WEBVTT

00:00:15.117 --> 00:00:18.959
Všetko sa začalo
v temnom bare v Madride.


00:00:19.289 --> 00:00:24.911
Ako som vkročil do baru,
uvidel som tam sedieť kolegu z McGillu,

00:00:24.911 --> 00:00:26.271
Michaela Meaneyho.

00:00:27.282 --> 00:00:29.272
Dali sme si pár pív

00:00:29.692 --> 00:00:33.501
a ako to už vedci robievajú,
začal mi rozprávať o svojej práci.

00:00:34.317 --> 00:00:39.333
Povedal mi, že sa zaujíma o to, 
ako matky potkanov

00:00:39.333 --> 00:00:42.581
oblizujú svoje deti po narodení.

00:00:43.632 --> 00:00:49.351
Ja som tam len tak sedel a hovoril som si,
„Tak na toto sa vyhadzujú moje dane,

00:00:49.351 --> 00:00:50.432
(smiech)

00:00:50.432 --> 00:00:53.302
na takýto druh nízkej vedy.“

00:00:53.823 --> 00:00:57.725
Ale ako začali pivá pôsobiť
a alkohol sa začínal dostávať do mozgu,

00:00:57.725 --> 00:01:02.385
človek sa stáva prístupnejším
a on mi povedal,

00:01:02.385 --> 00:01:08.374
že potkany, ako ľudia,
oblizujú svoje mladé rôznymi spôsobmi.

00:01:08.374 --> 00:01:11.096
Niektoré matky oblizujú veľa,

00:01:11.096 --> 00:01:13.344
niektoré veľmi málo

00:01:13.344 --> 00:01:15.546
a väčšina je niekde medzi.

00:01:15.926 --> 00:01:17.777
Čo je však na tom zaujímavé je,

00:01:17.777 --> 00:01:22.779
že keď tieto mladé sledoval 
ako dospievali,

00:01:22.779 --> 00:01:26.948
o niekoľko ľudských rokov,
dlho potom, čo zomreli ich matky,

00:01:26.948 --> 00:01:29.090
boli z nich úplne iné zvieratá.

00:01:29.090 --> 00:01:33.069
Zvieratá, ktoré boli oblizované
a čistené vo väčšej miere,

00:01:33.409 --> 00:01:37.509
oblizovali ich a čistili viac,
tieto jedince nie sú vystresované,

00:01:38.129 --> 00:01:43.389
majú rozdielne sexuálne správanie,
majú rozdielny spôsob života,

00:01:43.389 --> 00:01:48.930
od tých, o ktoré sa matka
nestarala tak intenzívne.

00:01:49.910 --> 00:01:52.380
Potom som si pomyslel:

00:01:53.070 --> 00:01:54.400
Je to kúzlo?

00:01:55.090 --> 00:01:56.463
Ako to vlastne funguje?

00:01:56.463 --> 00:01:57.859
Som biochemik.

00:01:58.058 --> 00:02:02.149
Verím, že všetko v prírode 
sa dá vysvetliť chemickými procesmi.

00:02:03.038 --> 00:02:07.370
Pracoval som v odbore
nazývanom „epigenetika“,

00:02:08.401 --> 00:02:14.268
ale predtým, než sme prišli k tomu záveru,
museli sme urobiť ďalší experiment.

00:02:14.268 --> 00:02:18.639
„Je to genetické?“ genetik by vás 
rád presvedčil, že áno.

00:02:19.269 --> 00:02:23.300
Možnože mala matka
takzvaný „gén zlej matky“,

00:02:23.300 --> 00:02:27.053
ktorý zapríčinil,
že jej mláďatá boli viac vystresované

00:02:27.053 --> 00:02:29.550
a potom bol prenášaný 
z generácie na generáciu;

00:02:29.550 --> 00:02:31.671
všetko je podmienené genetikou.

00:02:32.241 --> 00:02:35.610
Alebo je možné,
že sa tu deje niečo iné?

00:02:35.979 --> 00:02:39.071
Čo sa týka potkanov, môžeme sa na to
opýtať a aj si odpovedať.

