Nemá žiadnu chuť, farbu, ani zápach
a často sa cez ňu môžeme pozerať.
Pokrýva viac ako 70 % Zeme,
cirkuluje z oceánov a riek
do oblakov a späť.
Tvorí dokonca asi 60 % nášho tela.
Keďže túto vodu máme okolo a vnútri nás,
je ľahké jej prítomnosť
vnímať ako samozrejmú.
Ale vo zvyšku našej slnečnej sústavy
je takmer nemožné nájsť tekutú vodu.
Takže ako to, že práve
naša planéta jej má toľko
a odkiaľ sa vlastne vzala?
Ako zrejme viete,
molekula vody sa skladá
z 2 hlavných častí.
Vodík, najjednoduchší prvok vôbec,
existuje už od počiatku nášho vesmíru.
Kyslík vznikol o niekoľko stoviek
miliónov rokov neskôr,
potom, ako sa začali formovať hviezdy.
Tlak v strede týchto žeravých
pekiel bol tak vysoký,
že atómy vodíka sa spojili
a spolu vytvorili hélium.
Hélium sa tiež spájalo
a vytváralo ťažšie prvky,
napríklad berýlium, uhlík a kyslík,
a to v procese zvanom nukleosyntéza.
Keď sa potom hviezdy zrútili
a vybuchli ako supernovy,
tieto nové prvky sa vo vesmíre rozšírili
a spojili sa do nových zlúčenín,
ako napríklad dnes známa H2O.
Tieto molekuly vody sa nachádzali
v mračnách prachu,
ktoré vytvorili našu slnečnú sústavu,
a ďalšie sa zrazili s našou planétou
po jej vzniku.
Nepoznáme však odpoveď
na jednu zásadnú otázku:
koľko vody sa dostalo na Zem a kedy?
Podľa jednej teórie, ak bolo v čase,
keď sa na Zemi tvorila pevnina,
aj malé množstvo vody,
potom vysoké teploty a chýbanie atmosféry
spôsobili, že sa voda
vyparila znovu do vesmíru.
Voda by sa na planéte neudržala
po ďalšie stovky miliónov rokov,
keď vznikla naša prvá atmosféra
pri procese zvanom odplyňovanie.
K tomu došlo v čase, keď roztavené
horniny v jadre Zeme
uvoľnili sopečné plyny na povrch
a vytvorili vrstvu, ktorá mohla
následne zadržať unikajúcu vodu.
Ako sa ale voda vrátila znovu na planétu?
Vedci si dlho mysleli,
že väčšinu priniesli kométy s kusmi ľadu
alebo skôr asteroidy, ktoré
bombardovali Zem milióny rokov.
Posledné výskumy však
túto teóriu spochybnili.
Pri výskume uhlíkatých chondritov,
čiže meteoritov,
ktoré vznikli krátko po vzniku
našej slnečnej sústavy,
vedci zistili, že tieto nielen že naozaj
obsahujú vodu,
ale že ich chemické zloženie je rovnaké
ako zloženie hornín na Zemi
a vzoriek asteroidu, ktorý vznikol
v rovnakom čase ako naša planéta.
To naznačuje, že Zem mohla zhromaždiť
dostatočné množstvo vody,
ktorá sa mohla viazať,
aj napriek nedostatku atmosféry,
hoci asteroidy jej možno
priniesli počas vekov ešte mnoho.
Ak sa ukáže, že je to tak,
možno život vznikol skôr,
ako sme si doteraz mysleli.
Takže stále určite nevieme,
či sa voda na Zem dostala
pri prvotnom formovaní Zeme,
pri neskorších nárazoch
alebo ich kombináciou.
Nezávisle od toho, voda, ktorá tečie
z našich spŕch, kohútikov a fontániek,
sa k nám nedostala ľahko
z blízkeho jazera či rieky,
ale musela prejsť chaotickou cestou
vesmírom, aby sa sem dostala.