0:00:05.399,0:00:08.893
Keď vo svojom kóde používaš[br]blok „opakuj“, ako vie počítač rozoznať,

0:00:08.893,0:00:11.683
kedy sa blok zopakoval[br]dostatočne veľa ráz?

0:00:11.683,0:00:15.451
Blok „opakuj“ v sebe v skutočnosti[br]skrýva premyslený kód,

0:00:15.451,0:00:20.350
takzvaný cyklus „for“, ktorý počíta od [br]počiatočnej hodnoty po konečnú

0:00:20.350,0:00:22.090
pripočítavaním konkrétnej hodnoty.

0:00:22.090,0:00:29.010
Napríklad blok „opakuj 3 krát“[br]počíta od 1 do 3 pripočítavaním jednotky

0:00:29.010,0:00:32.447
Pri každom pripočítaní[br]sa spustí kód vnútri cyklu.

0:00:32.447,0:00:36.670
Cyklus vie, koľkokrát už prebehol,[br]vďaka premennej „počítadlo“,

0:00:36.670,0:00:40.129
ktorá je nastavená na počiatočnej[br]hodnote, keď cyklus začína,

0:00:40.129,0:00:43.295
a pripočítava si prírastok[br]pri každom prebehnutí cyklu.

0:00:43.295,0:00:48.190
Hneď ako je premenná „počítadlo“ väčšia[br]ako konečná hodnota, cyklus sa zastaví.

0:00:48.760,0:00:53.560
Výhodou použitia ozajstného cyklu „for“[br]namiesto bloku „opakuj“ je,

0:00:53.560,0:00:56.647
že premennú „počítadlo“ vidíme[br]a môžeme ju použiť ju v cykle.

0:00:56.647,0:01:01.720
Napríklad keď máme viacero[br]kvetín a prvá z nich má jeden nektár,

0:01:01.720,0:01:06.740
druhá má dva nektáre a tretia[br]má tri, môžeme použiť cyklus „for“,

0:01:06.740,0:01:12.470
aby včela pozbierala zakaždým[br]počet nektárov podľa hodnoty počítadla:

0:01:12.470,0:01:15.850
jeden na prvom kvete, dva na druhom[br]a tri na treťom.

0:01:15.850,0:01:20.740
V cykle „for“ môžeme „počítadlo“ zvyšovať[br]aj o iné číslo ako jeden.

0:01:20.740,0:01:24.020
Vieme napríklad vždy pripočítať 2, 4

0:01:24.020,0:01:26.780
alebo aj hodnotu,[br]ktorá sa zakaždým mení.