WEBVTT

00:00:01.350 --> 00:00:04.371
Svetlo je spojenie medzi nami a vesmírom.

00:00:04.631 --> 00:00:06.906
Cez svetlo môžeme pozorovať vzdialené hviezdy

00:00:06.906 --> 00:00:10.069
a dívať sa do minulosti až na začiatok samotnej existencie.

00:00:10.279 --> 00:00:11.385
Ale čo je svetlo?

00:00:19.445 --> 00:00:22.372
V skratke, svetlo je najmenšie množstvo energie,

00:00:22.372 --> 00:00:26.731
ktoré môže byť prenesené;
fotón, elementárna častica bez skutočnej veľkosti,

00:00:26.731 --> 00:00:29.983
ktorá nemôže byť rozdelená - 
môže iba vzniknúť alebo byť zničená.

00:00:30.263 --> 00:00:32.712
Svetlo má tiež vlnovo-časticovú dualitu;

00:00:32.712 --> 00:00:35.666
teda je čiastočne častica a čiastočne vlna súčasne,

00:00:35.666 --> 00:00:37.114
hoci toto nie je pravda.

00:00:37.324 --> 00:00:40.569
Takisto, keď povieme "svetlo", v skutočnosti myslíme viditeľné svetlo,

00:00:40.569 --> 00:00:43.475
ktoré je malinkou časťou elektromagnetického spektra,

00:00:43.475 --> 00:00:46.071
energie vo forme elektromagnetického žiarenia.

00:00:46.391 --> 00:00:48.652
Elektromagnetické žiarenie pozostáva z

00:00:48.652 --> 00:00:51.260
z obrovského rozsahu vlnových dĺžok a frekvencií.

00:00:51.470 --> 00:00:55.147
Žiarenie gama má najmenšie vlnové dĺžky,
pretože ho tvoria fotóny s najvyššou energiou.

00:00:55.447 --> 00:00:58.295
Väčšina gama-lúčov ju má tesne pod 10 pikometrov,

00:00:58.295 --> 00:01:00.751
čo je stále o dosť menej ako atóm vodíka.

00:01:01.261 --> 00:01:04.186
Pre predstavu; atóm vodíka pri porovnaní s centom

00:01:04.186 --> 00:01:06.956
je asi tak veľký ako cent pri porovnaní s Mesiacom.

00:01:07.406 --> 00:01:09.436
Viditeľné svetlo je v strednej časti spektra,

00:01:09.436 --> 00:01:13.002
v rozsahu približne od 400 po 700 nanometrov,

00:01:13.002 --> 00:01:14.595
čo je zhruba veľkosť baktérie.

00:01:15.405 --> 00:01:19.911
Na druhej strane spektra dosahujú
rádiové vlny priemer až 100 km,

00:01:19.911 --> 00:01:22.091
zatiaľčo najväčšie vlnové dĺžky, ktoré poznáme,

00:01:22.091 --> 00:01:26.309
môžu siahať od 10 000 až po 100 000 km -

00:01:26.309 --> 00:01:27.741
- čo je o dosť viac ako priemer Zeme!

00:01:28.231 --> 00:01:31.122
S pohľadu fyzika sú všetky tieto vlny to isté -

00:01:31.122 --> 00:01:35.768
všetky majú vlnovo-časticovú dualitu
a pohybujú sa rýchlosťou svetla,

00:01:35.768 --> 00:01:37.611
len s rôznymi frekvenciami.

00:01:37.911 --> 00:01:40.456
Tak čo teda robí viditeľné svetlo špeciálnym?

00:01:40.596 --> 00:01:42.406
No... vôbec nič.

00:01:42.866 --> 00:01:45.316
Jednoducho sme si evolučne vyvinuli oči, ktoré sú dobré na

00:01:45.316 --> 00:01:48.756
registrovanie práve tejto časti elektromagnetického spektra.

00:01:49.116 --> 00:01:51.785
Nie je to ale úplná náhoda;

00:01:51.785 --> 00:01:55.165
viditeľné svetlo je jediná časť elektromagnetického žiarenia,

00:01:55.165 --> 00:01:56.917
ktorá sa dobre šíri vo vode,

00:01:56.917 --> 00:02:00.984
čo zhodou okolností bolo médium, kde sa
pred miliónmi rokov vyvinula väčšina očí.

00:02:01.514 --> 00:02:04.813
Bol to veľmi šikovný ťah, pretože svetlo, okrem toho,
že interaguje s hmotou,

00:02:04.813 --> 00:02:07.229
je ňou tiež menené a môže tak byť využité

00:02:07.229 --> 00:02:09.465
na získavanie informácií o svete okolo nás

00:02:09.465 --> 00:02:10.839
takmer bez časovej straty,

00:02:10.839 --> 00:02:14.097
čo je skutočne užitočné pre prežitie.

