Nachádzame sa v prelomovom bode
ľudskej histórie.
Objavujeme hviezdy a zároveň strácame
planétu, ktorú nazývame domovom.
V priebehu posledných rokov
sme rozšírili naše vedomosti
o planéte Zem a jej mieste vo vesmíre.
Misia NASA Kepler objavila
tisícky potenciálnych planét
vôkol ostatných hviezd,
čím dokázala, že Zem je len jednou
z miliárd planét v našej galaxii.
Kepler je vesmírny teleskop,
ktorý zachytáva jemné clonenie hviezd,
ako planéty prechádzajú pred nimi,
čím blokujú len trochu zo svetla,
ktoré sa k nám dostáva.
Údaje obsahujú veľkosť planét,
ich vzdialenosť od domovskej hviezdy.
Môžeme tak zistiť, či sú tieto planéty
malé a skalnaté
ako terestrické planéty
v našej slnečnej sústave.
Taktiež koľko svetla prijímajú
od domovského slnka.
Poskytuje nám informácie o tom,
či by mohli byť objavené planéty
obývateľné alebo nie.
Naneštastie, súčasne ako objavujeme
skrytý poklad
potenciálne obývateľných svetov,
naša vlastná planéta sa prehýba
pod ťarchou ľudstva.
Rok 2014 bol
najhorúcejším rokom v histórii.
Morský ľad a ľadovce,
ktoré tu mali byť celé tisícročia
miznú z povrchu zemského behom desaťročí.
Tieto globálne enviromentálne zmeny,
ktoré sme uviedli do pohybu,
rýchlo predstihujú naše možnosti
zmeniť ich priebeh.
Ale nie som klimatologička.
Som astronómka.
Študujem obývateľnosť planét
pod vplyvom hviezd
s nádejou, že nájdeme miesto vo vesmíre,
kde by sme objavili
život mimo našej planéty.
Možno to vyzerá, že sa zaujímam
o mimozemské nehnuteľnosti.
Ako niekto, kto je zasvätený
do výskumu života vo vesmíre,
môžem povedať, že čím viac
hľadáme planétu podobnú Zemi,
tým viac si ceníme našu vlastnú planétu.
Každý z týchto nových svetov
nám ponúka porovnanie
medzi novoobjavenými planétami
a planétami, ktoré dôverne poznáme,
tými v našej slnečnej sústave.
Pozrime sa na našu susednú planétu Mars.
Mars je malá skalnatá planéta
a keďže nie je ďaleko od Slnka,
môžeme ju považovať
za potenciálne obývateľnú planétu,
ako sa zistilo pri misii Kepler.
Je možné, že Mars bol minulosti obývaný,
a preto sa natoľko venujeme
štúdiu planéty Mars.
Vozidlá, ako napríklad Curiosity,
sa presúvajú po povrchu
a hľadajú náznaky pôvodu života
ako ho poznáme.
Počas misie MAVEN
sa skúmala atmosféra Marsu,
so snahou pochopiť, ako Mars mohol
prísť o obývateľnosť v minulosti.
Súkromné spoločnosti
ponúkajú vesmírne lety
ako krátke výlety do blízkeho vesmíru,
ale lákajú možnosťou žiť na Marse.
Ale návštevy týchto miest na Marse
pripomínajú púšte na našej planéte,
ktoré sa nám spájajú s predstavami
s miestami na okraji sveta.
V porovnaní so Zemou
je Mars nehostinné miesto pre život.
Vzhľadom na rozlohu miest,
ktoré sme neobývali,
ako púšte na našej planéte,
tieto miesta sú rajom
v porovnaní s Marsom.
Aj na najsuchších
a najvyšších miestach na Zemi
je vzduch plný kyslíka,
ktorý vytvárajú na míle vzdialené
dažďové pralesy.
Obávam sa, že toto nadšenie z obývania
Marsu alebo inej planéty
sprevádza temný tieň.
Spoliehanie sa na to,
že Mars môže byť našou záchranou
pred nami spôsobenou skazou
jedinej obývateľnej planéty Zeme.
Aj keď zbožňujem medziplanetárny výskum,
nesúhlasím s týmto nápadom.
Máme mnoho dôvodov, prečo ísť na Mars,
ale hovoriť, že Mars
je záchrannou planétou nášho ľudstva,
je akoby kapitán Titanicu povedal,
že skutočná zábava
nás čaká na záchranných člnoch.
(smiech)
(potlesk)
Ďakujem.
Cieľe medziplatenárneho prieskumu
a planetárnej ochrany
nie sú protichodné.
V podstate sú dvoma stránkami
rovnakého cieľa.
Pochopiť, chrániť a zlepšiť
život v budúcnosti.
Extrémne miesta na našej planéte
pripomínajú výlet do mimozemského svet.
Sú len bližšie k nášmu domovu.
Ak pochopíme, ako vytvoriť a udržať
obývateľné miesta
z nehostinných miest tu na Zemi,
môžeme tak aj ochrániť naše prostredie,
aj sa posunúť inam.
Na záver by som vám chcela
pripomenúť jeden experiment.
Ferminiho paradox.
Pred mnohými rokmi
si fyzik Enico Fermi kládol otázku.
Vzhľadom na fakt, že vesmír
nás obklopuje už veľmi dlhú dobu
a nachádza sa v ňom mnoho ďalších planét,
mali by sme mať dôkazy
o mimozemskom živote.
Tak kde sú?
Jednou z možných odpovedí
na Ferminiho paradox je,
že ako sa civilizácia stávala
natoľko technicky vyspelou,
aby pozorovala život medzi hviezdami,
nevidela ako dôležité je chrániť náš svet,
čo by malo byť na prvom mieste.
Je prehnane optimistické domievať sa,
že medziplanetárna kolonizácia sama o sebe
nás zachráni pred nami samými.
Ale planetárna ochrana
a medziplanetárny prieskum
môžu fungovať spoločne.
Ak veríme v našu schopnosť
zmeniť nepriaznivé prostredie na Marse
na obývateľné pre ľudstvo,
tak by sme mali byť schopní oveľa ľahšie
prekonať úlohy uchovania
obývateľnosti Zeme.
Ďakujem.
(potlesk)