There's No Tomorrow (2012)

Incubate Pictures Vám prinášajú

v spolupráci s Post Carbon Inštitútom

ZAJTRAJŠKA NIET

Toto je Zem,

ako vyzerala pred 90 miliónmi rokov

Geológovia nazývajú túto dobu „neskorým kriedovým obdobím”

Bol to čas mimoriadneho otepľovania planéty,

keď ju ešte stále obývali dinosaury,

ktorí tu spokojne žili,

zatiaľ čo ich bezpečnosť bola zaručená ich miestom na vrchole potravinového reťazca,

nevšímali si zmien, ktoré prebiehali okolo nich.

Kontinenty sa vzďaľovali od seba,

pričom sa otvárali obrovské medzery v zemskej kôre.

Tieto sa zaplavili vodou, a tak vznikli oceány.

Riasam sa darilo vo vysokých teplotách natoľko,

že si zamorili vodu.

V dôsledku toho zahynuli,

a padli v triliónoch na dno roklín.

Rieky zmyli tento nános do oceánov,

kde živočíšne pozostatky rias ostali pochované.

S tlakom rástla aj teplota,

až sa chemickou reakciou živočíšna hmota premenila

na uhľovodíkové fosílne palivo:

Ropu a zemný plyn.

Podobný proces prebiehal na Zemi,

kde vzniklo uhlie.

Prírode trvalo asi 5 miliónov rokov

vytvoriť fosílne palivá, ktoré svet spotrebuje za jediný rok.

Moderný spôsob života

je závislý na tomto fosilizovanom slnečnom svetle,

avšak prekvapivé množstvo ľudí ho berie ako samozrejmosť.

Od roku 1860 geológovia objavili vyše 2 triliónov barelov ropy.

Odvtedy, svet spotreboval asi polovicu.

Než sa môže ropa čerpať, treba ju objaviť.

Spočiatku ju bolo ľahko nájsť a lacné čerpať.

Prvým veľkým americkým ropným polom bol Spindletop,

objavený v roku 1900.

Mnoho ďalších ich nasledovalo.

Geológovia prečesali Ameriku.

Našli nesmierne zásoby ropy, zemného plynu a uhlia.

Amerika vyprodukovala viac ropy ako ktorákoľvek iná krajina,

čo jej umožnilo stať sa priemyselnou veľmocou.

Akonáhle začne ropný vrt produkovať ropu,

je to len otázka času, kedy začne upadať.

Jednotlivé ropné vrty majú rozličnú výkonnosť.

Ak sa vezme priemer z veľkého množstva ropných vrtov,

ich spoločný graf vykazuje normálne rozloženie.

Zvyčajne

asi po 40 rokoch od vyvrcholenia objavov

krajina dosiahne vrchol svojej produkcie,

po ktorom dochádza k trvalému úpadku.

V päťdesiatych rokoch 20. storočia,

geofyzik spoločnosti Shell, M. King Hubbert

predpovedal, že výroba ropy v Amerike vyvrcholí v roku 1970,

40 rokov po vyvrcholení amerických objavov ropy.

Málokto mu vtedy uveril.

Avšak v roku 1970

americká produkcia vrcholila,

a vstúpila do etapy trvalého úpadku.

Teda Hubbert mal pravdu.

Od toho bodu,

Amerika čoraz viac závisela na dovoze ropy.

Nepravidelnosť dodávok zo zahraničia mali nepriaznivý dopad,

a prispeli k negatívnemu ekonomickému vývoju v rokoch 1973

a 1979 v dôsledku ropných šokov.

K najväčšiemu počtu objavov ropy v dejinách Ameriky došlo v tridsiatych rokoch 20. storočia.

Napriek pokroku v technológii,

úpadok v objave nových amerických ropných vrtov nemilosrdne pokračoval.

Pomerne nové objavy, ako napríklad ANWAR,

dokážu maximálne produkovať ropu na pokrytie potreby na obdobie 17 mesiacov.

Dokonca aj nové pole „ Jack 2” v Mexickom zálive

más schopnosť pokryť domáci dopyt len na niekoľko mesiacov.

Napriek tomu, že obe polia sú objemné, ani jedno nemá schopnosť uspokojiť

energetické požiadavky Ameriky.

V súčasnosti sa hromadia dôkazy,

že svetová produkcia ropy vrcholí, alebo je blízko k vyvrcholeniu.

Vo svetovom meradle objavy ropných polí vrcholili v šesťdesiatych rokoch 20.storočia.

