedným príkladom. Tieto kognitívne prepojenia medzi mozgom a strojom môžeme použiť v mnohým ďalších kognitívnych oblastiach. Iba pár rokov dozadu mal môj starý otec cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej úplne stratil schopnosť rozprávať. Rozumel všetkým, ale nijakým spôsobom im nevedel odpovedať. Dokonca ani pomocou písania, pretože bol negramotný. Takže zomrel v tichosti. Spomínam si, ako som vtedy rozmýšľal: „Čo ak by sme mali počítač, ktorý by za neho hovoril?“ Teraz, po rokoch práce v tejto sfére, vidím, že by to mohlo byť v budúcnosti možné. Predstavte si, že by sme našli vzory mozgových vĺn, keď ľudia rozmýšľajú o obrázkoch alebo aj písmenách. Napríklad, že písmeno A generuje iný vzor mozgových vĺn ako písmeno B a tak ďalej. Bude raz počítač môcť komunikovať namiesto ľudí, ktorí to sami nedokážu? Čo ak by nám počítač vedel pomôcť pochopiť myšlienky ľudí v kóme? Ešte nie sme tak ďaleko, ale dávajte dobrý pozor. Čoskoro tam budeme. Ďakujem. (potlesk)