0:00:06.814,0:00:14.045
Priemerný 20-ročný človek [br]ovláda 27- až 52-tisíc slov.

0:00:14.045,0:00:20.053
Po dovŕšení 60. roku života [br]ovláda v priemere 35- až 56-tisíc slov.

0:00:20.053,0:00:24.330
Väčšinu z nich vyslovíme [br]za menej ako sekundu.

0:00:24.330,0:00:28.535
Pri každom slove sa musí mozog[br]rýchlo rozhodnúť,

0:00:28.535,0:00:32.235
ktoré slovo z tisícok možných [br]je zakódované v signáli.

0:00:32.235,0:00:36.345
Asi v 98 % prípadoch [br]sa mu to podarí.

0:00:36.345,0:00:37.475
Ale ako to funguje?

0:00:37.475,0:00:41.115
Porozumenie reči sa líši [br]od porozumenia textu,

0:00:41.115,0:00:44.375
no je podobné porozumeniu [br]posunkovému jazyku.

0:00:44.375,0:00:48.861
V porovnaní s výskumom porozumenia reči [br]je výskum posunkového jazyka zriedkavejší.

0:00:48.861,0:00:51.421
Základom našej schopnosti porozumieť reči

0:00:51.421,0:00:54.691
je predispozícia mozgu pracovať [br]ako paralelný procesor.

0:00:54.691,0:00:58.691
To znamená, že dokáže robiť viacero [br]rôznych vecí súčasne.

0:00:58.691,0:01:01.301
Väčšina teórií predpokladá, [br]že každé nám známe slovo

0:01:01.301,0:01:06.404
zastupuje samostatná procesná jednotka, [br]ktorou úlohou je len posúdiť

0:01:06.404,0:01:10.931
pravdepodobnosť zhody prichádzajúceho [br]prúdu reči s daným slovom.

0:01:10.931,0:01:15.139
Mozog však zrejme chápe slovo [br]ako procesnú jednotku,

0:01:15.139,0:01:19.796
ktorú tvorí schéma náhlej aktivácie[br]skupiny neurónov

0:01:19.796,0:01:21.686
v mozgovej kôre.

0:01:21.686,0:01:23.506
Keď počujeme začiatok slova,

0:01:23.506,0:01:27.286
aktivuje sa niekoľko tisíc [br]takýchto jednotiek.

0:01:27.286,0:01:29.352
Samotný začiatok slova totižto vedie

0:01:29.352,0:01:31.532
k mnohým možným zhodám.

0:01:31.532,0:01:35.535
Po vyslovení ďalších častí slova dôjde [br]k postupnej deaktivácii jednotiek.

0:01:35.535,0:01:40.666
A to na základe absencie [br]dôležitých informácií.

0:01:40.666,0:01:43.126
Pravdepodobne ešte pred koncom slova

0:01:43.126,0:01:48.090
zostáva aktívna iba schéma [br]zodpovedajúca danému slovu.

0:01:48.090,0:01:50.828
Tento moment sa nazýva bod rozpoznania.

0:01:50.828,0:01:56.718
Počas selekcie slova potláčajú[br]aktívne jednotky činnosť iných,

0:01:56.718,0:01:58.838
čím šetria cenné milisekundy.

0:01:58.838,0:02:03.635
Väčšina ľudí vie rozpoznať[br]takmer osem slabík za sekundu.

0:02:03.635,0:02:06.965
Cieľom však nie je len slovo rozpoznať,

0:02:06.965,0:02:10.415
ale aj získať prístup k jeho významu [br]uloženého v mozgu.

0:02:10.415,0:02:16.875
Pred identifikáciou slova prehodnocuje [br]mozog súčasne mnoho možných významov.

0:02:16.875,0:02:22.018
Vieme to zo štúdií, ktoré potvrdzujú, [br]že vypočutie časti slova,

0:02:22.018,0:02:23.298
napríklad „kap-“,

0:02:23.298,0:02:26.798
vedie poslucháčov k viacerým [br]možným slovám,

0:02:26.798,0:02:29.140
ako „kapitán“ alebo „kapitál“.

0:02:29.140,0:02:31.970
A to pred vypočutím celého slova.

0:02:31.970,0:02:35.120
Z toho vyplýva, [br]že je mozog pri započutí slova

0:02:35.120,0:02:38.480
na krátku dobu zaplavený[br]významami rôznych slov.

0:02:38.480,0:02:43.291
V bode rozpoznania dôjde v mozgu [br]k identifikácii významu.

0:02:43.291,0:02:46.891
Proces rozpoznávania [br]prebieha rýchlejšie vo vete

0:02:46.891,0:02:50.821
než v náhodnom reťazci slov.[br]Veta totižto odhaľuje kontext.

0:02:50.821,0:02:55.009
Kontext nám takisto pomáha[br]rozpoznať presný význam

0:02:55.009,0:02:59.009
viacvýznamových slov, [br]ako „koruna“ alebo „oko“,

0:02:59.009,0:03:03.009
alebo rovnozvučných slov, [br]ako „vír“ alebo „výr“.

0:03:03.009,0:03:04.833
Ľuďom, ktorí ovládajú viacero jazykov,

0:03:04.833,0:03:06.653
slúži jazyk, ktorý práve počujú,

0:03:06.653,0:03:09.923
ako nástroj eliminácie [br]potenciálnych slov,

0:03:09.923,0:03:12.706
ktoré nepatria do kontextu daného jazyka.

0:03:12.706,0:03:16.706
Ako dochádza k obohacovaniu [br]tohto systému o nové slová?

0:03:16.706,0:03:20.706
Aj v dospelosti môžeme niekedy [br]natrafiť na nové slovo.

0:03:20.706,0:03:25.109
Keďže každé slovo zastupuje[br]detailná schéma aktivácie

0:03:25.109,0:03:27.439
skupiny mnohých neurónov,

0:03:27.439,0:03:31.992
ako zabránime prepisu starých slov novými?

0:03:31.992,0:03:34.322
Myslíme si, že tomu zabraňuje

0:03:34.322,0:03:39.085
počiatočné ukladanie nových slov [br]v časti mozgu nazývanej hipokampus,

0:03:39.085,0:03:42.693
ďaleko od hlavného úložiska slov [br]v mozgovej kôre.

0:03:42.693,0:03:46.063
Tým nedochádza k zdieľaniu [br]neurónov s inými slovami.

0:03:46.063,0:03:49.183
Nové slová sa v spánku [br]počas viacerých nocí

0:03:49.183,0:03:54.470
postupne prenášajú a prepájajú so starými.

0:03:54.470,0:03:57.990
Výskumníci sa domnievajú, [br]že tento postupný proces nadobúdania slov

0:03:57.990,0:04:01.354
zabraňuje narušeniu existujúcich slov.

0:04:01.354,0:04:03.004
Počas našich denných rozhovorov

0:04:03.004,0:04:07.304
dochádza v mozgu k nevedomej záplave [br]slov s rôznymi významami.

0:04:07.304,0:04:12.305
Počas nočného odpočinku náš mozog [br]intenzívne integruje novú slovnú zásobu

0:04:12.305,0:04:14.125
do sieti slov.

0:04:14.125,0:04:17.655
Po prebudení sme preto pripravení čeliť

0:04:17.596,0:04:20.696
neustále sa meniaciemu svetu jazyka.