Zdá sa, že o niečo viac ako 40 rokov neskôr,

sa úpadok v objave nových polí

už nedá zastaviť.

Výroba ropy 54 zo 65 národov, ktoré sú hlavnými producentmi,

už vyvrcholila.

Očakáva sa, že k tomu istému vývoju dôjde v mnohých ďalších krajinách.

Svet bude musieť dodať objem

rovný Saudskej Arábii

každé tri roky,

ak si chce vynahradiť úpadok v produkcii z jestvujúcich ropných polí.

V šesťdesiatych rokoch 20. storočia

sa našlo šesť nových barelov ropy pre každý barel, ktorý sa zužitkoval.

O štyri desaťročia neskôr,

svet spotrebuje medzi tromi až šiestimi barelmi ropy

v pomere ku každému novoobjavenému barelu.

Po dosiahnutí vrcholu svetovej produkcie ropy,

dopyt po rope bude presahovať možnú dodávku

a cena ropy bude divoko kolísať,

čo bude mať oveľa vážnejší dopad, ako len na cenu benzínu pre pohon automobilov.

Moderné mestá závisia na fosílnych palivách.

Aj cesty sú vyhotovené z asfaltu,

ktorý je jedným z výrobkov z ropy,

tak, ako sú strechy mnohých domov.

Veľké plochy by boli neobývateľné

bez kúrenia v zime, alebo bez klimatizácie v lete.

Široko rozložené predmestia si vyžadujú, aby ľudia cestovali pomerne veľké vzdialenosti

do práce, do školy a do obchodov.

Väčšie mestá majú obytné

a obchodné štvrte ďaleko od seba,

čo si vyžaduje dopravu.

Predmestské štvrte a mnohé spoločenstvá

boli navrhnuté za predpokladu, že bude dostatok ropy a energie.

Chemické látky získané z fosílnych palív,

alebo z petrochemických výrobkov

sú prvotne dôležité pre produkciu nespočetných výrobkov.

Moderný systém poľnohospodárstva

silne závisí na fosílnych palivách,

a to isté platí o nemocniciach,

letectve,

dodávke vody,

a americkej armáde,

ktorá samotná spotrebuje asi 140 miliónov barelov ropy ročne.

Fosílne palivá sú tiež potrebné pre výrobu umelých hmôt a polymérov,

sú kľúčovým prídavkom pri výrobe počítačov, zariadení používaných pre zábavu, a ošatenia.

Svetové hospodárstvo v súčasnosti závisí na nekonečnom raste,

ktorý si vyžaduje rastúci prívod lacnej energie.

My sme natoľko závislí na rope a iných fosílnych palivách,

že aj len malé výkyvy v dodávke

môžu mať ďalekosiahle následky na každú stránku našich životov.

ENERGIA

Energia je schopnosť pracovať.

Priemerný Američan má dnes k dispozícii energiu, ktorá sa rovná 150 otrokom pracujúcim 24 hodín denne.

Materiály, ktoré skladujú túto energiu za účelom práce sa volajú palivo.

Niektoré palivá obsahujú viac energie ako iné.

Príslušným ukazovateľom je hustota energie.

Z palív, ropa má kľúčové postavenie.

Svet spotrebuje 30 biliónov barelov ročne,

čo sa rovná jednej kubickej míli ropy (1 míla = 1.609,344 metrov),

ktorá obsahuje toľko energie

ako by vyrobilo 52 jadrových elektrární

v priebehu nasledujúcich 50 rokov.

Síce ropa sprostredkováva len 1.6% elektriny Spojených Štátov,

zato ale poháňa 96% celkovej dopravy.

V roku 2008 sa doviezli dve tretiny americkej ropy.

Väčšina bola z Kanady,

z Mexika,

zo Saudskej Arábie,

z Venezuely,

Nigérie, Iraku a Angoly.

Niekoľko ukazovateľov robí ropu jedinečnou:

má vysokú hustotu energie.

Jeden barel obsahuje energiu, ktorá sa rovná

takmer trom rokom ľudskej práce.

Je tekutá pri izbovej teplote,

ľahko sa preváža,

a dá sa používať na pohon malých strojov.

Na získanie energie treba energiu vynaložiť.

Cieľom je vynaložiť jej menšie množstvo za účelom vyťaženia väčšieho množstva.

Toto sa volá ERoEI:

Vyjadruje pomer energie získanej k energii vloženej.

Konvenčná ropa je dobrým príkladom.

Tá, ktorá sa dala ľahko získať a bola vysokokvalitná už v surovom stave, sa ťažila ako prvá.