00:02:39.422 --> 00:02:42.762
Urobili sme takzvaný
cross-fostering experiment.

00:02:43.002 --> 00:02:47.783
Spočíva v tom, že oddelíte vrh,
mladé tohto potkana, pri narodení,

00:02:47.783 --> 00:02:49.764
a priradíte ich k dvom rôznym matkám,

00:02:49.764 --> 00:02:52.924
nie skutočným matkám,
ale matkám, ktoré sa o ne budú starať:

00:02:52.924 --> 00:02:55.225
matky, ktoré veľa oblizujú, a ktoré málo.

00:02:55.225 --> 00:02:59.255
A presný opak môžete urobiť
s málo oblizovanými mláďatami.

00:02:59.615 --> 00:03:01.965
Pozoruhodné bolo,

00:03:01.965 --> 00:03:06.135
že vôbec nezáležalo na tom, aký gén
ste dostali od svojej matky.

00:03:06.135 --> 00:03:11.886
Nebola to biologická matka,
ktorá vymedzovala vlastnosť potkanov,

00:03:11.886 --> 00:03:16.156
ale bola to matka,
ktorá sa o nich starala.

00:03:16.726 --> 00:03:19.718
Takže, ako také niečo môže fungovať?

00:03:20.430 --> 00:03:23.048
Ako som vám už povedal, som epigenetik.

00:03:23.048 --> 00:03:26.830
Zaujímam sa o to, ako sú označené gény

00:03:26.830 --> 00:03:30.410
chemickou značkou počas embryogenézy,

00:03:30.410 --> 00:03:33.239
počas toho, ako sme 
v maternici našich matiek,

00:03:33.239 --> 00:03:37.011
a rozhoduje sa, ktorý gén
sa prejaví v ktorom tkanive.

00:03:37.011 --> 00:03:40.621
Iné gény sa prejavia v mozgu
a iné v pečeni či v oku.

00:03:41.991 --> 00:03:43.093
Zamysleli sme sa,

00:03:43.093 --> 00:03:49.183
či je možné, že matka nejako preprogramuje

00:03:49.183 --> 00:03:53.444
gén potomkov
prostredníctvom svojho správania?

00:03:53.444 --> 00:03:55.027
Strávili sme tým desať rokov

00:03:55.027 --> 00:03:59.035
a zistili sme, že ide
o kaskádu biochemických udalostí,

00:03:59.035 --> 00:04:02.414
v ktorej oblizovanie a čistenie matky,
to, ako sa matka stará,

00:04:02.414 --> 00:04:08.434
sa prekladá do biochemických signálov, 
ktoré idú do jadra a do DNA

00:04:08.434 --> 00:04:10.405
a odlišne ju naprogramujú.

00:04:10.405 --> 00:04:15.476
Takže teraz sa zviera
môže pripraviť na život.

00:04:15.476 --> 00:04:17.862
Bude život ťažký?

00:04:18.103 --> 00:04:19.928
Bude dostatok jedla?

00:04:19.928 --> 00:04:22.466
Bude okolo veľa mačiek a hadov?

00:04:22.466 --> 00:04:24.786
Budem žiť vo štvrti
vyššej spoločenskej triedy,

00:04:24.786 --> 00:04:27.511
kde sa len budem musieť
správne a slušne správať,

00:04:27.511 --> 00:04:30.728
a to mi zaručí sociálne prijatie?

00:04:31.328 --> 00:04:37.710
A teraz, človek rozmýšľa, aký dôležitý
tento proces môže byť pre náš život.

00:04:37.710 --> 00:04:41.249
Našu DNA dedíme po predkoch.

00:04:41.689 --> 00:04:45.849
DNA je stará; vyvinula sa počas evolúcie.

00:04:46.270 --> 00:04:50.610
Ale nehovorí nám, 
či sa narodíme v Štokholme,

00:04:50.610 --> 00:04:54.038
kde sú dni v lete dlhé a v zime krátke,

00:04:54.038 --> 00:04:57.511
alebo v Ekvádore, kde je rovnaký počet 
hodín počas dňa a noci

00:04:57.511 --> 00:05:02.612
počas celého roka, a to má taký
veľký [vplyv] na našu fyziológiu.

