Nerozhodujeme sa o tom, či sa narodíme a nevyberáme si ani prostredie v ktorom vyrastáme. To aký ľudia sa z nás stanú, ako vedieme svoje životy, presvedčenia a hodnoty, ktoré prijmeme a akceptujeme za svoje záležia hlavne na výsledku lotérie nášho narodenia. Pomyselná štartovacia čiara v živote človeka je predurčená genetickými faktormi a vplyvom prostredia, ktoré nemáme pod kontrolou. Tieto sily prostredia a génov nás môžu formovať mnohými spôsobmi. V skutočnosti história ľudstva dosvedčuje, že neexistuje abnormálne presvedčenie alebo dostatočne hrozné konanie, ktoré by ľudia pod vplyvom kultúry neboli schopní aplikovať a prijať za svoje. Táto jednoduchá myšlienka má vážne dôsledky pre našu osobnú a politickú slobodu. Predstavme si dvoch nepriateľov na bojovom poli, napríklad Izraelčan a Palestínčan. Predpokladajme, žeby bolo možné ísť späť v čase a vymeniť ich pri narodení, takže každý z nich by bol vychovaný v kultúre a prostredí toho druhého. Neskončil by nakoniec každý z nich bojovať za druhú stranu? Za inú zástavu, za iné náboženstvo a inú ideológiu. Tento výsledok by určite nikoho neprekvapil, pretože to vyzerá ako výsledok uvažovania zdravého rozumu, ale dôsledky tejto úvahy sú mimoriadne významné. Ochotne priznávame, že tie najhlbšie osobné presvedčenia týchto dvoch jedincov sú v podstate náhodné a len doplnkové. Choďte naspäť v čase do momentu vášho vlastného narodenia. Aký typ človeka a osobnosti by ste mohli dnes byť, keby ste vo vašom živote začali na inej štartovacej čiare? Jednoznačne si nevyberáme kedy, kde a komu sa narodíme. Nevyberáme si či sa narodíme ako muslim alebo kresťan, bohatý alebo chudobný, do vojnovej zóny alebo v pokojnom a prosperujúcom predmestí. Zamyslite sa teda nad všetkými ľudskými kultúrami, ktoré kedy existovali a v ktorých ste sa mohli narodiť. stredovekom Anglicku alebo vo fašistickom Nemecku. A v každej z nich, čomu by ste nakoniec verili a za aké hodnoty by ste boli schopní bojovať? V dnešnej dobe spravidla odsudzujeme krutosť a nespravodlivosť kultúr z minulosti, v ktorých boli rasizmus, sexizmus a otroctvo akceptovanou spoločenskou normou. Avšak keby ktokoľvek z nás vyrastal v niektorej z týchto kultúr, tak neexistuje žiadny dôvod si myslieť, žeby sme neuznávali rovnaké hodnoty a neobhajovali ich tradície. Pravdou zostáva, že ktokoľvek z nás by si mohol vytvoriť lojálnosť k akejkoľvek skupine, národu, náboženstvu, ideológii, naučiť sa ktorýkoľvek jazyk, praktizovať akékoľvek spoločenské zvyky alebo participovať na akomkoľvek barbarskom či altruistickom čine. Všetky tieto myšlienky poukazujú na jednoduchú pravdu: My si našu identitu nevyberáme, my ju dedíme. Pozrime sa bližšie na moju argumentáciu. Ako novorodenci nie sme zodpovední za svoju podstatu a charakter. Sme obdarení génmi, o ktoré sme nežiadali a musíme čeliť svetu, pri ktorého tvorbe sme nezohrali žiadnu úlohu. Takže v ktorom momente sa teda stávame zodpovednými za to kým sme? A odpoveď znie, že nie sme, pretože v čase, keď sme konečne schopní uvažovať o našej vlastnej identite tak už jednu máme. Spôsob akým vnímame a chápeme svet, je determinovaný a limitovaný našou predchádzajúcou životnou skúsenosťou. Táto skúsenosť ovplyvňuje každé rozhodnutie, ktoré neskôr prijmeme. A to dokonca aj tie, ktoré by sa chceli našej zdedenej identite vzoprieť. Stručne povedané, dávno predtým než môžeme formovať svet, tak svet pevne sformoval nás. Ľudia obyčajne zvyknú byť v tomto momente celkom znepokojení. Jedna z vecí ktorá ich trápi je, že tieto myšlienky naznačujú, že zlých ľudí nemôžeme brať k morálnej zodpovednosti za ich