Ropári vynaložili energiu, ktorá sa rovnala 1 barelu ropy na to, aby našli a vyťažili 100 nových barelov.

Ukazovateľ ERoEI pre ropu bol 100.

Zatiaľ čo sa ropa, ku ktorej sa bolo ľahko dostať, ťažila ako prvá,

nasledovné ťaženie sa presunulo do hlbokých vôd,

alebo vzdialených krajín,

pričom bolo treba vynaložiť čoraz väčšie množstvo energie na jej získanie.

Ropa, ktorá sa v súčasnosti nájde, je často ťažká alebo kyslá v surovom stave,

a jej zjemňovanie je nákladný proces.

Dnes je ERoEI ropy už len 10.

Ak sa vynaloží viac energie na získanie určitého paliva, než samotné palivo obsahuje,

neoplatí sa ho ťažiť.

Je možné premeniť jeden zdroj paliva na druhý.

Po každý krát keď k tomu dôjde,

časť energie, ktorú obsahovalo pôvodné palivo, sa stratí.

Napríklad, existuje nekonvenčná ropa:

dechtové piesky a bridlice.

Dechtové piesky sa vyskytujú hlavne v Kanade.

Dve tretiny svetových zásob bridlice je v USA.

Obe tieto palivá sa dajú premeniť na syntetickú surovú ropu.

Avšak to si vyžaduje veľké množstvo tepla a čerstvej vody,

čím sa znižuje pomer energie získanej k energii vloženej,

na jednu k piatim, až len jednu k jeden a pol.

Hlavne bridlica je mimoriadne chudobným palivom,

pri rovnakej hmotnosti obsahuje asi tretinu energie

obsiahnutej v krabici predvarených sušených obilnín.

Uhlia je obrovské množstvo,

a sprostredkováva výrobu asi polovice elektrickej energie celej planéty.

Svet spotrebuje takmer 2 kubické míle uhlia do roka.

Avšak k vrcholeniu svetovej produkcie uhlia môže dôjsť pred rokom 2040.

Tvrdenie, že Amerika má dostatok uhlia na stáročia je zdanlivé,

lebo neberie v úvahu narastajúci dopyt a znižujúcu sa kvalitu.

Väčšina vysokokvalitného antracitu sa už vyčerpala,

naďalej ostáva uhlie nižšej kvality s menšou hustotou energie.

V dôsledku vyčerpania povrchových zásob uhlia sa produkcia stáva čoraz náročnejšou,

baníci musia kopať hlbšie a v menej prístupných miestach.

Mnohí používajú deštruktívny spôsob zrovnávania pahorkatín,

čím sa spôsobujú závažné ekologické škody.

Zemný plyn sa často objaví popri rope a uhlí.

Objavy zemného plynu v severnej Amerike vyvrcholili v päťdesiatych rokoch 20. storočia,

a výroba vrcholila na začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia.

Ak sa graf znázorňujúci objavy posunie o 23 rokov dopredu,

odhalí sa prípadná budúcnosť

výroby severoamerického zemného plynu.

Nedávne technologické objavy umožnili získavanie nekonvenčného zemného plynu,

ako napríklad z bridlice, čím by sa mohlo dosiahnuť spomalenie úpadku v nadchádzajúcich rokoch.

Nekonvenčný zemný plyn so sebou prináša nevýhody,

lebo si vyžaduje vysoké ceny energie na to, aby bol výnosný.

Aj s nasadením nekonvenčného zemného plynu,

môže dôjsť k vrcholeniu vo výrobe zemného plynu do roku 2030.

Zatiaľ ešte sú veľké rezervy uránu pre jadrové štiepenie.

Nahradenie tých 10 terawattov, ktoré svet v súčasnosti produkuje z fosílneho paliva,

by si vyžadovalo 10.000 jadrových elektrární.

Pri takej spotrebe by známe rezervy uránu vydržali len 10 až 20 rokov.

Pokusy s rýchlo množivými jadrovými reaktormi založenými na plutóniu

vo Francúzsku a v Japonsku

sa stali nákladným fiaskom.

Termonukleárne fúzie sa stretávajú s veľkými technickými prekážkami.

Ďalej je možné nasadiť obnoviteľné zdroje energie.

Veterná sila má vysoký ERoEI, ale je prerušovaná.

Vodná energia je spoľahlivá,

ale priehrady už stoja na väčšine riek rozvinutého sveta.

Konvenčné geotermálne elektrárne

využívajú podpovrchové horúce body Zeme.

