Toto je Bop.
Bop je druh spoločenského tanca.
Tanec je jazyk,
spoločenský tanec je vyjadrenie,
ktoré vychádza z komunity.
Spoločenský tanec nemá choreografiu,
neviaže sa na žiadny moment,
každý tanec má kroky,
na ktorých sa všetci zhodnú,
ale je to o jednotlivcovi
a jeho tvorivej identite.
Spoločenské tance sa preto vynárajú,
menia sa
a šíria ako požiar.
Sú také staré ako naša známa história.
V africko-amerických spoločenských tancoch
vidíme vyše dvesto rokov
vplyvu afrických a africko-amerických
zvykov na našu históriu.
Súčasnosť vždy obsahuje minulosť.
A minulosť určuje, kým sme
a kým budeme.
(tlieskanie)
Tanec Juba sa zrodil
zo skúseností zotročených Afričanov
na plantáži.
Dovezených do Ameriky,
zbavených spoločnej reči,
tento tanec bol cestou
pre zotročených Afričanov,
ako si pripomenúť, odkiaľ pochádzajú.
Takto nejako mohol asi vyzerať.
Plieskanie po stehnách,
pohyb nôh
a tlesk rúk:
takto obišli otrokárov zákaz bubnovania.
Improvizovali komplexné rytmy,
tak ako ich predkovia s bubnami na Haiti
alebo v Yoruba komunitách
v západnej Afrike.
Bolo to o udržiavaní
kultúrnych zvykov nažive
a zachovaní pocitu vnútornej slobody
v otroctve.
Bol to ten istý podvratný duch,
čo stvoril tento tanec:
Cakewalk.
Tanec, ktorý parodoval maniere
južanskej smotánky –
cesta pre zotročených,
ako verejne zosmiešniť svojich pánov.
Šialené na tomto tanci je,
že Cakewalk predvádzali pre pánov,
ktorí nikdy nemali podozrenie,
že si z nich uťahujú.
Tento tanec možno spoznáte.
20. roky –
Charleston.
Charleston je celý
o improvizácii a muzikálnosti.
Postupne sa premenil na Lindy Hop,
Swing tanec
a dokonca Kid n Play,
ktorý sa pôvodne volal Funky Charleston.
Charleston má pôvod
v úzko spätej černošskej komunite
pri Charlestone v Južnej Karolíne
a rýchlo zaplnil tanečné sály,
kde mali zrazu mladé ženy
slobodu kopať podpätkami
a hýbať nohami.
Spoločenský tanec je
o komunite a nadväzovaní vzťahov.
Ak si poznal kroky,
znamenalo to, že patríš do skupiny.
Ale čo ak sa stane celosvetovým ošiaľom?
Predstavujem vám Twist.
Nie je žiadnym prekvapením, že sa dá Twist
vystopovať až do 19. storočia,
do Ameriky bol z Konga prinesený
počas otroctva.
Ale v neskorých 50. rokoch,
tesne pred Hnutím za občianske práva,
sa Twist stal populárnym vďaka
Chubbymu Checkerovi a Dickovi Clarkovi.
Odrazu tancuje Twist každý:
bieli tínedžeri,
decká v Latinskej Amerike,
dostal sa aj do piesní a filmov.
Cez spoločenský tanec
sa hranice medzi spoločnosťou rozmazali.
Príbeh pokračuje v 80. a 90. rokoch.
Spolu so vznikom hip-hopu
sa africko-americký tanec
zviditeľnil ešte viac,
keď staval na svojej dlhej minulosti,
formoval kultúru a nechal sa ňou formovať.
Dnes sa tieto tance stále vyvíjajú,
rastú a šíria.
Prečo tancujeme?
Aby sme sa hýbali,
aby sme sa uvoľnili,
aby sme sa vyjadrili.
Prečo tancujeme spolu?
Aby sme sa vyliečili,
aby sme si pamätali,
aby sme mohli povedať:
„Hovoríme spoločným jazykom.“
Existujeme
a sme slobodní.