1
00:00:01,350 --> 00:00:04,371
Svetlo je spojenie medzi nami a vesmírom.

2
00:00:04,631 --> 00:00:06,906
Cez svetlo môžeme pozorovať vzdialené hviezdy

3
00:00:06,906 --> 00:00:10,069
a dívať sa do minulosti až na začiatok samotnej existencie.

4
00:00:10,279 --> 00:00:11,385
Ale čo je svetlo?

5
00:00:19,445 --> 00:00:22,372
V skratke, svetlo je najmenšie množstvo energie,

6
00:00:22,372 --> 00:00:26,731
ktoré môže byť prenesené;
fotón, elementárna častica bez skutočnej veľkosti,

7
00:00:26,731 --> 00:00:29,983
ktorá nemôže byť rozdelená - 
môže iba vzniknúť alebo byť zničená.

8
00:00:30,263 --> 00:00:32,712
Svetlo má tiež vlnovo-časticovú dualitu;

9
00:00:32,712 --> 00:00:35,666
teda je čiastočne častica a čiastočne vlna súčasne,

10
00:00:35,666 --> 00:00:37,114
hoci toto nie je pravda.

11
00:00:37,324 --> 00:00:40,569
Takisto, keď povieme "svetlo", v skutočnosti myslíme viditeľné svetlo,

12
00:00:40,569 --> 00:00:43,475
ktoré je malinkou časťou elektromagnetického spektra,

13
00:00:43,475 --> 00:00:46,071
energie vo forme elektromagnetického žiarenia.

14
00:00:46,391 --> 00:00:48,652
Elektromagnetické žiarenie pozostáva z

15
00:00:48,652 --> 00:00:51,260
z obrovského rozsahu vlnových dĺžok a frekvencií.

16
00:00:51,470 --> 00:00:55,147
Žiarenie gama má najmenšie vlnové dĺžky,
pretože ho tvoria fotóny s najvyššou energiou.

17
00:00:55,447 --> 00:00:58,295
Väčšina gama-lúčov ju má tesne pod 10 pikometrov,

18
00:00:58,295 --> 00:01:00,751
čo je stále o dosť menej ako atóm vodíka.

19
00:01:01,261 --> 00:01:04,186
Pre predstavu; atóm vodíka pri porovnaní s centom

20
00:01:04,186 --> 00:01:06,956
je asi tak veľký ako cent pri porovnaní s Mesiacom.

21
00:01:07,406 --> 00:01:09,436
Viditeľné svetlo je v strednej časti spektra,

22
00:01:09,436 --> 00:01:13,002
v rozsahu približne od 400 po 700 nanometrov,

23
00:01:13,002 --> 00:01:14,595
čo je zhruba veľkosť baktérie.

24
00:01:15,405 --> 00:01:19,911
Na druhej strane spektra dosahujú
rádiové vlny priemer až 100 km,

25
00:01:19,911 --> 00:01:22,091
zatiaľčo najväčšie vlnové dĺžky, ktoré poznáme,

26
00:01:22,091 --> 00:01:26,309
môžu siahať od 10 000 až po 100 000 km -

27
00:01:26,309 --> 00:01:27,741
- čo je o dosť viac ako priemer Zeme!

28
00:01:28,231 --> 00:01:31,122
S pohľadu fyzika sú všetky tieto vlny to isté -

29
00:01:31,122 --> 00:01:35,768
všetky majú vlnovo-časticovú dualitu
a pohybujú sa rýchlosťou svetla,

30
00:01:35,768 --> 00:01:37,611
len s rôznymi frekvenciami.

31
00:01:37,911 --> 00:01:40,456
Tak čo teda robí viditeľné svetlo špeciálnym?

32
00:01:40,596 --> 00:01:42,406
No... vôbec nič.

33
00:01:42,866 --> 00:01:45,316
Jednoducho sme si evolučne vyvinuli oči, ktoré sú dobré na

34
00:01:45,316 --> 00:01:48,756
registrovanie práve tejto časti elektromagnetického spektra.

35
00:01:49,116 --> 00:01:51,785
Nie je to ale úplná náhoda;

36
00:01:51,785 --> 00:01:55,165
viditeľné svetlo je jediná časť elektromagnetického žiarenia,

37
00:01:55,165 --> 00:01:56,917
ktorá sa dobre šíri vo vode,

38
00:01:56,917 --> 00:02:00,984
čo zhodou okolností bolo médium, kde sa
pred miliónmi rokov vyvinula väčšina očí.

39
00:02:01,514 --> 00:02:04,813
Bol to veľmi šikovný ťah, pretože svetlo, okrem toho,
že interaguje s hmotou,

40
00:02:04,813 --> 00:02:07,229
je ňou tiež menené a môže tak byť využité

41
00:02:07,229 --> 00:02:09,465
na získavanie informácií o svete okolo nás

42
00:02:09,465 --> 00:02:10,839
takmer bez časovej straty,

43
00:02:10,839 --> 00:02:14,097
čo je skutočne užitočné pre prežitie.