00:05:03.721 --> 00:05:08.130
Takže, čo navrhujeme je možno to,
že čo sa stane v skorom živote,

00:05:08.130 --> 00:05:11.501
tie signály, ktoré prechádzajú
z matky, hovoria dieťaťu

00:05:11.501 --> 00:05:14.690
v akom sociálnom svete budeš žiť.

00:05:14.690 --> 00:05:18.131
Bude to ťažké a mal by si sa radšej
strachovať a stresovať?

00:05:18.131 --> 00:05:21.140
Alebo to bude ľahký svet
a ty budeš musieť byť iný?

00:05:21.140 --> 00:05:24.283
Bude to svet,
kde je málo svetla alebo veľa?

00:05:24.588 --> 00:05:28.301
Bude to svet,
kde bude dostatok potravy alebo nie?

00:05:28.601 --> 00:05:30.152
Ak nebude žiadne jedlo,

00:05:30.152 --> 00:05:34.212
tak by si mal radšej vyvinúť mozog tak,
aby hýril vždy, keď uvidíš jedlo,

00:05:34.802 --> 00:05:39.691
alebo ukladal každý kúsok jedla,
ktorý zješ, ako tuk.

00:05:41.123 --> 00:05:44.452
Takže, toto je dobré;
evolúcia to tak vybrala,

00:05:44.452 --> 00:05:51.414
aby nám dovolila opraviť starú DNA,
aby fungovala dynamicky v novom prostredí.

00:05:51.694 --> 00:05:54.408
Ale niekedy sa všetko môže pokaziť.

00:05:54.994 --> 00:06:00.474
Napríklad, keď sa narodíš
do chudobnej rodiny a signály sú:

00:06:00.474 --> 00:06:04.702
„Zjedz každý kúsok jedla,
ku ktorému sa dostaneš.“

00:06:05.013 --> 00:06:07.334
Ale náš ľudský mozog sa vyvinul,

00:06:07.334 --> 00:06:09.484
zmenili sme evolúciu ešte rýchlejšie.

00:06:09.484 --> 00:06:12.618
Teraz si môžete kúpiť
[hamburger] v McDonalde za 1 dolár.

00:06:12.861 --> 00:06:19.287
A teda, príprava,
ktorú nám poskytli naše matky,

00:06:19.287 --> 00:06:21.953
je skôr ako zlé prispôsobenie sa.

00:06:22.737 --> 00:06:27.688
Tá istá príprava, aká nás mala chrániť
pred hladom a hladomorom

00:06:27.688 --> 00:06:31.887
spôsobí obezitu, kardiovaskulárne problémy

00:06:31.887 --> 00:06:33.577
a tráviace ťažkosti.

00:06:33.798 --> 00:06:37.378
Takže koncept, že gény
môžu byť poznačené našou skúsenosťou,

00:06:37.378 --> 00:06:39.599
najmä skúsenosťou v ranom detstve,

00:06:39.599 --> 00:06:44.830
nám môže dať zjednocujúce vysvetlenie
o zdraví i chorobe.

00:06:45.781 --> 00:06:47.671
Ale platí to len u potkanov?

00:06:48.161 --> 00:06:50.961
Problém je, že to nemôžeme
otestovať na ľuďoch,

00:06:51.185 --> 00:06:55.035
lebo z etických dôvodov nemôžeme vyvolať
detské nešťastie.

00:06:55.298 --> 00:06:58.613
Takže, ak si chudobné dieťa
vyvinie určitú vlastnosť,

00:06:58.613 --> 00:07:02.401
nevieme, či je to spôsobené chudobou,

00:07:02.401 --> 00:07:04.783
alebo či chudobní ľudia majú zlé gény.

00:07:05.272 --> 00:07:07.021
Genetici sa vám budú snažiť povedať,

00:07:07.021 --> 00:07:10.282
že chudobní ľudia sú chudobní,
pretože to majú v génoch.