činy. Zoberme teda jasný príklad zlého človeka - sériového vraha. Je morálne zodpovedný za svoje hrozné činy? Nepríjemnou pravdou v tomto prípade je fakt, že aby to dávalo zmysel vidieť ho ako morálne zodpovedného tak je potrebné veriť aj tomu, že si vyberá svoju vlastnú identitu v zmysle svojich vlastných génov a životných podmienok. Avšak samozrejme je logicky nemožné vybrať si osobnú identitu predtým ako jednu získame. A ak si ju ani on sám nevybral, tak pravdupovediac nemôže byť ani úplne zodpovedný za činy, ktoré z nej neskôr vyplynú. si vytvoril premáhajúcu závisloť na detskej pornografii. Ženatý muž v strednom veku Toto napokon viedlo k jeho usvedčeniu a odsúdeniu. Ale noc pred vyhlásením rozsudku je kvôli extrémnym bolestiam hlavy urgentne prevezený do nemocnice. Vyšetrenie odhalilo veľký nádor na mozgu. Následne je operovaný a po odstránení nádoru sa jeho správanie vráti k normálu. O šesť mesiacov neskôr sa jeho pedofilné tendencie vrátili naspäť. Po návšteve svojho lekára vyšlo najavo, že časť odstráneného nádoru dorástla naspäť. Lekári sa rozhodnú operovať znova a jeho správanie sa opäť vráti k normálu. V momente, kedy je tento nádor na mozgu po prvý krát spomenutý, tak prístup ľudí k tomuto človeku sa dramaticky zmenil. Namiesto obviňovania tohto muža za jeho činy, teraz obviňujú nádor na mozgu, ktorého existenciu si samozrejme nevybral. Ale čo by bolo v situácii keby tento nádor nemal? Čo ak jeho činy sú jednoducho výsledok kombinácie jeho génov a prostredia? Urobilo by ho to viac zodpovedným a hodným odsúdenia? Opäť aj v tomto prípade je odpoveď nie, pretože tak, ako si nikto nevyberá svoje gény a životné podmienky, tak si nikto nevyberá ani nádor na mozgu. Tu je moja kľúčová myšlienka: Áno, všetci robíme rozhodnutia. Všetci ste sa dnes rozhodli čo si oblečiete, ale o našej voľbe rozhoduje mozog, ktorý sme si nevybrali. Mozog, ktorého fungovaniu ešte stále dobre nerozumieme. Tak ako počítač neprogramuje sám seba, tak ani my nevytvárame spojenia v našom vlastnom mozgu. Tie sú vytvorené na základe interakcie medzi našimi génmi a prostredím. Tento spôsob rozmýšľania sa javí byť v rozpore s našou intuíciou. My totiž pociťujeme silné nutkanie vzájomne sa robiť morálne zodpovednými za to čo robíme. Obviňovať a trestať jeden druhého za naše previnenia. Prekvapujúcou pravdou však je, že zločinec si nezasluhuje viac svoj trest a odsúdenie ako sudca, ktorý o tom rozhoduje. Ako hovorí príslovie: Z božej milosti choď odtiaľto preč bez trestu. V tomto momente musím jasne povedať, že to neznamená, žeby sme nikdy nemali zavrieť alebo potrestať určitých ľudí. Niekedy sú preto veľmi dobré a pragmatické dôvody. Na druhej strane, položiť celú zodpovednosť na ramená tohto jedinca nám nedovolí vidieť sily prostredia ktoré ho sformovali. Predstavte si zúboženú rastlinu bez dostatku potrebných živín, svetla a vody. Obviňovanie tejto rastliny za jej vlastnú zúboženosť a nedostatky by nám nedovolilo vidieť ochudobnené prostredie, v ktorom sa márne usiluje rásť a prosperovať. A rovnaké je to aj s ľuďmi. Ak berieme k priamej zodpovednosti osobu alebo skupinu za ich činy, tak nás to zaslepuje pred hlbším pochopením príčin týchto činov. Ide predovšetkým o kombináciu ekonomických, politických a kultúrnych síl v spoločnosti, ktoré umožnili tomuto typu správania sa prejaviť. Akonáhle pochopíme fakt, že nie sme autormi svojej vlastnej identity, tak je prirodzené položiť si nasledovnú otázku: Tak kto potom je? Vstup do tohto sveta môže byť bez možnosti voľby a náhodný, ale svet, ktorý nás privíta rozhodne nie je. Nespočetné množstvo síl sa