Ich použitie je obmedzené k miestam kde sa vyskytujú.

V projektovanom grafickom návrhu

by sa vyvŕtali dve šachty do hĺbky 6 míľ.

Voda sa spúšťa jednou šachtou dole, aby sa ohriala v podzemných priestoroch,

a horúca voda sa ženie späť k povrchu druhou šachtou, čím sa získava energia.

Podľa nedávnej správy MIT (Technologického Inštitútu v Massachusetts)

táto technológia by mohla mať schopnosť dodať 10% americkej elektriny do roku 2050.

Sila morských vĺn je obmedzená na pobrežia.

Hustota energie z morských vĺn sa pohybuje podľa oblasti.

Dopravovať elektrinu vyrobenú z morských vĺn do vnútrozemia by predstavovalo náročnú úlohu.

Navyše, v slanom prostredí oceánov turbíny hrdzavejú.

Biopalivá pochádzajú z úrody.

Drevo má nízku hustotu energie a rastie pomaly.

Svet spotrebuje 3.7 kubických míľ dreva ročne.

Bionafta a etanol

sa vyrábajú z úrody vypestovanej v rámci poľnohospodárstva poháňaného naftou.

Energetická výnosnosť týchto palív je veľmi slabá.

Nájdu sa politici, ktorí chcú vyrábať etanol z kukurice.

Ak by sa mal použiť etanol na dodávku desatiny predpokladanej spotreby nafty v roku 2020,

vyžadovalo by si to 3% americkej pôdy.

Na dodávku jednej tretiny by bolo treba 3 krát plochu na ktorej sa v súčasnosti pestuje potrava.

Na dodávku plnej spotreby nafty v roku 2020

by bolo treba dva krát toľko pôdy, ako sa súčasnosti používa na výrobu potravy.

Vodík sa extrahuje zo zemného plynu, uhlia a vody,

čo si vyžaduje viac energie, než sa z neho dá získať.

Takže hospodárstvo založené na vodíku neprichádza do úvahy.

Všetky fotovoltaické slnečné panely sveta dohromady produkujú

toľko energie ako dve uhoľné elektrárne.

Pritom sa použije ekvivalent od 1 až po 4 tony uhlia

na výrobu jediného solárneho panelu.

140.000 štvorcových míľ by muselo byť pokrytých panelmi,

na uspokojenie súčasného svetového dopytu.

Do roku 2007 boli v prevádzke asi 4 štvorcové míle.

Koncentrovaná slnečná energia alebo slnečné teplo nesú v sebe veľké možnosti,

no doteraz sa uviedlo len malé množstvo produkcie do prevádzky.

Prevádzka je tiež obmedzená na oblasti so slnečným podnebím,

čo by si vyžadovalo rozvod veľkého množstva

elektriny na veľké vzdialenosti.

Akékoľvek riešenie s cieľom nahradiť ropu inými zdrojmi závisí na strojoch poháňaných naftou,

alebo si vyžaduje materiály, ako napríklad umelú hmotu, ktorá je vyrobená z ropy.

Ak Vám niekto predloží skvelé návrhy ohľadom paliva budúcnosti,

Položte im tieto otázky:

Má zástanca platný komerčný model svojho návrhu?

Aká je hustota navrhovanej energie?

Dá sa skladovať a ľahko rozvádzať?

Je založená na spoľahlivom, alebo prerušovanom zdroji?

Dá sa uplatniť v celonárodnom meradle?

Sú v tom skryté technologické problémy?

Aké je ERoEI?

Aký by bol dopad na životné prostredie?

Majte na zreteli, že veľké čísla môžu byť skreslené.

Napríklad: 1 bilión barelov ropy

nasýti svetový dopyt len na 12 dní.

Prechod od fosílnych palív by bol nesmierne náročnou úlohou.

V roku 2007 sa z uhlia produkovalo 48.5% elektriny v USA.

21.6% je zo zemného plynu,

1.6% je z ropy

19.4% je z jadrovej energie,

5.8% je z hydroelektrární.

Ostatné obnoviteľné zdroje vyprodukujú len 2.5%.

Dal by sa systém založený na fosílnych palivách nahradiť

kombináciou alternatívnych možností?

Vyžadovalo by si to podstatný pokrok vo výrobe,

ako aj politickú ochotu a spoluprácu,

veľké investície,

medzinárodné dohody,

dovybavenie 45 triliónov dolárovej celosvetovej ekonomiky,

včítane dopravy,

výrobného priemyslu,

a poľnohospodárskych systémov,

ako aj predstaviteľov dostatočne kompetentných na to, aby viedli takúto zmenu.