00:07:10.512 --> 00:07:14.492
Epigenetici vám povedia, 
že chudobní ľudia sú v zlom prostredí,

00:07:14.492 --> 00:07:16.512
alebo v ochudobnenom prostredí,

00:07:16.512 --> 00:07:19.830
ktoré vytvára daný fenotyp,
danú vlastnosť.

00:07:20.772 --> 00:07:26.851
Tak sme sa posunuli a pozreli sme sa
na našich bratrancov, opice.

00:07:27.242 --> 00:07:32.063
Môj kolega Stephen Suomi vychovával
opice dvomi odlišnými spôsobmi.

00:07:32.063 --> 00:07:35.034
Náhodne oddelil opicu od matky

00:07:35.034 --> 00:07:40.614
a vychovával ju so sestričkou
v náhradných materských podmienkach.

00:07:40.614 --> 00:07:43.333
Takže, tieto opice nemali matku,
mali sestričku.

00:07:43.333 --> 00:07:48.073
A ostatné opice vychovávali normálne,
biologické matky

00:07:48.073 --> 00:07:52.518
A keď boli staré,
boli z nich úplné rozdielne zvieratá.

00:07:52.740 --> 00:07:55.854
Opice, ktoré mali matku,
nezaujímal alkohol,

00:07:55.854 --> 00:07:57.494
neboli sexuálne agresívne.

00:07:57.494 --> 00:08:01.373
Opice bez matky
boli agresívne, vystresované

00:08:01.373 --> 00:08:03.178
a boli to alkoholici.

00:08:03.692 --> 00:08:08.374
Tak sme sa pozreli na ich DNA 
skoro po narodení,

00:08:08.374 --> 00:08:11.944
aby sme zistili, či je možné,
že za to môže gén od matky?

00:08:11.944 --> 00:08:17.124
Že v DNA potomka je podpis matky?

00:08:17.288 --> 00:08:19.587
Toto sú opice zo 14. dňa,

00:08:19.587 --> 00:08:23.523
a to, čo tu vidíte, je moderný spôsob,
podľa ktorého študujeme epigenetiku.

00:08:23.523 --> 00:08:28.374
Dnes môžeme zmapovať tie chemické značky,
ktoré nazývame metylačné značky,

00:08:28.374 --> 00:08:33.534
v DNA pri jednonukleitodovom rozlíšení,
môžeme zmapovať celý genóm.

00:08:33.534 --> 00:08:36.664
Teraz môžeme porovnať opice,
ktoré mali matku, a tie, ktoré nie.

00:08:36.664 --> 00:08:38.664
A tu je vizuálna prezentácia.

00:08:38.664 --> 00:08:42.993
Gény, ktoré boli
viac metylované, sú červené;

00:08:42.993 --> 00:08:46.060
gény, ktoré boli
menej metylované, sú zelené.

00:08:46.060 --> 00:08:48.606
Môžete vidieť, že veľa génov sa mení.

00:08:48.606 --> 00:08:51.344
Pretože nemať matku nie je len jedna vec,

00:08:51.344 --> 00:08:52.770
ovplyvňuje to celý proces.

00:08:52.770 --> 00:08:56.369
Posiela nám signály,
ako bude celý svet vyzerať,

00:08:56.369 --> 00:08:58.149
keď sa stanete dospelými,

00:08:58.149 --> 00:09:03.300
a môžete vidieť, že tieto dve skupiny opíc
sú naozaj extrémne odlišné.

00:09:03.300 --> 00:09:06.510
Ako skoro sa toto prejavuje?

00:09:06.736 --> 00:09:08.830
Tieto opice už nevideli svoju matku,

00:09:08.830 --> 00:09:10.712
takže mali sociálnu skúsenosť.


00:09:10.712 --> 00:09:15.151
Cítime, aký bude náš sociálny status
už pri narodení?

00:09:15.731 --> 00:09:16.841
V tomto experimente

00:09:16.841 --> 00:09:22.122
sme odobrali placenty opiciam,
ktoré mali odlišný sociálny status.

00:09:22.310 --> 00:09:27.724
Na sociálnom statuse je zaujímavé, 
že naprieč všetkými živými bytosťami,

00:09:27.724 --> 00:09:30.643
sa budú štruktúrovať podľa hierarchie.

