(bývalí detský vojak Ishmael Beah)

(Ishmael Beah) Keď začala vojna, bol som malý chlapec.

Um.. Vojna sa dostala až do mojej časti krajiny

a narušila všetko, čo som ako dieťa poznal

Bol som odlúčený od mojej rodiny, sústavne som utekal o život.

Moja najbližšia rodina bola zabitá vo vojne,

moja matka, otec, dvaja bratia, všetci boli zabití.

Bol som prostredný z troch detí.

(Anderson Cooper) Koľko si mal rokov?

(Beah) Vtedy som mal 12 rokov, keď...

(Cooper) 12 rokov?

(Beah) Áno,

medzi 12 a 13 a dopadlo to tak, že som išiel na vojenskú základňu, v hľadaní bezpečia.

Bolo to na tejto vojenskej základni, s ozbrojenými silami Sierra Leone, kde ma donútili stať sa vojakom.

Vo veku 13 rokov ma učili ako bojovať uprostred vojny.

Trénoval som týždeň a potom sa vojna stala mojim životom.

Stal som sa vojakom na takmer 3 roky.

(Cooper) Čo pre teba znamená Svetový humanitárny deň?

(Beah) Znamená to pre mňa.. Myslím, že len utužuje vieru v každého na svete,

že máme zodpovednosť navzájom si pomáhať, pokiaľ spolu žijeme na tomto svete.

Musíme svoje životy žiť aj pre iných ľudí, nie len pre seba.

Dôvod, prečo ja som prežil

je to, že sa toho dňa niekto rozhodol, že spraví niečo pre niekoho iného.

Tá pracovníčka UNICEFU, ktorá išla do buši, vyjednávať s vojenským veliteľom, ktorého nemali radi.

Človek, ktorý pracoval v rehabilitačnom centre.

Žena v New Yorku, ktorá sa rozhodla adoptovať si bývalého detského vojaka,

o ktorom si každý myslel, že bol schopný len násilia.

Čiže všetky tieto momenty, keď sa ľudia zastavili, aby spravili niečo jednoduché pre niekoho iného,

celkom zmenili môj život a umožnili moju existenciu.

Čiže pre mňa je tento deň o tom.

(Cooper) A posúvaš to ďalej ostatným ľuďom.

(Beah) Áno, určite. (Potlesk) (Cooper) Iste, ďakujem.

(Bol som tu - Svetový humanitárny deň, 1. august http://www.whd-iwashere.org)