neustále snaží získať našu pozornosť a loajalitu. Naša myseľ je bojovým poľom konkurenčných síl. A výsledok tohto boja rozhoduje o tom, kým sa staneme a aký typ spoločnosti vytvoríme. Nanešťastie, sily ktoré vyhrávajú sú málokedy tie najžiadanejšie. Naprieč históriou môžeme vidieť, že ľudia boli bežne navedení veriť v despotické ideológie, podporovať deštruktívne systémy alebo veriť v naprosté klamstvá. Ak sa chceme vyslobodiť z vlastnej podmienenosti, tak musíme odhaliť a spytovať sily, ktoré boli za formovaním našej identity. Potrebujeme sa spýtať: Prečo verím tomu, čomu verím? Prečo udržujem zvyky, ktoré udržujem? A predovšetkým, koho záujmom slúžia? V minulosti slúžili vladárom a kráľom, ktorí potrebovali presvedčiť poddaných o ich božskom práve na vládu a svoje postavenie. Neskôr imperialistom, ktorí potrebovali obhájiť svoju rasovú a spoločenskú nadradenosť. Dnes to tiež slúži určitým záujmom, ktoré minú 2 miliardy dolárov ročne na to, aby spropagovali fast-food deťom. V čase, keď detská obezita je vážny zdravotný problém v spoločnosti. Po celom svete sa, myslím, minie na reklamu až 500 miliárd dolárov ročne. A samozrejme to nie je pre náš prospech. Výskum ukazuje, že materialistické hodnoty, ktoré zapĺňajú reklamu, majú toxický vplyv na ľudské šťastie. Je to tiež sprevádzané vyšším výskytom psychických chorôb, depresie a pocitov opustenosti. Jasný príklad tohto vplyvu bolo možné vidieť vo Fidži na začiatku 90-tych rokov. V tom čase tam nepoznali problémy s bulímiou, ale v roku 1995 bolo spustené televízne vysielanie, hlavne z USA a samozrejme preplnené reklamou. Do troch rokov viac ako 12 percent dospievajúcich dievčat podľahlo bulímii. Keď skúmame vlastnú identitu, tak musíme preverovať nielen informácie ktoré získavame z prostredia, ale tiež potrebujeme pátrať po informáciách, ktoré pred nami náhodne alebo zámerne zostali utajené. V školských triedach po celých Spojených Štátoch Amerických sú deti nútené opakovať sľub vernosti (Pledge of allegiance), ktorý spája spravodlivosť a slobodu s americkou vlajkou. To čo ich však nikto neučí je fakt, že medzi rokom 1945 a 2005 sa USA pokúsilo zvrhnúť viac ako 50 vlád po celom svete a mnohé z nich boli demokracie. A vo Veľkej Británii ... Koľkí z nás sa učili, že za to isté obdobie Británia nesie spoluvinu za smrť viac ako 10 miliónov ľudí po celom svete? Tieto príklady a mnohé iné naznačujú, že osobná identita bežného člena spoločnosti je častokrát formovaná tak, aby zohľadňovala záujmy tých, ktorí majú moc a príležitosť rozhodovať o spôsobe takéhoto formovania. Patriotizmus, konzumerizmus a materializmus, podriadenosť a náboženská oddanosť nie sú nevyhnutné, ale naučené. My sme pôdou, do ktorej naša vlastná kultúra zasadí semená presvedčení a viery, loajálnosti a vzorcov správania. Toto je hlavná príčina prečo sa viac ako 90 percent ľudí narodených v Sudáne stane muslimami, narodených v Thajsku zasa budhistami a narodených v Taliansku katolíkmi. Ak máme šťastie, tak naša kultúra v nás zasadí, spolu so zdravou mierou pochybností, aj semená rozumnej a logickej úvahy. Tie nám umožnia rozvinúť zručnosti potrebné k úspešnej konfrontácii so zdedenou osobnou identitou a so svetom v ktorom žijeme. Toto je najďalej ako sa môžeme dostať v snahe uniknúť svojej náhodnej a podmienenej osobnosti, pretože keď už máme byť niečím sformovaní, tak je lepšie ak to je realita. A na to, aby sme vedeli zostať v kontakte s realitou, potrebujeme nástroje a zručnosti, ktoré nám pomôžu dosiahnuť vlastné poznanie a schopnosť formulovať zmysluplné otázky. Potrebujeme skúmať agendu uplatňovanú vo