[Prečo to mačky robia?] Sú roztomilé, máme ich radi a ako sa dá usudzovať z 26 miliárd zhliadnutí vyše 2 miliónov videí na YouTube, kde mačky skáču, vrhajú sa, šplhajú, kamsi sa pchajú, čosi prenasledujú, driapu, prskajú a pradú, jedno je isté: mačky sú veľmi zábavné. Toto trochu zvláštne správanie mačiek, tak zábavné, ako aj záhadné, mnohých z nás núti pýtať sa: „Prečo to mačky robia?“ Po dlhý čas boli mačky zároveň osamelými lovcami menších zvierat, ako aj korisťou väčších šeliem. Prežitie ich druhu preto záviselo na kľúčovom inštinktívnom správaní sa, ktoré dodnes môžeme pozorovať u divých aj domácich mačiek. Aj keď môže počínanie vašej domácej mačky Micky vyzerať nepochopiteľne, v divej prírode by to isté správanie, ktoré majú mačky za milióny rokov už v génoch, urobilo z Micky supermačku. Vďaka jedinečnej štruktúre svojich svalov a skvelému zmyslu pre rovnováhu sa mačky v divej prírode šplhali vysoko na miesta s dobrým výhľadom na svoje teritórium a vyhľadávali korisť. Dnes už Micka nepotrebuje tieto špeciálne schopnosti na to, aby si vo svojej miske našla a ulovila niečo na večeru, ale sledovať obývačku z hornej poličky knižnice je presne to, k čomu sa z hľadiska inštinktov vyvinula. Ako predátori vo voľnej prírode mačky využijú každú príležitosť na lov. Mačky väčšinou lovia malé zvieratá, takže museli vo voľnej prírode jesť veľakrát za deň a loviť štýlom „nájdi – prepadni – zabi – zožer“, aby nezostali o hlade. To je dôvod, prečo Micka rada naháňa malé hračky a vrhá sa na ne, a prečo je menšie porcie po celý deň aj noc. V jej prirodzenom prostredí sa drobné zvieratá rady ukrývajú v malých zákutiach, takže jedným z dôvodov, prečo Micka strká nos do všetkých možných nádob a otvorov, je to, že ju poháňa tá istá zvedavosť, ktorá pomáhala zaistiť prežitie jej druhu už po milióny rokov. V divej prírode potrebovali mačky ostré pazúry na šplhanie, lov a sebaobranu. Brúsenie pazúrov na čomkoľvek v okolí ich udržiavalo v kondícii a pohotovosti, pretiahlo im svaly na chrbte a na nohách, a tiež trochu uvoľnilo stres. Nie je teda pravda, že by Micka nenávidela váš gauč, kreslo, pohovku, vankúše, závesy či čokoľvek iné, čo necháte v jej dosahu. Trhá tieto veci na kusy a udržiava si pazúriky v špičkovej forme, pretože presne to isté robili jej predkovia, aby prežili. Mačky stále niekto lovil, tak sa naučili nenechať sa ľahko chytiť, a v divej prírode mali najväčšiu šancu tie mačky, ktorým šlo ukrývanie sa pred predátormi najlepšie. A tak aj u vás doma je Micka expertom na vtesnávanie sa do malých škár, vyhľadávanie neobvyklých úkrytov a skrývanie sa v nich. Vysvetľuje to aj to, prečo má najradšej čistý záchod bez zápachu. Ten totiž znižuje pravdepodobnosť odhalenia jej prítomnosti predátormi, ktorí by mohli sliediť po okolí. Keď uvážime všetko, čo už dosiaľ o mačkách vieme, zdá sa, že jedno z ich najčastejších správaní je aj dosiaľ najzáhadnejším. Mačky môžu priasť z mnohých dôvodov: spokojne, vystresovane aj od hladu. Zaujímavé ale je, že frekvencia ich pradenia od 25 do 150 Hz spadá do rozsahu, ktorý podporuje regeneráciu tkaniva. Takže pradenie robí z Micky nielen skvelého spoločníka do postele, ale je tiež možné, že pradenie uzdravuje jej svaly a kosti, a možno dokonca aj tie vaše. Po mnoho rokov sa vyvíjali jednak ako lovci-samotári, ktorí lovia a zabíjajú, aby sa najedli, a tiež ako kradmá korisť, ktorá sa ukrýva a uteká, aby prežila. Mačky si teda dodnes zachovávajú mnohé z tých inštinktov, ktoré im po milióny rokov umožňovali uspieť v divej prírode. To trochu vysvetľuje ich zdanlivo zvláštne správanie. Naše domovy sú pre ne pralesom. Ale ak je to tak, kým sme potom v ich očiach my? Veľkými, hlúpymi mačkami bez chlpov, čo im konkurujú? Strašne hlúpymi predátormi, ktorých hocikedy prekabátia? Alebo si možno myslia, že sme ich korisťou my?