Táto lekcia sa točí okolo internetu. Na internete je naozaj rušno, pripomína túto rušnú cestu. Správy sú ako autá, ktoré po nej frčia smerom k cieľu. Správy putujú internetom naozaj rýchlo. Znázornenie toho, ako funguje, ti pomôže pochopiť, čo sa deje, keď používaš internet. Naučíš sa, ako správy prejdú z tvojho počítača na tvoju obľúbenú stránku či do e-mailovej schránky kamoša. Tak, ako pri jazde po rušnej ceste pomáha poznať cestu a dopravné značky, aj pri cestovaní internetom je to ľahšie, keď vieš, čo sa deje pod kapotou. Posielanie správ na internete je podobné posielaniu listov poštou, ale sú tu aj isté rozdiely. Som teraz na Google.com. IP adresa tejto stránky je toto číslo. Pod IP adresou si môžeš predstaviť napríklad adresu odosielateľa listu. Predstavme si, že chceš poslať poštu niekomu v kancelárii tu dolu. Vidíš URL adresu a IP adresu na dverách? Napísala som túto správu a stlačila „Odoslať“. Na rozdiel od pošty sa ako prvé so správou na internete stane to, že sa rozdelí na menšie časti, aby sa dali posielať ľahšie. Tieto malé časti sa nazývajú pakety (balíky). Všetky pakety správy sa po jednom doručia na cieľovú adresu. Tieto pakety sa potom správne zoradia, aby si príjemca dokázal prečítať výslednú správu. Samozrejme, o internete sa toho dá ešte veľa naučiť, ale toto je dobrý začiatok. Týmto tempom sa používanie internetu pre teba stane hračkou. Podeľ sa s rodinou a kamarátmi o to, čo už vieš. Ja som Amanda Campová a pracujem v Googli ako programátorka v tíme, ktorý spravuje server, kde uchovávame profily a kontakty. Často sa zamýšľame nad tým, ako môžeme posielať kontakty na zariadenia ako mobil. Väčšina ľudí má množstvo kontaktov, napríklad 1000, a nechceme ich posielať naraz, lebo správa so všetkými kontaktami by skrátka bola priveľká. Podobne ako správy, ktoré sa na internete delia na pakety, aj my používame princíp zvaný stránkovanie, kde do telefónu naraz pošleme iba zhruba 100 kontaktov a telefón nás neskôr požiada o ďalších 100. Najlepšia vec na softvéri je, že môže mať vplyv na celý svet. Programovať som sa naučila, keď som mala asi devätnásť. Myslím, že som bola v druhom alebo treťom ročníku na výške. Prvý môj program, ktorý si pamätám, menil stupne Celzia na stupne Fahrenheita. Rada programujem, lebo rada pomáham druhým. V Googli môžem písať programy, ktoré pomôžu ľuďom po celom svete, a z toho sa naozaj teším.