0:00:01.350,0:00:04.371 Svetlo je spojenie medzi nami a vesmírom. 0:00:04.631,0:00:06.906 Cez svetlo môžeme pozorovať vzdialené hviezdy 0:00:06.906,0:00:10.069 a dívať sa do minulosti až na začiatok samotnej existencie. 0:00:10.279,0:00:11.385 Ale čo je svetlo? 0:00:19.445,0:00:22.372 V skratke, svetlo je najmenšie množstvo energie, 0:00:22.372,0:00:26.731 ktoré môže byť prenesené;[br]fotón, elementárna častica bez skutočnej veľkosti, 0:00:26.731,0:00:29.983 ktorá nemôže byť rozdelená - [br]môže iba vzniknúť alebo byť zničená. 0:00:30.263,0:00:32.712 Svetlo má tiež vlnovo-časticovú dualitu; 0:00:32.712,0:00:35.666 teda je čiastočne častica a čiastočne vlna súčasne, 0:00:35.666,0:00:37.114 hoci toto nie je pravda. 0:00:37.324,0:00:40.569 Takisto, keď povieme "svetlo", v skutočnosti myslíme viditeľné svetlo, 0:00:40.569,0:00:43.475 ktoré je malinkou časťou elektromagnetického spektra, 0:00:43.475,0:00:46.071 energie vo forme elektromagnetického žiarenia. 0:00:46.391,0:00:48.652 Elektromagnetické žiarenie pozostáva z 0:00:48.652,0:00:51.260 z obrovského rozsahu vlnových dĺžok a frekvencií. 0:00:51.470,0:00:55.147 Žiarenie gama má najmenšie vlnové dĺžky,[br]pretože ho tvoria fotóny s najvyššou energiou. 0:00:55.447,0:00:58.295 Väčšina gama-lúčov ju má tesne pod 10 pikometrov, 0:00:58.295,0:01:00.751 čo je stále o dosť menej ako atóm vodíka. 0:01:01.261,0:01:04.186 Pre predstavu; atóm vodíka pri porovnaní s centom 0:01:04.186,0:01:06.956 je asi tak veľký ako cent pri porovnaní s Mesiacom. 0:01:07.406,0:01:09.436 Viditeľné svetlo je v strednej časti spektra, 0:01:09.436,0:01:13.002 v rozsahu približne od 400 po 700 nanometrov, 0:01:13.002,0:01:14.595 čo je zhruba veľkosť baktérie. 0:01:15.405,0:01:19.911 Na druhej strane spektra dosahujú[br]rádiové vlny priemer až 100 km, 0:01:19.911,0:01:22.091 zatiaľčo najväčšie vlnové dĺžky, ktoré poznáme, 0:01:22.091,0:01:26.309 môžu siahať od 10 000 až po 100 000 km - 0:01:26.309,0:01:27.741 - čo je o dosť viac ako priemer Zeme! 0:01:28.231,0:01:31.122 S pohľadu fyzika sú všetky tieto vlny to isté - 0:01:31.122,0:01:35.768 všetky majú vlnovo-časticovú dualitu[br]a pohybujú sa rýchlosťou svetla, 0:01:35.768,0:01:37.611 len s rôznymi frekvenciami. 0:01:37.911,0:01:40.456 Tak čo teda robí viditeľné svetlo špeciálnym? 0:01:40.596,0:01:42.406 No... vôbec nič. 0:01:42.866,0:01:45.316 Jednoducho sme si evolučne vyvinuli oči, ktoré sú dobré na 0:01:45.316,0:01:48.756 registrovanie práve tejto časti elektromagnetického spektra. 0:01:49.116,0:01:51.785 Nie je to ale úplná náhoda; 0:01:51.785,0:01:55.165 viditeľné svetlo je jediná časť elektromagnetického žiarenia, 0:01:55.165,0:01:56.917 ktorá sa dobre šíri vo vode, 0:01:56.917,0:02:00.984 čo zhodou okolností bolo médium, kde sa[br]pred miliónmi rokov vyvinula väčšina očí. 0:02:01.514,0:02:04.813 Bol to veľmi šikovný ťah, pretože svetlo, okrem toho,[br]že interaguje s hmotou, 0:02:04.813,0:02:07.229 je ňou tiež menené a môže tak byť využité 0:02:07.229,0:02:09.465 na získavanie informácií o svete okolo nás 0:02:09.465,0:02:10.839 takmer bez časovej straty, 0:02:10.839,0:02:14.097 čo je skutočne užitočné pre prežitie. 