00:02:14.507 --> 00:02:16.453
Odkiaľ svetlo pochádza?

00:02:16.733 --> 00:02:21.063
Široké spektrum elektromagnetických vĺn vzniká,
keď atómy alebo molekuly

00:02:21.063 --> 00:02:23.527
klesajú z vyššieho energetického stavu do nižšieho.

00:02:23.857 --> 00:02:26.835
Strácajú pritom energiu a vydávajú ju vo forme žiarenia.

00:02:27.185 --> 00:02:31.383
Na mikroskopickej úrovni vzniká viditeľné svetlo vtedy,
keď elektrón v atóme

00:02:31.383 --> 00:02:34.892
ktorý je v excitovanom stave, klesne na úroveň s nižšou energiou

00:02:34.892 --> 00:02:36.980
a stratí tak svoju nadbytočnú energiu.

00:02:37.180 --> 00:02:41.066
Tak isto dokáže prichádzajúce svetlo posunúť elektrón
na vyššiu energetickú hladinu, tým

00:02:41.066 --> 00:02:42.585
že ho elektrón absorbuje.

00:02:42.995 --> 00:02:45.478
Makroskopicky vytvára pohybujúci sa náboj elektrónu

00:02:45.478 --> 00:02:47.718
oscilujúce magnetické pole,

00:02:47.718 --> 00:02:50.826
ktoré vytvára oscilujúce elektrické pole, ktoré je naň kolmé.

00:02:51.076 --> 00:02:53.527
Tieto dve polia sa pohybujú priestorom,

00:02:53.527 --> 00:02:55.972
prenášajúc energiu z jedného miesta na druhé,

00:02:55.972 --> 00:02:59.299
nesúc v sebe informáciu o mieste svojho vzniku.

00:02:59.539 --> 00:03:03.479
Prečo je zo všetkých vecí vo vesmíre svetlo najrýchlejšie?

00:03:03.909 --> 00:03:05.042
Zmeňme otázku:

00:03:05.042 --> 00:03:08.077
Aký je najrýchlejší spôsob cestovania priestorom vo vesmíre?

00:03:08.307 --> 00:03:16.159
Je to "c" - presne 299 792 458 metrov za sekundu vo vákuu,

00:03:16.159 --> 00:03:18.615
cca jedna miliarda kilometrov za hodinu.

00:03:18.615 --> 00:03:22.658
Elektromagnetické žiarenie sa pohybuje presne takto rýchlo.

00:03:22.658 --> 00:03:27.813
Každá častica bez hmotnosti a pohybuje rýchlosťou "c",
bez zrýchlenia či čohokoľvek medzitým.

00:03:28.153 --> 00:03:29.838
Svetlo, ktoré vydáva sviečka,

00:03:29.838 --> 00:03:32.350
nezrýchľuje kým nedosiahne rýchlosť svetla;

00:03:32.350 --> 00:03:35.642
okamžite od svojho vzniku je jeho rýchlosť "c".

00:03:36.042 --> 00:03:39.564
Tak prečo je teda "c", rýchlosť svetla, konečná?

00:03:39.734 --> 00:03:41.307
No... to nikto nevie.

00:03:41.457 --> 00:03:43.405
Náš vesmír je proste takto vytvorený.

00:03:43.405 --> 00:03:45.010
Nemáme tu žiadnu múdru odpoveď.

00:03:45.320 --> 00:03:47.108
Takže svetlo je časťou spektra,

00:03:47.108 --> 00:03:49.948
elementárna častica, ktorá sa tiež chová ako vlna,

00:03:49.948 --> 00:03:52.187
poháňaná dvomi na seba kolmými poliami,

00:03:52.187 --> 00:03:54.649
cestujúca maximálnou limitnou rýchlosťou vesmíru.

00:03:55.119 --> 00:03:57.676
To je síce všetko pekné, ale čo všetky tie bláznivé veci okolo,

00:03:57.676 --> 00:04:00.018
o cestovaní rýchlosťou svetla a časom,

00:04:00.018 --> 00:04:02.929
paradoxe dvojčiat, kvantových záležitostiach a podobne?

00:04:03.409 --> 00:04:05.391
Musíme si ich odložiť pre iné video.

00:04:05.801 --> 00:04:08.565
Zatiaľ buďme proste šťastní,
že sme si vytvorili oči, ktoré zachytávajú

00:04:08.565 --> 00:04:10.979
vlny informácií plynúcich vesmírom,

00:04:10.979 --> 00:04:15.339
umožňujúc nám vidieť veci, ktoré nám pomáhajú
dávať našu existenciu do súvislostí.


00:04:22.889 --> 00:04:27.209
Slovenské titulky: Martin Polakovič