Čo je hydraulické štiepenie - frakovanie?

Od začiatku priemyselnej revolúcie
potrebujeme viac a viac energie.

Väčšinu získavame z fosílnych palív,
ako uhlie alebo zemný plyn.

V súčasnosti sa diskutuje o kontroverznej
metóde ťažby zemného plynu:

hydraulickom štiepení alebo frakovaní.

V skratke sa jedná o spôsob ťažby
zemného plynu z hlbokých vrstiev Zeme.

Porézna skala je rozrušovaná vodou,
pieskom a chemikáliami,

s cieľom uvoľniť z nej zemný plyn.

Technika frakovania je známa od roku 1940.

Napriek tomu skutočný "frakovací boom"
nastal až v poslednom desaťročí,

najmä v USA.

Konvenčné zdroje zemného plynu v Amerike
a Európe boli totiž vyčerpané.

Preto ceny zemného plynu
a ďalších palív stále stúpajú.

A tak náročné a drahšie metódy ťažby
začali byť výnosné a atraktívne.

Iba v USA sa frakovanie použilo
už viac ako milión krát.

Použilo sa u viac ako 60%
nových ložísk ropy a plynu.

Teraz sa pozrime na to,
ako frakovanie funguje:

Najskôr sa vyvŕta stovky metrov
hlboká šachta.

Potom sa pokračuje vodorovným vrtom
do vrstvy obsahujúcej plyn.

Následne sa do zeme napumpuje
výkonnými pumpami frakovacia tekutina.

Priemerne obsahuje 8 miliónov litrov vody;

toľko jej denne spotrebuje 65 000 ľudí.

Sú v nej tisíce ton piesku
a 200 000 litrov chemikálií.

Zmes presiakne do kamennej vrstvy
a vytvorí v nej veľké množstvo prasklín.

Piesok bráni ich uzavretiu.

Chemikálie majú viacero úloh:

okrem iného kondenzujú vodu,

zabíjajú baktérie,

alebo rozpúšťajú minerály.

Potom sa väčšina
frakovacej tekutiny vypumpuje.

A teraz možno vyťažiť zemný plyn.

Keď sa zdroj vyčerpá, šachta sa zasype.

Obvykle sa frakovacia tekutina napumpuje
naspäť hlboko do zeme, kde sa uzavrie.

Frakovanie má však viaceré vážne riziká.

Hlavným je riziko kontaminácie
zdrojov pitnej vody.

Frakovanie nielen míňa veľa vody,

ale navyše ju znečistí a otrávi.

Znečistenie je tak silné,
že si s ním neporadí ani čistička.

Aj keď je nebezpečenstvo známe
a teoreticky zvládnuteľné,

v USA už boli z nedbalosti
znečistené viaceré vodné zdroje.

Dnes nik nevie, ako sa bude voda
zavretá v podzemí v budúcnosti chovať,

keďže o tom neexistujú dlhodobé štúdie.

Používané chemikálie sú nebezpečné
až extrémne toxické a karcinogénne,

ako napríklad benzol či kyselina mravčia.

Frakovacie spoločnosti presné zloženie
svojich zmesí nezverejňujú.

No je známe, že pri ňom možno použiť viac
ako 700 rôznych chemických látok.

Ďalším rizikom je uvoľňovanie
skleníkových plynov.

Zemný plyn získaný frakovaním
obsahuje najmä metán,

25-násobne silnejší skleníkový plyn
ako oxid uhličitý.

Zemný plyn je pri spaľovaní
menej škodlivý ako uhlie,

no negatívne účinky frakovania

na klimatickú rovnováhu sú celkovo horšie.

Po prvé, frakovanie spotrebuje
veľké množstvo energie.

Po druhé, vrty sú rýchlo vyčerpané
a nové je treba robiť častejšie,

ako vrty pri klasickej ťažbe plynu.

Navyše sa pri extrakcii a záchyte
uvoľnia do atmosféry 3% zemného plynu.

Ako teda frakovanie posudzovať,

keď postavíme proti sebe
jeho výhody a nevýhody?

Správne využitá technika ponúka
na jednej strane

krátko- až strednodobé pokrytie
požiadavky na lacnejšiu energiu.

Dlhodobé následky sú však nepredvídateľné

a riziko pre pitnú vodu
by sa preto nemalo podceniť.

Slovenské titulky: Martin Polakovič