0:02:14.507,0:02:16.453 Odkiaľ svetlo pochádza? 0:02:16.733,0:02:21.063 Široké spektrum elektromagnetických vĺn vzniká,[br]keď atómy alebo molekuly 0:02:21.063,0:02:23.527 klesajú z vyššieho energetického stavu do nižšieho. 0:02:23.857,0:02:26.835 Strácajú pritom energiu a vydávajú ju vo forme žiarenia. 0:02:27.185,0:02:31.383 Na mikroskopickej úrovni vzniká viditeľné svetlo vtedy,[br]keď elektrón v atóme 0:02:31.383,0:02:34.892 ktorý je v excitovanom stave, klesne na úroveň s nižšou energiou 0:02:34.892,0:02:36.980 a stratí tak svoju nadbytočnú energiu. 0:02:37.180,0:02:41.066 Tak isto dokáže prichádzajúce svetlo posunúť elektrón[br]na vyššiu energetickú hladinu, tým 0:02:41.066,0:02:42.585 že ho elektrón absorbuje. 0:02:42.995,0:02:45.478 Makroskopicky vytvára pohybujúci sa náboj elektrónu 0:02:45.478,0:02:47.718 oscilujúce magnetické pole, 0:02:47.718,0:02:50.826 ktoré vytvára oscilujúce elektrické pole, ktoré je naň kolmé. 0:02:51.076,0:02:53.527 Tieto dve polia sa pohybujú priestorom, 0:02:53.527,0:02:55.972 prenášajúc energiu z jedného miesta na druhé, 0:02:55.972,0:02:59.299 nesúc v sebe informáciu o mieste svojho vzniku. 0:02:59.539,0:03:03.479 Prečo je zo všetkých vecí vo vesmíre svetlo najrýchlejšie? 0:03:03.909,0:03:05.042 Zmeňme otázku: 0:03:05.042,0:03:08.077 Aký je najrýchlejší spôsob cestovania priestorom vo vesmíre? 0:03:08.307,0:03:16.159 Je to "c" - presne 299 792 458 metrov za sekundu vo vákuu, 0:03:16.159,0:03:18.615 cca jedna miliarda kilometrov za hodinu. 0:03:18.615,0:03:22.658 Elektromagnetické žiarenie sa pohybuje presne takto rýchlo. 0:03:22.658,0:03:27.813 Každá častica bez hmotnosti a pohybuje rýchlosťou "c",[br]bez zrýchlenia či čohokoľvek medzitým. 0:03:28.153,0:03:29.838 Svetlo, ktoré vydáva sviečka, 0:03:29.838,0:03:32.350 nezrýchľuje kým nedosiahne rýchlosť svetla; 0:03:32.350,0:03:35.642 okamžite od svojho vzniku je jeho rýchlosť "c". 0:03:36.042,0:03:39.564 Tak prečo je teda "c", rýchlosť svetla, konečná? 0:03:39.734,0:03:41.307 No... to nikto nevie. 0:03:41.457,0:03:43.405 Náš vesmír je proste takto vytvorený. 0:03:43.405,0:03:45.010 Nemáme tu žiadnu múdru odpoveď. 0:03:45.320,0:03:47.108 Takže svetlo je časťou spektra, 0:03:47.108,0:03:49.948 elementárna častica, ktorá sa tiež chová ako vlna, 0:03:49.948,0:03:52.187 poháňaná dvomi na seba kolmými poliami, 0:03:52.187,0:03:54.649 cestujúca maximálnou limitnou rýchlosťou vesmíru. 0:03:55.119,0:03:57.676 To je síce všetko pekné, ale čo všetky tie bláznivé veci okolo, 0:03:57.676,0:04:00.018 o cestovaní rýchlosťou svetla a časom, 0:04:00.018,0:04:02.929 paradoxe dvojčiat, kvantových záležitostiach a podobne? 0:04:03.409,0:04:05.391 Musíme si ich odložiť pre iné video. 0:04:05.801,0:04:08.565 Zatiaľ buďme proste šťastní,[br]že sme si vytvorili oči, ktoré zachytávajú 0:04:08.565,0:04:10.979 vlny informácií plynúcich vesmírom, 0:04:10.979,0:04:15.339 umožňujúc nám vidieť veci, ktoré nám pomáhajú[br]dávať našu existenciu do súvislostí.[br] 0:04:22.889,0:04:27.209 Slovenské titulky: Martin Polakovič