Ak by sa všetky tieto podmienky dali uskutočniť,

mohol by súčasný spôsob života pokračovať?

Rast

Tieto baktérie žijú vo fľaši.

Ich počet sa zdvojnásobuje každú minútu.

O 11.hodine je tam jedna baktéria.

O 12. hodine je fľaša plná.

O 11:59 bola fľaša len do polovice plná,

čím ostávala možnosť ešte jedného zdvojnásobenia.

Baktérie si všimnú, že sú ohrozené.

Hľadajú nové fľaše a nájdu ďalšie 3.

Predpokladajú, že tým sa ich problém vyriešil.

Do 12. hodiny je naplnená prvá fľaša.

Do 12.01 je už naplnená aj druhá fľaša.

Do 12.02 všetky fľaše sú plné.

Toto je problém ktorému čelíme,

kvôli zdvojnásobovaniu v dôsledku exponenciálneho rastu.

Odkedy ľudstvo používa uhlie a ropu ako palivo,

začalo dochádzať k doposiaľ nevídanému rastu.

Aj pomalý rast časom vedie k veľkému nárastu.

Pri jedno percentnom ročnom náraste,

sa ekonomika zdvojnásobí za 70 rokov.

Za 2% rastu sa zdvojnásobí za 35 rokov.

Pri 10% raste,

sa ekonomika zdvojnásobí iba za 7 rokov.

Ak ekonomika rastie pri svojich súčasných 3% v priemere,

zdvojnásobí sa každých 23 rokov.

S každým nasledovným zdvojnásobením bude dopyt po energii a zdrojoch

väčší, než boli všetky predchádzajúce zdvojnásobenia dohromady.

Peňažný systém je založený na predpoklade rastu

- dosiahnutie ktorého si vyžaduje rastúcu dodávku energie.

Banky požičiavajú peniaze, ktoré nemajú,

vlastne ich tvoria.

Tí čo si požičiavajú, nasadia novo vytvorené peniaze do svojich podnikov za účelom rastu,

pričom splácajú dlh,

spolu s úrokom, ktorý si vyžaduje ďalší rast.

V dôsledku tvorby peňazí z dlhov,

väčšina peňazí sveta predstavuje dlh, za ktorý sa očakávajú úroky.

Prerušenie prívodu čoraz početnejších generácií

tých, čo si požičiavajú, čím umožňujú rast,

zatiaľ čo splácajú dlhy,

bude mať za následok zrútenie svetovej ekonomiky.

Ako schéma finančného podvodníka Ponziho ,

takýto systém musí rásť, ak sa chce udržať pri živote.

Čiastočne na základe peňažného systému, ktorý je založený na dlhu

došlo k úžasnému ekonomickému rastu

v HDP,

v stavbe priehrad na riekach,

používaní vody,

spotrebe umelých hnojív,

počte mestského obyvateľstva,

spotrebe papiera,

počte motorových vozidiel,

komunikáciách,

a v turistike.

Počet obyvateľov sveta dosiahol 7 biliónov,

a očakáva sa, že presiahne 9 biliónov do roku 2050.

Na plochej, nekonečnej zemi by takýto vývoj nepredstavoval problém.

No nakoľko Zem je guľatá a konečná,

v určitom bode sa nám rast obmedzí.

Ekonomická expanzia

mala za dôsledok nárast v objeme oxidu dusného

a metánu v atmosfére,

poškodenie ozónovej vrstvy,

nárast výskytu veľkých povodní,

poškodenie ekosystému oceánov,

včítane vymývania dusíka do vôd,

stratu dažďových pralesov a lesov,

nárast zdomácnelej pôdy,

a vymieranie živočíšnych druhov.

Ak položíme jediné zrniečko ryže

na prvý štvorec šachovnice,

a položíme dva krát toľko, teda 2, na druhý,

a to opäť zdvojnásobíme a položíme 4 na tretí,

a opätovným zdvojnásobením ich položíme 8 na štvrtý,

a ak by sme v rovnakom pomere pokračovali,

kládli na každý štvorec dvojnásobok zrniečok

položených na predchádzajúci štvorec,

kým by sme sa dostali k poslednému štvorcu,

potrebovali by sme astronomický počet zrniečok:

9 kvintiliónov

223 kvadriliónov,

372 triliónov,

36 biliónov,

854 miliónov,

776 tisíc zrniečok:

viac zrniečok ako ľudstvo vyprodukovalo

za posledných 10 tisíc rokov.

