Myslím si, že nefinančné využitie
blockchainu ešte len objavujeme.

Najvýznamnejším príkladom dneška
sú NFT, teda nezameniteľné tokeny,

ktoré predstavujú jedinečné aktíva,
dnes hlavne zberateľské predmety.

Ale rozmáhajú sa aj ďalšie typy aktív,

napríklad uhlíkové kredity, cenné papiere
kryté nehnuteľnosťami a podobne.

Blockchain môžete v podstate chápať
ako cestu k efektívnejšiemu

fungovaniu alebo obchodovaniu
v takmer hocijakej oblasti.

Blockchain sa dá napríklad
využiť na sledovanie energie

a jej využitie v rámci siete,
čo môže následne ľuďom

pomôcť zistiť, ako ju môžu
využívať oveľa efektívnejšie.

Vždy, keď sa uzatvára nejaká zmluva,
medzi zmluvnými stranami

musí panovať istá miera dôvery, však?

Zvyčajne si na to voláme
právnikov, čo funguje.

Právnici sú výborným riešením.

Zároveň sú však aj drahým riešením.

Blockchain dokáže vytvárať situácie.

Nevyrieši každý problém,
ale dokáže tvoriť situácie,

pri ktorých nemusíme
nutne volať právnikov,

pretože ich prácu
môže prevziať blockchain

a dôvera zostane zachovaná.

Dnes, ked niekam
nahráme fotky či videá,

tieto dáta nám vlastne nepatria.

Naskytá sa nám veľká príležitosť
zmeniť spôsob, ako komunikujeme s blízkymi

a tvoríme online obsah.

Na blockchaine

ma najviac zaujíma príležitosť
vyriešiť majetkové nerovnosti.

Blockchain toto umožňuje,
pretože v jeho priestore

môžeme zahodiť svoju identitu
a komunikovať s ostatnými

anonymne alebo pseudoanonymne,
jednoducho ako séria čísel.

Svoj verejný kľúč
môžem využívať, ako chcem,

bez toho, aby ma
nejako obmedzovala

moja demografia či pohlavie.

Dúfam, že s pomocou blockchainu
v budúcnosti zistíme,

ako vyriešiť problémy, ktoré sa
nám doteraz veľmi riešiť nedarilo.

Jedným z nich
je finančné začlenenie.

Tu by mohol byť blockchain
riešením sám osebe,

alebo by mohol donútiť štáty,
aby presadili rozumnejšie regulácie

a politiky prístupnosti,
ktoré tento problém vyriešia.

To, čoho sa skutočne obávam,

je možnosť, že by sme
omylom alebo naschvál

opäť vybudovali tie isté predsudky,
ktoré panujú aj v našom súčasnom systéme.

Blockchain

má nepochybne vplyv na životné prostredie.

Bitcoin funguje na systéme proof-of-work,
ktorý si vyžaduje veľa energie.

Hodnota Bitcoinu je ale oveľa vyššia
než množstvo spotrebovanej energie.

Na životné prostredie
to má katastrofický vplyv.

Hlavým problémom je technológia
proof-of-work, ktorú využíva aj Bitcoin.

Ďalším mechanizmom konsenzu
je proof-of-stake, teda dôkaz hodnoty.

Fungujú tu tzv. validátori,
ktorí si stavia na blockchain

a tým potvrdzujú platnosť
jednotlivých blokov.

Mechanizmus proof-of-stake
teda spotrebuje len minimum elektriny.

Mnohí ľudia sa domnievajú,
že nie je taký decentralizovaný.

Myslím si, že blockchain mieri
k zníženiu svojej uhlíkovej stopy

a zároveň bude poskytovať

technológie a možnosti,
ako zlepšovať situáciu

v reálnom svete.

Verím, že kryptomeny

a blockchain budú naďalej rásť
a rozširovať sa.

Áno, majú cyklický vývoj.

Niekedy sme svedkami
veľkého rastu, potom korekcie.

Ale ak sa na to zameriate
naprieč týmto cyklami,

zistíte, že rastú
obrovským tempom.

Moja najväčšia obava pri blockchaine je,
že sa rozvíja veľmi rýchlo,

ale regulačné orgány a vlády
mu príliš nerozumejú.

Nevedia, ako ho regulovať.

Nakoniec sa to stane,
ale momentálne sa to ešte nedeje.

A je dôležité dosiahnuť zhodu
naprieč všetkými krajinami.

Už teraz je základným
stavebným kameňom

mnohých systémov
a aplikácií po celom svete.

Bolo by teda ťažké blockchainy
odrazu prestať využívať.

Budú decentralizované, slobodné
a otvorené siete fungovať ďalej?

V to rozhodne dúfam.

Konkrétne Bitcoin,
ktorý existuje už 10 rokov,

je presvedčivým príkladom.

Prežijú nové kryptomeny?

Ťažko povedať.

Toto sa nedá odhadnúť.

Pri každej novinke
treba veľa indícií,

aby sme uverili,
či sa naozaj uchytí.

A pri blockchaine
taký dôkaz ešte nemáme.

Blockchain pomáha presadzovať technológie.

Podporuje nápady a tlačí na konkurenciu.

Ale ten, kto urobí prvý ťah,

ešte nemusí nutne vyhrať.