Nachádzame sa v prelomovom bode ľudskej histórie. Objavujeme hviezdy a zároveň strácame planétu, ktorú nazývame domovom. V priebehu posledných rokov sme rozšírili naše vedomosti o planéte Zem a jej mieste vo vesmíre. Misia NASA Kepler objavila tisícky potenciálnych planét vôkol ostatných hviezd, čím dokázala, že Zem je len jednou z miliárd planét v našej galaxii. Kepler je vesmírny teleskop, ktorý zachytáva jemné clonenie hviezd, ako planéty prechádzajú pred nimi, čím blokujú len trochu zo svetla, ktoré sa k nám dostáva. Údaje obsahujú veľkosť planét, ich vzdialenosť od domovskej hviezdy. Môžeme tak zistiť, či sú tieto planéty malé a skalnaté ako terestrické planéty v našej slnečnej sústave. Taktiež koľko svetla prijímajú od domovského slnka. Poskytuje nám informácie o tom, či by mohli byť objavené planéty obývateľné alebo nie. Naneštastie, súčasne ako objavujeme skrytý poklad potenciálne obývateľných svetov, naša vlastná planéta sa prehýba pod ťarchou ľudstva. Rok 2014 bol najhorúcejším rokom v histórii. Morský ľad a ľadovce, ktoré tu mali byť celé tisícročia miznú z povrchu zemského behom desaťročí. Tieto globálne enviromentálne zmeny, ktoré sme uviedli do pohybu, rýchlo predstihujú naše možnosti zmeniť ich priebeh. Ale nie som klimatologička. Som astronómka. Študujem obývateľnosť planét pod vplyvom hviezd s nádejou, že nájdeme miesto vo vesmíre, kde by sme objavili život mimo našej planéty. Možno to vyzerá, že sa zaujímam o mimozemské nehnuteľnosti. Ako niekto, kto je zasvätený do výskumu života vo vesmíre, môžem povedať, že čím viac hľadáme planétu podobnú Zemi, tým viac si ceníme našu vlastnú planétu. Každý z týchto nových svetov nám ponúka porovnanie medzi novoobjavenými planétami a planétami, ktoré dôverne poznáme, tými v našej slnečnej sústave. Pozrime sa na našu susednú planétu Mars. Mars je malá skalnatá planéta a keďže nie je ďaleko od Slnka, môžeme ju považovať za potenciálne obývateľnú planétu, ako sa zistilo pri misii Kepler. Je možné, že Mars bol minulosti obývaný, a preto sa natoľko venujeme štúdiu planéty Mars. Vozidlá, ako napríklad Curiosity, sa presúvajú po povrchu a hľadajú náznaky pôvodu života ako ho poznáme. Počas misie MAVEN sa skúmala atmosféra Marsu, so snahou pochopiť, ako Mars mohol prísť o obývateľnosť v minulosti. Súkromné spoločnosti ponúkajú vesmírne lety ako krátke výlety do blízkeho vesmíru, ale lákajú možnosťou žiť na Marse. Ale návštevy týchto miest na Marse pripomínajú púšte na našej planéte, ktoré sa nám spájajú s predstavami s miestami na okraji sveta. V porovnaní so Zemou je Mars nehostinné miesto pre život. Vzhľadom na rozlohu miest, ktoré sme neobývali, ako púšte na našej planéte, tieto miesta sú rajom v porovnaní s Marsom. Aj na najsuchších a najvyšších miestach na Zemi je vzduch plný kyslíka, ktorý vytvárajú na míle vzdialené dažďové pralesy. Obávam sa, že toto nadšenie z obývania Marsu alebo inej planéty sprevádza temný tieň. Spoliehanie sa na to, že Mars môže byť našou záchranou pred nami spôsobenou skazou jedinej obývateľnej planéty Zeme. Aj keď zbožňujem medziplanetárny výskum, nesúhlasím s týmto nápadom. Máme mnoho dôvodov, prečo ísť na Mars, ale hovoriť, že Mars je záchrannou planétou nášho ľudstva, je akoby kapitán Titanicu povedal, že skutočná zábava nás čaká na záchranných člnoch. (smiech) (potlesk) Ďakujem. Cieľe medziplatenárneho prieskumu a planetárnej ochrany nie sú protichodné. V podstate sú dvoma stránkami rovnakého cieľa. Pochopiť, chrániť a zlepšiť život v budúcnosti. Extrémne miesta na našej planéte pripomínajú výlet do mimozemského svet. Sú len bližšie k nášmu domovu. Ak pochopíme, ako vytvoriť a udržať obývateľné miesta z nehostinných miest tu na Zemi, môžeme tak aj ochrániť naše prostredie, aj sa posunúť inam. Na záver by som vám chcela pripomenúť jeden experiment. Ferminiho paradox. Pred mnohými rokmi si fyzik Enico Fermi kládol otázku. Vzhľadom na fakt, že vesmír nás obklopuje už veľmi dlhú dobu a nachádza sa v ňom mnoho ďalších planét, mali by sme mať dôkazy o mimozemskom živote. Tak kde sú? Jednou z možných odpovedí na Ferminiho paradox je, že ako sa civilizácia stávala natoľko technicky vyspelou, aby pozorovala život medzi hviezdami, nevidela ako dôležité je chrániť náš svet, čo by malo byť na prvom mieste. Je prehnane optimistické domievať sa, že medziplanetárna kolonizácia sama o sebe nás zachráni pred nami samými. Ale planetárna ochrana a medziplanetárny prieskum môžu fungovať spoločne. Ak veríme v našu schopnosť zmeniť nepriaznivé prostredie na Marse na obývateľné pre ľudstvo, tak by sme mali byť schopní oveľa ľahšie prekonať úlohy uchovania obývateľnosti Zeme. Ďakujem. (potlesk)