Ako je možné, že toľko medzigalaktických rás vo filmoch a TV náhodou ovláda perfektnú angličtinu? Krátka odpoveď: nikto nechce pozerať na posádku vesmírnej lode, ako roky kompiluje slovník k jazyku mimozemšťanov. Ale z dôvodu konzistentnosti tvorcovia Star Treku a iných sci-fi svetov zaviedli používanie univerzálneho prekladača, prenosného zariadenia, ktoré dokáže okamžite prekladať medzi všetkými jazykmi. Je univerzálny prekladač možný v skutočnosti? Už teraz máme mnoho programov, ktoré tvrdia, že to dokážu, zoberú si slovo, vetu, či celú knihu v jednom jazyku a preložia ju do takmer akéhokoľvek iného, či už ide o modernú angličtinu, alebo staroveký Sanskrit. A ak by pri preklade išlo len o vyhľadávanie slovíčok v slovníku, tieto programy by ľudia ani nepustili z ruky. Skutočnosť je však trochu zložitejšia. Program na základe pravidiel používa databázu slov, ktorá obsahuje všetky slová zo slovníka a všetky gramatické formy, ktoré môže mať, aj sadu pravidiel, podľa ktorých rozoznať základné lingvistické prvky východiskového jazyka. Pri zdanlivo jednoduchých vetách ako: „Deti jedia muffiny“ program najprv analyzuje vetnú syntax, teda gramatickú štruktúru, tým, že deti identifikuje ako podmet a zvyšok vety ako prísudok, ktorý pozostáva zo slova "jesť" (eat) a priamy predmet - "muffiny" (muffins). Potom potrebuje rozoznať anglickú morfológiu, čiže to, ako sa jazyk môže rozdeliť na najmenšie zmysluplné jednotky, ako je slovo muffin a prípona -s, ktorá sa používa na označenie množného čísla. Nakoniec potrebuje porozumieť sémantike, čiže tomu, čo vlastne znamenajú rôzne časti vety. Aby program túto vetu preložil správne, odkáže na rôzne sady slovnej zásoby a pravidiel, a to pre každý prvok cieľového jazyka. Ale tu sa to zamotáva. Syntax niektorých jazykov umožňuje, aby sa slová zoradili do rôzneho poradia, kým v iných jazykoch by z toho vzniklo, že muffiny jedia deti. Problémom môže byť aj morfológia. Slovinčina rozlišuje medzi dvoma deťmi a troma a viacerými pomocou prípony, ktorá v ostatných jazykoch nie je, kým neprítomnosť určitých členov v ruštine môže spôsobiť, že neviete, či deti jedia nejaké určité muffiny, alebo len vo všeobecnosti jedia muffiny. Nakoniec, dokonca aj keď je sémantika technicky správna, program by mohol opomenúť niektoré jemnejšie narážky, napríklad, či deti „margiano“ tie muffiny, alebo či ich „divorano“. Ďalšou metódou je strojový preklad pomocou štatistiky, ktorý analyzuje databázu kníh, článkov a dokumentov, ktoré už boli preložené ľuďmi. Hľadaním zhody medzi zdrojom a preloženými textami, pri ktorých nie je pravdepodobné, že sa vyskytnú náhodou, program vie identifikovať zodpovedajúce frázy a vzory a využiť ich pri budúcich prekladoch. Avšak kvalita takéhoto typu prekladu závisí od veľkosti počiatočnej databázy a dostupnosti vzoriek niektorých jazykov alebo štýlov písania. Problém, ktorý majú počítače s výnimkami, odchýlkami a odtienkami zmyslu, ktoré sú pre ľudí očividne inštinktívnejšie, niektorých vedcov viedol k názoru, že naše chápanie jazyka je jedinečným produktom našej biologickej štruktúry mozgu. Vlastne jeden z najslávnejších fiktívnych univerzálnych prekladačov, babylonská rybka z knihy „Stopárov sprievodca galaxiou“, nie je stroj, ale malý tvor, ktorý prekladá mozgové vlny a nervové signály vnímavých tvorov formou telepatie. Učenie jazyka starým spôsobom vám momentálne poskytne lepšie výsledky ako akýkoľvek dostupný počítačový program. Ale nie je to ľahká úloha, a už len počet jazykov na svete a zväčšujúca sa interakcia medzi ľuďmi, ktorí nimi hovoria, bude len podporovať väčšie pokroky v automatickom preklade. Možno kým sa stretneme s intergalaktickými formami života, s nimi budeme vedieť komunikovať cez malé niečo, alebo možno začneme aj tak vytvárať ten slovník.