vzdelávacom systéme, médiách, kultúre, náboženských inštitúciách, ekonomických a politických ideológiách, ktoré vytvárajú základ pre obsahovú náplň našich životov. Toto aktívne skúmanie je mimoriadne dôležité, pretože formovať osobné identity ľudí v spoločnosti znamená zároveň formovať aj jej budúcnosť. Ale akú budúcnosť teraz vytvárame? Náš svet je poznačený vojnami, extrémnou nerovnosťou a devastáciou životného prostredia. Ak chceme vytvoriť alternatívnu budúcnosť, tak nemôžeme napodobňovať spôsoby myslenia, ktoré formovali našu minulosť. Myslenie, ktoré riadi a udržuje dnešný demokratický systém charakterizovaný prirovnaním 1$ = 1hlas Myslenie, ktoré stavia krátkodobý zisk pred dobré životné podmienky a životné prostredie na ktorom všetci závisíme. Všetky tieto myšlienky odhaľujú náhodný a menejcenný charakter používaných etikiet a skupinových príslušností, ktoré nás navzájom oddeľujú jedného od druhého a od reality. Tieto myšlienky ďalej poskytujú silný protiliek proti dogmatickým svetonázorom, ktoré nás nútia zabiť a zomrieť za zástavy, symboly, bohov a vlády, aj napriek tomu, že ich priamy vzťah k nám je nie viac ako náhodný. Mal som možnosť adresovať len niekoľko oblastí vzťahujúcich sa k tejto téme a rozhodne je toho viac čo by sa o nej dalo povedať, ale už teraz je jasné, že táto perspektíva vnímania slobody a zodpovednosti vyžaduje revolúciu v našom myslení. Táto revolúcia je podporovaná desaťročiami výskumu v psychológii a takisto aj výskumom ľudského mozgu. Pokiaľ viem, tak neexistuje žiadne vedecké zistenie, ktoré by podporovalo iný záver, ale prevládajúci názor v dnešnom svete stále pretrváva. Tým názorom je presvedčenie, že každý človek je skutočne a úplne zodpovedný za svoje rozhodnutia. Najvyspelešie právne systémy na svete sú založené na tomto predpoklade. A tiež je to základom tzv. amerického snu, ktorý tvrdí, že každý sa môže stať bohatým a tí čo sa stanú si to zaslúžia a tí čo nie môžu za svoj neúspech viniť len samých seba. Tento spôsob nekorektného myslenia vytvára základ pre jednoduchšie zdôvodnenie a obhájenie príjmovej nerovnosti, nedostupnosti príležitostí a prerozdelenia moci v spoločnosti. Niektoré z mocných záujmov môžu profitovať z udržovania týchto názorov, ale v skutočnosti nemajú žiadny faktický základ. Namiesto toho, pochopenie faktu, že nie sme úplne zodpovední za naše správanie a podmienky nášho života zaručuje vhodnosť a primeranosť použitia nášho súcitu ako odpovede ku všetkému utrpeniu. Z uvedeného vyplýva, že žiadny človek si nezaslúži šťastie alebo utrpenie viac ako ktokoľvek druhý a vôbec nezáleží na tom o koho ide alebo čo vykonal. Všetky tieto myšlienky sú vnímané ako samozrejmosť, keď sa rozprávame o čomkoľvek inom v rámci prírodnej ríše, ale keď sa dostaneme k ľuďom, tak to vyzerá, že to už taká samozrejomosť nie je. Možno to uráža naše egá, pretože ide o pokorujúci záver, ale na druhej strane ide takisto o posiľnenie či povzbudenie. Priznať to, že nie sme za všetko osobne zodpovední je paradoxne najbližšie k tomu ako sa k osobnej zodpovednosti môžeme dostať. Čím viac totiž rozumieme tomu aký vply mal svet na nás, tým viac môžeme kontrolovať vplyv, ktorý máme na svet my. Čím viac rozumieme obmedzeniam našej osobnej slobody, tým sa nachádzame v lepšej pozícii k tomu, aby sme ich boli schopní prekonať. Práve prostredníctvom vlastného skúmania a porozumenia svetu okolo nás a nie prostredníctvom nevedomosti dosiahneme potrebnú silu pre vytvorenie spravodlivejšieho, šťastnejšieho a viac súcitného sveta. Ďakujem. Zamyslite sa nad týmto skutočným príbehom: Napríklad v kmeni Masajov,