00:09:30.973 --> 00:09:32.925
Opica číslo jeden je šéf.

00:09:33.305 --> 00:09:35.261
Opica číslo štyri je pešiak.

00:09:35.502 --> 00:09:39.597
A do jednej klietky dáte štyri opice,
vždy bude jeden šéf

00:09:39.597 --> 00:09:41.234
a jeden bude vždy pešiak.

00:09:42.084 --> 00:09:45.926
Zaujímavé je, že opica číslo jeden

00:09:45.926 --> 00:09:49.117
je oveľa zdravšia ako opica číslo štyri.

00:09:49.338 --> 00:09:55.473
A ak ich dáte spolu do klietky,
opica číslo jeden nebude toľko jesť

00:09:55.843 --> 00:09:58.304
a opica číslo štyri bude jesť viac.

00:09:58.806 --> 00:10:02.875
A to, čo tu vidíte,
je metylačné mapovanie,

00:10:02.875 --> 00:10:05.615
zvieratá, ktoré mali
vyšší sociálny status,

00:10:05.615 --> 00:10:08.926
verzus zvieratá,
ktoré nemali vyšší sociálny status.

00:10:08.926 --> 00:10:12.775
Keď sa narodíme,
už máme sociálnu informáciu

00:10:12.775 --> 00:10:15.995
a tá nie je zlá alebo dobrá,

00:10:15.995 --> 00:10:17.849
len nás pripravuje na život,

00:10:17.849 --> 00:10:21.757
pretože si musíme naprogramovať
našu biológiu odlišne,

00:10:21.757 --> 00:10:24.797
ak máme vyšší alebo nižší sociálny status.

00:10:26.247 --> 00:10:28.768
Ale ako sa dá toto študovať u ľudí?

00:10:28.768 --> 00:10:31.749
Nemôžeme experimentovať
ani viesť k nešťastiu.

00:10:31.908 --> 00:10:36.639
Ale Boh experimentuje s ľuďmi,
a voláme to prírodné katastrofy.

00:10:36.699 --> 00:10:42.579
Jedna z najväčších prírodných katastrof
v histórii Kanady

00:10:42.579 --> 00:10:45.318
sa stala v mojej provincii, v Quebecu.

00:10:45.318 --> 00:10:47.669
Ide o ľadovú búrku z roku 1998.

00:10:47.898 --> 00:10:52.229
Kvôli snehovej búrke
sme prišli o rozvodnú sieť,

00:10:52.229 --> 00:10:54.239
keď boli teploty uprostred zimy v Quebecu,

00:10:54.239 --> 00:10:58.509
-20 až -30 stupňov, a počas toho všetkého,
sa tam nachádzali tehotné matky.

00:10:59.239 --> 00:11:04.912
A moja kolegyňa, Suzanne Kingová,
sledovala tieto deti

00:11:04.912 --> 00:11:07.571
počas pätnástich rokov.

00:11:08.191 --> 00:11:11.852
A stalo sa to,
že ako sa zvyšoval stres,

00:11:11.852 --> 00:11:14.923
pričom sme mali objektívne spôsoby 
merania stresu:

00:11:14.923 --> 00:11:17.162
Ako dlho ste boli bez elektriny?

00:11:17.162 --> 00:11:19.691
Kde ste trávili čas?

00:11:19.691 --> 00:11:24.931
Bol to byt vašej svokry
alebo nejaké zazobané vidiecke sídlo?

00:11:24.931 --> 00:11:27.292
Všetko toto prispelo
sociálnej škále stresu

00:11:27.312 --> 00:11:31.622
a tak sa môžete pýtať: ako vyzerali deti?

00:11:31.663 --> 00:11:36.291
Zdá sa, že ako sa zvyšoval stres,
u detí sa viac vyvinul autizmus,

00:11:36.291 --> 00:11:41.762
metabolické choroby,
a viac autoimunitných chorôb.