Moderné hospodárstva

sa tak, ako tie zrniečka na šachovnici,

zdvojnásobujú v objeme každých niekoľko dekád.

Na ktorom štvorci šachovnice sme?

Popri energii

si civilizácia vyžaduje mnohé základné zdroje:

čerstvú vodu,

ornice,

potravu,

lesy,

a mnohé druhy minerálnych látok a kovov.

Rast je obmedzený

objemom zásob tých základných zdrojov, ktorých je najmenšie množstvo.

Sud je zložený z palíc,

a tak ako voda, ktorou sa plní sud,

rast je možný len po výšku najkratšej palice,

teda po zásobu najobmedzenejšieho základného zdroja.

Ľudstvo v súčasnosti zužitkováva

40% všetkej fotosyntézy na Zemi.

Síce by sa dalo využiť 80%,

ale je nepravdepodobné, že by sa nám podarilo využiť 160%.

POTRAVA

Zabezpečenie potravy vo svete

silne závisí na fosílnych palivách.

Pred prvou svetovou vojnou

poľnohospodárstvo produkovalo výlučne biopotraviny.

Po zavedení umelých hnojív a pesticídov odvodených od fosílnych palív,

výroba potravy sa podstatne zefektívnila,

čím sa umožnil nárast počtu obyvateľstva.

Nasadenie umelých hnojív

nakŕmilo omnoho väčší počet ľudí

ako by sa bolo uživilo samotným organickým poľnohospodárstvom.

Fosílne palivá sú potrebné pre prevádzku poľnohospodárskych zariadení,

dopravu,

chladenie,

balenie - do plastických obalov,

a na varenie.

V procese moderného poľnohospodárstva sa fosílne palivo mení v potravu

- a potrava v ľudí.

Približne 7 kalórií energie z fosílneho paliva

sa použije na výrobu jedinej potravinovej kalórie.

V Amerike potrava precestuje približne 1.500 míľ, kým sa dostane od farmára k zákazníkovi.

Popri ubúdaní fosílneho paliva

je súčasný spôsob výroby potravy ohrozený aj vo viacerých iných smeroch:

Lacná energia,

výkonnejšia výroba,

a podpory, umožnili spracovávanie veľkého objemu rýb.

Rybolov vo svetovom meradle vrcholil ku koncu osemdesiatych rokov 20. storočia.

Odvtedy sa rybolov posúva do hlbokých vôd.

Únik dusíka z umelých hnojív pre výrobu ktorých sa použili fosílne palivá

zamoruje rieky a oceány, čím dochádza k obrovským mŕtvym zónam.

Pri tomto vývoji

sa očakáva, že všetky druhy rýb vyhynú

do roku 2048.

Kyslý dážď z veľkomiest a z priemyselnej výroby vysáva zo zeme základné výživné látky,

ako draslík,

vápnik,

a magnézium.

Ďalej hrozí nedostatok vody.

Mnohé poľnohospodárske jednotky si čerpajú vodu na zavodňovanie z podzemných zberačov.

Nahromadenie podzemných zásob vody trvalo prírode tisícky rokov,

ale dajú sa úplne vyčerpať za niekoľko desiatok rokov,

tak, ako k tomu dochádza aj v prípade ropných vrtov.

Obrovská Ogallalská podzemná zásoba vody v Amerike klesla už tak nízko,

že mnohí farmári boli prinútení vrátiť sa k menej výnosnému suchozemskému poľnohospodárstvu.

Navyše, zavodňovanie a umelé hnojivá majú

tendenciu hromadenia soli v pôde.

To je jednou z vedúcich príčin, ktoré premieňajú predtým úrodnú pôdu v novodobé púšte.

Ďalším problémom je strata ornice.

Pred 200 rokmi

bolo asi 1.8 metrov ornice na amerických prériách.

V dôsledku orby a nedbalého obrábania zeme z nej

dodnes ostáva ešte polovica.

Zavodňovanie podporuje výskyt plesňového ochorenia obilnín, ako parazitickej hrdze trávnej, Ug99

- so schopnosťou zničiť 80% svetovej úrody obilia.

Podľa Normana Borlauga,

otca zelenej revolúcie,

hrdza trávna má obrovskú schopnosť spoločenskej a ľudskej deštrukcie.

Zavedenie biopaliva bude mať za následok, že menej pôdy

bude k dispozícii pre výrobu potravy.

Každá oblasť má obmedzenú nosnosť.

Túto predstavuje počet zvierat alebo ľudí

ktorí na nej môžu nekonečne prežiť.

