Ako je možné, že toľko medzigalaktických
rás vo filmoch a TV
náhodou ovláda perfektnú angličtinu?
Krátka odpoveď: nikto nechce pozerať
na posádku vesmírnej lode,
ako roky kompiluje slovník
k jazyku mimozemšťanov.
Ale z dôvodu konzistentnosti
tvorcovia Star Treku a iných sci-fi svetov
zaviedli používanie
univerzálneho prekladača,
prenosného zariadenia, ktoré dokáže
okamžite prekladať medzi všetkými jazykmi.
Je univerzálny prekladač
možný v skutočnosti?
Už teraz máme mnoho programov,
ktoré tvrdia, že to dokážu,
zoberú si slovo, vetu,
či celú knihu v jednom jazyku
a preložia ju do takmer akéhokoľvek iného,
či už ide o modernú angličtinu,
alebo staroveký Sanskrit.
A ak by pri preklade išlo len
o vyhľadávanie slovíčok v slovníku,
tieto programy by ľudia
ani nepustili z ruky.
Skutočnosť je však trochu zložitejšia.
Program na základe pravidiel
používa databázu slov,
ktorá obsahuje všetky slová zo slovníka
a všetky gramatické formy,
ktoré môže mať,
aj sadu pravidiel, podľa ktorých rozoznať základné
lingvistické prvky východiskového jazyka.
Pri zdanlivo jednoduchých vetách ako:
„Deti jedia muffiny“
program najprv analyzuje vetnú syntax,
teda gramatickú štruktúru,
tým, že deti identifikuje ako podmet
a zvyšok vety ako prísudok,
ktorý pozostáva zo slova "jesť" (eat)
a priamy predmet - "muffiny" (muffins).
Potom potrebuje rozoznať
anglickú morfológiu,
čiže to, ako sa jazyk môže rozdeliť
na najmenšie zmysluplné jednotky,
ako je slovo muffin
a prípona -s, ktorá sa používa
na označenie množného čísla.
Nakoniec potrebuje porozumieť sémantike,
čiže tomu, čo vlastne znamenajú
rôzne časti vety.
Aby program túto vetu preložil správne,
odkáže na rôzne sady slovnej
zásoby a pravidiel,
a to pre každý prvok cieľového jazyka.
Ale tu sa to zamotáva.
Syntax niektorých jazykov umožňuje,
aby sa slová zoradili do rôzneho poradia,
kým v iných jazykoch by z toho
vzniklo, že muffiny jedia deti.
Problémom môže byť aj morfológia.
Slovinčina rozlišuje medzi dvoma
deťmi a troma a viacerými
pomocou prípony, ktorá
v ostatných jazykoch nie je,
kým neprítomnosť určitých členov
v ruštine môže spôsobiť, že neviete,
či deti jedia nejaké určité muffiny,
alebo len vo všeobecnosti jedia muffiny.
Nakoniec, dokonca aj keď je sémantika
technicky správna,
program by mohol opomenúť
niektoré jemnejšie narážky,
napríklad, či deti „margiano“
tie muffiny,
alebo či ich „divorano“.
Ďalšou metódou je strojový
preklad pomocou štatistiky,
ktorý analyzuje databázu kníh,
článkov a dokumentov,
ktoré už boli preložené ľuďmi.
Hľadaním zhody medzi zdrojom
a preloženými textami,
pri ktorých nie je pravdepodobné,
že sa vyskytnú náhodou,
program vie identifikovať zodpovedajúce
frázy a vzory
a využiť ich pri budúcich prekladoch.
Avšak kvalita takéhoto typu prekladu
závisí od veľkosti počiatočnej databázy
a dostupnosti vzoriek
niektorých jazykov
alebo štýlov písania.
Problém, ktorý majú počítače
s výnimkami, odchýlkami
a odtienkami zmyslu, ktoré sú pre ľudí
očividne inštinktívnejšie,
niektorých vedcov viedol k názoru,
že naše chápanie jazyka
je jedinečným produktom
našej biologickej štruktúry mozgu.
Vlastne jeden z najslávnejších fiktívnych
univerzálnych prekladačov,
babylonská rybka z knihy
„Stopárov sprievodca galaxiou“,
nie je stroj, ale malý tvor,
ktorý prekladá mozgové vlny
a nervové signály vnímavých tvorov
formou telepatie.
Učenie jazyka starým
spôsobom vám momentálne
poskytne lepšie výsledky
ako akýkoľvek dostupný počítačový program.
Ale nie je to ľahká úloha,
a už len počet jazykov na svete
a zväčšujúca sa interakcia
medzi ľuďmi, ktorí nimi hovoria,
bude len podporovať väčšie pokroky
v automatickom preklade.
Možno kým sa stretneme
s intergalaktickými formami života,
s nimi budeme vedieť
komunikovať cez malé niečo,
alebo možno začneme
aj tak vytvárať ten slovník.