(Rozvojová pracovníčka, Pernille Ironside)

(Applause)

(Anderson Cooper) Ďakujem. Mimochodom, máte najcoolovejšie meno.

(Pernille Ironside) Takže jedna zo skupín, ktorú ste spomenuli predtým, CNDP ( Národný kongres na ochranu obyvateľstva)

Bola som súčasťou humanitárnej skupiny, ktorá sa s ním a jeho veliteľmi stretla po prvý krát v roku 2007,

aby sme vyjednali prepustenie detí.

Viete, je to niekto, s kým sa chcete priateliť? Určite nie.

Ale je to nevyhnutnou súčasťou našej práce, ak chceme dosiahuť výsledky. A to sa nám podarilo.

Trvalo to niekoľko dní, v buši, s ním a tisíckou ozbrojených mužov,

ktorí boli nesmierne agresívni a konfrontační

no aj tak sa nám podarilo pošas toho času dosiahnuť pokrok

a nakoniec sme dosiahli prepustenie asi 150 detí v tej chvíli.

(Cooper) Takže deti môžu byť zachránené, dovedené domov, dá sa to dosiahnuť? (potlesk)

(Ironside) Určite. Určite: deti, - nejde o zachraňovanie ako také,

skôr o obnovu ich práv a ich práv na to, byť deťmi v najneuveriteľnejšom prostredí.

(applause)

(Ironside) Viete, oni, tak ako naše deti tu, majú svoje túžby a sny

a majú schopnosť prekonať to násilie, ktorému boli vystavené a nútené podrobiť sa mu.

A videla som, ako deti prešli tou transformáciou, práve prostredníctvom programov,

ktoré som spolu s mojimi kolegami pomáhala uskutočniť.

A chcela by som zdôrazniť, že sú to práve títo kolegovia, vo dne v noci,

práve títo Konžania a iní národní pracovnící sú tými neospevovanými hrdinami.

(Bol som tu - Svetový humanitárny deň, 19. august - whd-iwashere.org)