44
00:02:14,507 --> 00:02:16,453
Odkiaľ svetlo pochádza?

45
00:02:16,733 --> 00:02:21,063
Široké spektrum elektromagnetických vĺn vzniká,
keď atómy alebo molekuly

46
00:02:21,063 --> 00:02:23,527
klesajú z vyššieho energetického stavu do nižšieho.

47
00:02:23,857 --> 00:02:26,835
Strácajú pritom energiu a vydávajú ju vo forme žiarenia.

48
00:02:27,185 --> 00:02:31,383
Na mikroskopickej úrovni vzniká viditeľné svetlo vtedy,
keď elektrón v atóme

49
00:02:31,383 --> 00:02:34,892
ktorý je v excitovanom stave, klesne na úroveň s nižšou energiou

50
00:02:34,892 --> 00:02:36,980
a stratí tak svoju nadbytočnú energiu.

51
00:02:37,180 --> 00:02:41,066
Tak isto dokáže prichádzajúce svetlo posunúť elektrón
na vyššiu energetickú hladinu, tým

52
00:02:41,066 --> 00:02:42,585
že ho elektrón absorbuje.

53
00:02:42,995 --> 00:02:45,478
Makroskopicky vytvára pohybujúci sa náboj elektrónu

54
00:02:45,478 --> 00:02:47,718
oscilujúce magnetické pole,

55
00:02:47,718 --> 00:02:50,826
ktoré vytvára oscilujúce elektrické pole, ktoré je naň kolmé.

56
00:02:51,076 --> 00:02:53,527
Tieto dve polia sa pohybujú priestorom,

57
00:02:53,527 --> 00:02:55,972
prenášajúc energiu z jedného miesta na druhé,

58
00:02:55,972 --> 00:02:59,299
nesúc v sebe informáciu o mieste svojho vzniku.

59
00:02:59,539 --> 00:03:03,479
Prečo je zo všetkých vecí vo vesmíre svetlo najrýchlejšie?

60
00:03:03,909 --> 00:03:05,042
Zmeňme otázku:

61
00:03:05,042 --> 00:03:08,077
Aký je najrýchlejší spôsob cestovania priestorom vo vesmíre?

62
00:03:08,307 --> 00:03:16,159
Je to "c" - presne 299 792 458 metrov za sekundu vo vákuu,

63
00:03:16,159 --> 00:03:18,615
cca jedna miliarda kilometrov za hodinu.

64
00:03:18,615 --> 00:03:22,658
Elektromagnetické žiarenie sa pohybuje presne takto rýchlo.

65
00:03:22,658 --> 00:03:27,813
Každá častica bez hmotnosti a pohybuje rýchlosťou "c",
bez zrýchlenia či čohokoľvek medzitým.

66
00:03:28,153 --> 00:03:29,838
Svetlo, ktoré vydáva sviečka,

67
00:03:29,838 --> 00:03:32,350
nezrýchľuje kým nedosiahne rýchlosť svetla;

68
00:03:32,350 --> 00:03:35,642
okamžite od svojho vzniku je jeho rýchlosť "c".

69
00:03:36,042 --> 00:03:39,564
Tak prečo je teda "c", rýchlosť svetla, konečná?

70
00:03:39,734 --> 00:03:41,307
No... to nikto nevie.

71
00:03:41,457 --> 00:03:43,405
Náš vesmír je proste takto vytvorený.

72
00:03:43,405 --> 00:03:45,010
Nemáme tu žiadnu múdru odpoveď.

73
00:03:45,320 --> 00:03:47,108
Takže svetlo je časťou spektra,

74
00:03:47,108 --> 00:03:49,948
elementárna častica, ktorá sa tiež chová ako vlna,

75
00:03:49,948 --> 00:03:52,187
poháňaná dvomi na seba kolmými poliami,

76
00:03:52,187 --> 00:03:54,649
cestujúca maximálnou limitnou rýchlosťou vesmíru.

77
00:03:55,119 --> 00:03:57,676
To je síce všetko pekné, ale čo všetky tie bláznivé veci okolo,

78
00:03:57,676 --> 00:04:00,018
o cestovaní rýchlosťou svetla a časom,

79
00:04:00,018 --> 00:04:02,929
paradoxe dvojčiat, kvantových záležitostiach a podobne?

80
00:04:03,409 --> 00:04:05,391
Musíme si ich odložiť pre iné video.

81
00:04:05,801 --> 00:04:08,565
Zatiaľ buďme proste šťastní,
že sme si vytvorili oči, ktoré zachytávajú

82
00:04:08,565 --> 00:04:10,979
vlny informácií plynúcich vesmírom,

83
00:04:10,979 --> 00:04:15,339
umožňujúc nám vidieť veci, ktoré nám pomáhajú
dávať našu existenciu do súvislostí.


84
00:04:22,889 --> 00:04:27,209
Slovenské titulky: Martin Polakovič