Ak niektorý z druhov prekročí nosnosť danej oblasti,

začne odumierať, až sa počty vrátia do prirodzeného rozmedzia.

Svetu sa podarilo vyhnúť takémuto prirodzenému odumieraniu

tým, že zavádzal ďalšie plochy do poľnohospodárskej prevádzky,

alebo zvyšovaním produktivity,

čo bolo umožnené hlavne v dôsledku objavu ropy.

Na to, aby rast pokračoval,

sa vyžaduje viac zdrojov ako Zem dokáže poskytnúť,

ale nové planéty nie sú k dispozícii.

Zatiaľ čo čelíme všetkým týmto problémom,

svetová produkcia potravín sa musí zdvojnásobiť do roku 2050

ak sa má kŕmiť obyvateľstvo sveta, ktorého počet narastá.

Jeden bilión ľudí je už dnes podvyživených alebo hladuje.

Ťažko bude kŕmiť vyše 9 biliónov ľudí v nasledujúcich rokoch,

pri súčasnom poklese vo výrobe ropy a zemného plynu.

ŠŤASTNÝ KONIEC

Svetové hospodárstvo rastie exponenciálne,

pomerom asi 3% do roka,

zatiaľ čo spotrebováva čoraz väčšie množstvo neobnoviteľného paliva,

minerálnych látok a kovov,

ako aj obnoviteľných zdrojov

ako sú voda, lesy, pôda a ryby

rýchlejšie ako sa dajú nahradiť.

Aj len pri jedno percentnom raste,

dôjde k zdvojnásobeniu hospodárstva za 70 rokov.

Problém ďalej zhoršujú tieto skutočnosti:

Splývanie svetového hospodárstva umožňuje ľuďom z jedného svetadiela

aby si kupovali výrobky vyprodukované na druhom.

Dodávateľská reťaz je dlhá,

a náročná vzhľadom na obmedzené zásoby ropy.

Súčasným spôsobom života závisíme na vzdialených krajinách už čo sa týka nevyhnutností.

Moderné mestá závisia na fosílnych palivách.

Väčšina bankových systémov je založená na dlhu,

zatiaľ čo tieto nanucujú ľuďom kolobeh pôžičiek a ich splácania,

- čím sa sprostredkováva rast.

Aké je riešenie zatiaľ čo čelíme týmto problémom?

Mnohí veria, že kríza sa dá odvrátiť

zachovávaním zdrojov a životného prostredia,

technológiou,

ovládaním rastu,

zberom surovín a ich návratom do výroby,

elektrickými autami a autami poháňanými kombinovanou energiou,

tak, že by sa určité suroviny nahradzovali viac prístupnými alternatívami,

alebo voľbami.

Zachovávanie zdrojov síce ušetrí náklady,

ale ako samotné opatrenie nezachráni planétu.

Ak niektorí ľudia znížia svoju spotrebu ropy,

nižší dopyt povedie k zníženiu cien,

čo druhým umožní, aby si ju kúpili lacnejšie.

Na základe toho istého princípu,

výkonnejší motor, ktorý si vyžaduje menej energie,

paradoxne, bude mať ako následok zvýšenú spotrebu energie.

V 19. storočí

si anglický ekonóm William Stanley Jevons

uvedomil, že výkonnejšie parné stroje urobili z uhlia

výnosnejší zdroj paliva,

čo malo ako následok zavedenie väčšieho množstva parných strojov,

čím sa zvýšila celková spotreba uhlia.

Nárast v používaní alternatívnych prostriedkov spotrebuje akúkoľvek energiu alebo zdroje,

ktoré by sa ušetrili zachovávaním.

Mnohí veria, že vedci

vyriešia tieto problémy novými spôsobmi výroby.

Ale technológia nepredstavuje energiu.

Technológiou sa dá uplatňovať energia vo výrobe,

ale nedá sa ňou nahradiť.

Navyše technológia používa zdroje,

napríklad:

pri výrobe počítača sa spotrebuje jedna desatina

energie potrebnej na výrobu auta.

Pokročilejšie spôsoby výroby

môžu dokonca situáciu zhoršovať,

lebo v mnohých prípadoch sa používajú vzácne minerálne látky,

zatiaľ čo zásoby niektorých z nich sú už tiež obmedzené.

Napríklad,

Čína dodáva 97% svetovej produkcie vzácnych zemín,

pričom väčšina pochádza z jedinej bane vovnútri Mongolska.