00:11:42.041 --> 00:11:44.255
Zmapovali sme stav metylácie

00:11:44.275 --> 00:11:50.062
a vidíte zelené gény meniace sa na červené
zatiaľ, čo sa stres zvyšuje,

00:11:50.162 --> 00:11:53.582
červené gény sa menia na zelené,
ako sa stres zvyšuje.

00:11:53.582 --> 00:11:58.543
odpoveďou na stres
je znovu usporiadanie celého genómu.

00:11:58.954 --> 00:12:02.183
Takže, ak dokážeme programovať gény,

00:12:02.203 --> 00:12:06.533
ak nie sme len otrokmi
histórie našich génov,

00:12:06.533 --> 00:12:09.545
ale môžu byť programované,
môžeme ich deprogramovať?

00:12:09.883 --> 00:12:14.005
Pretože príčiny epigenetiky
môžu spôsobiť choroby ako je rakovina,

00:12:14.005 --> 00:12:18.176
metabolické choroby a duševné choroby.

00:12:18.176 --> 00:12:21.126
Povedzme si niečo o závislosti na kokaíne.

00:12:21.986 --> 00:12:24.985
Závislosť na kokaíne je hrozná vec,

00:12:25.145 --> 00:12:29.155
ktorá môže viesť k smrti
a strate ľudského života.

00:12:29.887 --> 00:12:35.117
Pýtame sa:
môžeme preprogramovať závislý mozog tak,

00:12:35.137 --> 00:12:40.450
aby už zviera nebolo viac závislé?

00:12:40.709 --> 00:12:47.038
Použili sme model kokaínovej závislosti, 
ktorý rekapituluje, čo sa deje v ľuďoch.

00:12:47.238 --> 00:12:51.759
Keď ste na strednej, kamarát navrhne,
aby si si dal trochu kokaínu,

00:12:51.759 --> 00:12:54.149
dáš si kokaín, nič sa nestane.

00:12:54.149 --> 00:12:57.540
Prejdú mesiace; niečo ti pripomenie,
čo sa stalo prvýkrát,

00:12:57.560 --> 00:13:00.450
díler ti dá kokaín a ty sa staneš závislým

00:13:00.690 --> 00:13:02.548
a tvoj život sa zmenil.

00:13:02.548 --> 00:13:03.988
Pri potkanoch robíme to isté.

00:13:03.988 --> 00:13:08.637
Môj kolega Gal Yadid,
trénuje zvieratá, aby si zvykli na kokaín,

00:13:08.637 --> 00:13:11.849
a potom mesiac nedostanú žiadny kokaín.

00:13:11.849 --> 00:13:15.358
A potom im pripomenie, aké to bolo,
keď videli kokaín po prvýkrát

00:13:15.358 --> 00:13:18.411
pomocou farby klietky, keď uvideli kokaín,

00:13:18.411 --> 00:13:20.071
a oni akoby sa zbláznili.

00:13:20.071 --> 00:13:23.768
Budú stláčať páčku,
aby dostali kokaín, až kým nezomrú.

00:13:24.148 --> 00:13:28.628
Najprv sme definovali, že rozdiel
medzi týmito zvieratami

00:13:28.808 --> 00:13:31.429
bol, že počas toho, keď sa nič nedialo,

00:13:31.569 --> 00:13:35.140
nemali kokaín,
ich epigenóm sa reorganizoval,

00:13:35.380 --> 00:13:38.499
ich gény sa znova značili iným spôsobom,

00:13:38.499 --> 00:13:40.010
a keď príde ten čas,

00:13:40.010 --> 00:13:44.495
ich genóm je pripravený
vytvoriť si fenotyp závislosti.

00:13:44.755 --> 00:13:51.541
My sme tieto zvieratá liečili liekmi,
ktoré buď zvyšovali DNA metyláciu,

00:13:51.541 --> 00:13:53.562
čo bolo značkou, ktorú sme sledovali,

00:13:53.562 --> 00:13:57.253
alebo sme znižovali epigenetické značenie.

00:13:57.593 --> 00:14:00.232
A zistili sme, že keď zvýšime metyláciu,

00:14:00.232 --> 00:14:04.605
tieto zvieratá sa zbláznia ešte viac,
majú ešte väčšiu potrebu kokaínu.