Tieto minerálne látky sa používajú v katalyzátoroch,

na výrobu motorov do lietadiel,

vysoko výkonné magnety a pevné disky,

batérie pre autá na kombinované palivo,

lasery,

pojazdné Röntgenové prístroje,

tienenie pre jadrové reaktory,

kompaktné disky,

hybridné motorové vozidlá,

žiarovky s nízkou elektrickou spotrebou,

optické vlákna,

a ploché obrazovky.

Čína už uvažuje o obmedzení vývozu týchto minerálnych látok,

nakoľko dopyt po nich stúpa.

Rast z takzvaného trvale udržateľného rozvoja alebo riadený rast nepomôžu,

lebo tieto tiež používajú neobnoviteľné kovy a minerálne látky

v neustále narastajúcom množstve,

včítane vzácnych zemín.

Zber a návrat surovín do výroby nevyriešia problém,

nakoľko si vyžadujú energiu,

a daný proces nie je 100% efektívny.

Znovu získať sa dá len zlomok materiálov, ktoré sa dostanú do zberu;

ich podstatná časť je stratená navždy vo forme odpadu.

Elektrické autá sú poháňané elektrinou.

Nakoľko väčšina elektriny sa vyrába z fosílneho paliva,

nie sú riešením.

Taktiež, popri výrobe áut všetkých druhov sa spotrebováva ropa.

Už len každá pneumatika si vyžaduje 7 galónov (32 litrov) ropy.

V roku 2010 bolo vo svete asi 800 miliónov áut.

Pri súčasnej rýchlosti rastu,

sa očakáva, že do roku 2025 ich počet bude 2 bilióny.

Nedá sa očakávať, že by planéta bola dlho schopnou podporovať takéto množstvo áut,

bez ohľadu na to, ako sú výkonné, alebo čo ich poháňa.

Mnohí ekonómovia veria,

že slobodný trh nahradí jeden zdroj energie druhým

prostredníctvom vynálezov a modernizáciou výroby.

Avšak hlavné zdroje ktorými by sa dala nahradiť ropa

sa stretávajú s vlastným postupným úpadkom.

Teória nahradzovania tiež neberie v úvahu dĺžku času potrebného pre prípravu na prechod.

Hirschova správa z Amerického Ministerstva pre Energiu

odhaduje, že aspoň dve dekády by boli potrebné

pre prípravu na dopad vyvrcholenia ropy.

Otázky nedostatku energie,

opotrebovania zdrojov,

straty ornice,

a zamorovania životného prostredia sú všetky ukazovateľmi jediného väčšieho problému:

Ktorým je Rast.

Pokiaľ bude náš finančný systém vyžadovať nekonečný rast,

nie je pravdepodobné, že by iné opatrenia boli úspešné.

Teda čo sa dá očakávať od budúcnosti?

Optimisti veria, že rast bude pokračovať naveky,

bez obmedzenia.

Pesimisti si myslia že smerujeme k novej dobe kamennej,

alebo dokonca, že nám hrozí vymretie.

Pravda je asi niekde medzi týmito extrémami.

Je možné, že spoločnosť sa vráti k jednoduchšiemu spôsobu života,

v ktorom sa bude nasadzovať podstatne menej energie.

To by znamenalo ťažší život pre väčšinu.

Viac manuálnej práce,

viac poľnohospodárskej práce,

a miestnu produkciu výrobkov, potravy a služieb.

Čo má človek robiť, aby sa pripravil na takúto prípadnú budúcnosť?

Treba očakávať zníženie dodávok potravy a výrobkov zo vzdialených miest.

Začať chodiť peši alebo bicyklovať.

Vyvinúť si návyky pri ktorých sa použije menej elektriny.

Zbaviť sa dlžôb.

Pokúsiť sa vyhýbať bankám.

Namiesto nákupov vo veľkopredajniach,

podporovať miestnych podnikateľov.

Kupujte domáce potraviny vypestované vlastnými poľnohospodármi z tradičných miestnych trhov.

Namiesto trávnika, porozmýšľajte o možnosti pestovania vlastnej potravy.

Naučte sa ju konzervovať a pripravovať na dlhodobé skladovanie.

Posúďte možnosť miestnej meny

v prípade že by širšie hospodárstvo prestalo byť funkčným,

a vypestujte si väčší stupeň sebestačnosti.

Žiadny z týchto krokov nezabráni Pádu,

ale môže zlepšiť výhľad do budúcnosti chudobnej na energiu,

v priebehu ktorej sa budeme musieť stať viac sebestačnými,

v porovnaní s našimi predkami.