00:14:05.185 --> 00:14:10.794
Ale keď sme zredukovali metyláciu DNA,
zvieratá už viac neboli závislé.

00:14:10.974 --> 00:14:12.440
Reprogramovali sme ich.

00:14:12.440 --> 00:14:16.883
Základným rozdielom medzi
epigenetickým liekom a iným liekom je,

00:14:16.883 --> 00:14:19.015
že epigenetickým liekom

00:14:19.015 --> 00:14:23.395
odstraňujeme vedu skúsenosti,

00:14:23.395 --> 00:14:25.411
a keď je raz preč,

00:14:25.551 --> 00:14:28.534
už sa nevráti,
kým nemáte rovnakú skúsenosť,

00:14:28.894 --> 00:14:30.556
takže zviera je preprogramované.

00:14:30.556 --> 00:14:34.706
Takže, keď sme navštevovali zvieratá
30 dní, 60 dní dlhšie,

00:14:34.706 --> 00:14:36.964
čo je, v ľudskom merítku, 
veľa rokov života,

00:14:36.964 --> 00:14:42.738
stále neboli závislé
a to vďaka jedinej epigenetickej liečbe.

00:14:44.713 --> 00:14:51.173
Takže, čo sme sa naučili o DNA:
že DNA nie je len sekvencia písmen,

00:14:51.173 --> 00:14:52.923
nie je to len scenár.

00:14:53.263 --> 00:14:56.024
DNA je dynamický film.

00:14:56.556 --> 00:15:01.525
Naše zážitky sa zapisujú do toho filmu,
ktorý je interaktívny.

00:15:01.845 --> 00:15:06.984
Akoby ste pozerali film o svojom živote,
s DNA, so svojim ovládačom.

00:15:06.984 --> 00:15:10.749
Môžete ubrať alebo pridať herca.

00:15:11.496 --> 00:15:16.685
Takže, aj napriek
deterministickej povahe genetiky,

00:15:16.685 --> 00:15:19.845
máte kontrolu nad tým,
ako vaše gény vyzerajú.

00:15:20.866 --> 00:15:24.065
A to je naozaj skvelá správa.

00:15:24.305 --> 00:15:27.847
Pretože schopnosť, ktorou môžeme čeliť
niektorým smrteľným chorobám,

00:15:27.847 --> 00:15:33.468
ako sú rakovina, mentálne zdravie,
týmto novým prístupom,

00:15:33.468 --> 00:15:36.300
je pozerať sa na ne
ako na nesprávnu adaptáciu,

00:15:36.300 --> 00:15:42.560
do ktorej môžeme epigeneticky zasiahnuť,
pretočiť film odobratím herca

00:15:42.560 --> 00:15:45.600
a začať nový príbeh.

00:15:46.541 --> 00:15:50.481
Teda, čo som vám dnes povedal,
je, že naša DNA

00:15:50.481 --> 00:15:56.301
je vlastne kombinácia dvoch komponentov,
dvoch vrstiev informácií.

00:15:56.551 --> 00:15:59.869
Jedna vrstva informácií je stará,

00:15:59.869 --> 00:16:02.859
vyvinula sa miliónmi rokov evolúcie;

00:16:03.671 --> 00:16:07.304
je stála a je veľmi ťažké ju zmeniť.

00:16:07.832 --> 00:16:11.702
Druhá vrstva informácií
je epigenetická vrstva,

00:16:11.822 --> 00:16:14.943
ktorá je otvorená a dynamická,

00:16:15.663 --> 00:16:19.471
začína príbeh, ktorý je interaktívny.

00:16:20.090 --> 00:16:24.832
Takže, aj napriek tomu,
že sme podmienení svojimi génmi,

00:16:24.832 --> 00:16:27.594
máme určitý stupeň slobody,

00:16:28.294 --> 00:16:32.512
ktorý dokáže náš život
priviesť k zodpovednosti.

00:16:32.512 --> 00:16:33.984
Ďakujem.

00:16:33.984 --> 00:16:35.833
(potlesk)