Hello, everybody.
I'm going to start with a question.
How many of you know the person
sitting next to you from before today?
Interesting.
So, do you remember the first conversation
that you ever had with that person?
You know conversations are links.
Let's imagine every conversation
to be a tiny metal link.
And every time you talk to a stranger,
a metal link is formed.
And every conversation that you have
after that moment,
the link gets stronger and stronger.
And every day each one of us
meets so many strangers:
the grocery guy, the cab guy
maybe the receptionist
at a new office you went to.
And with every conversation
we build new links.
Until finally at the end,
we've created a kind of massive
World Wide Web of conversation.
World Wide Web.
It's a catchy word.
I think I've heard that somewhere.
That's it, right? A conversation.
It's a fascinating thing.
A conversation is an adventure.
A conversation gives you
a whole new perspective.
A conversation opens a door.
Conversations can make war
and conversations can make peace.
And conversations define
who we are as a human race.
Think about this.
Every single person in your life
was once a stranger to you.
And you knew nothing about them
until you had that first conversation.
So I'm here today to tell you
to talk to strangers,
to have a conversation.
And I'm here to tell you how.
Seven ways that you can make
a conversation with almost anyone.
I'm a radio presenter
and I love talking to people.
I do. I love it.
And I'm so glad that I do it for a living.
Here's what my day is like.
Every single morning,
I go into an empty room,
I put on a mic,
and I have a conversation
with 1.6 million people ...
that I can't see.
Yeah.
You know what the hardest part is, though?
It's time.
In a four-hour show, I get 20 minutes.
That's all the talk there is.
And in 20 minutes I have to convince you
that I am your best friend.
How do I do that?
How do I establish a connection?
I have 20 minutes to inform you,
to excite you, to engage with you
but most importantly,
20 out of the 20 times
that I switch on that mic,
I have to leave a smile on your face.
Except, I can't see you,
I know nothing about you,
and I have no way
of gauging your reactions.
How do you do it?
How do you talk to a stranger?
Well, my nine years in radio
have taught me these simple little tricks.
Strangers,
they are everywhere.
And we've always been told,
"Don't talk to strangers!"
But I beg to differ.
Every stranger comes with an opportunity,
an opportunity to learn something new,
an opportunity to have an experience
you've never had
or hear a story that you've
never heard before.
And you've had that moment, right?
You're in the room
with someone you don't know,
and you look across the room,
you see a stranger, and you think,
"I want to talk to this person."
And you can almost hear the first word
but it just won't come out,
it kind of gets stuck about here,
it kind of goes up and down
and you don't know -
You know what?
Here's my advice: just say it.
What's the worst that can happen?
They want to talk to you.
Well, they're not talking to you now.
The first word floodgates.
I truly believe that the first word
acts as a floodgate.
You know, once you said the first word
everything else just flows.
So keep it simple.
A "Hi," a "Hey," a "Hello."
And do what every good bowler does.
Just gather the enthusiasm,
the positivity, the energy,
put on a big smile and say, "Hi!"
I know. There's going
to be that strange moment right now.
Turn to someone sitting next to you,
stick your hand out and say hello.
Go on.
(Laughter)
I love the awkward laughter.
"Why is she making us do this?"
The first word floodgates.
You know, here's a challenge
we face every day.
Time.
We have 90 seconds on radio,
and we have to make that conversation
with a stranger memorable.
So how do you do it?
What's the biggest challenge?
Honestly,
if we get stuck in the rut of:
"Hi!" "Hey!"
"How are you?" "I'm fine."
"What's going on?" "Nothing much."
"Same old." "So tell me what's new?"
There you go, 45 seconds down, wasted.
Right?
So, here's my advice:
skip the small talk
and ask a really personal question.
And don't be afraid.
Trust me.
You will be surprised how much people
are willing to share if you just ask.
So ask any kind of personal question.
Maybe: Interesting name.
How did your parents think of it?
Is there a story behind it?
Or ...
How long have you lived in this city?
And do you remember
the first day you landed here?
Answers to those questions
are always something unique,
always something personal.
My favorite one to try is:
Where do you come from?
And where does your family live?
Unfailingly,
every single time
I sit in a cab, I do this.
I ask that question.
Where do you come from?
And where does your family live?
Let me tell you a little story.
I was coming home one night ...
I get into this taxi, open the door,
sit down and I say,
"Where are you from?
Where does your family live?"
And the 60-year-old Pakistani
cab-driver goes on to tell me
all about his life in Peshawar.
We talked about politics,
we talked about music,
family, wife, his farm.
And 20 minutes later he is convinced
that I am the perfect bride
for his 26-year-old
college-educated son from Peshawar.
(Laughter)
And as I'm getting out of the taxi,
he is taking out a passport-sized
photograph with this look of enthusiasm.
I have to say, it was a very
difficult goodbye.
But the moral of the story, really,
is what starts with a "Hello"
can end with a marriage proposal.
And that is a warning.
(Laughter)
Step three.
Find the "me too"s.
Have you ever met someone
who starts a conversation
like they're starting a debate?
"I am from Delhi."
"I hate Delhi."
(Laughter)
Yeah? Nothing kills
a conversation like a negative.
When you meet someone for the first time
make an effort to find the one thing
that you and that other person
might have in common.
When you start at that point
and then move outward from there,
you will find that all of a sudden
the conversation becomes a lot easier.
And that's because both of you suddenly
are on the same side of something.
And that's a really powerful feeling.
Now, what could you possibly have
in common with a stranger you ask?
Could be anything, right?
You're both in the same place
at the same time,
maybe you're from the same country,
maybe you both like the winter
or you're longing for it to rain.
I don't know, you'd find something.
When you find a "me too,"
you automatically have a kind of
buy-in from the other person.
Trust me, that's helpful.
Pay a unique compliment.
I read somewhere
that people will forget what you do,
and they'll forget what you say,
but they will never forget
how you made them feel.
So be generous.
And go out and give someone
a nice full compliment.
So, I have this belief
about a "compliment immunity meter",
and it comes from this experience I had
when I met this gorgeous supermodel.
And I look at her and I say,
"Wow! You are beautiful!"
And there is no reaction on her face.
And I think to myself, "How?"
That's when I realized,
she is immune to the word "beautiful."
She's probably heard it
a hundred thousand times today.
And if she's on social media,
she's heard it a million times today.
There are some words that each of us
have developed an immunity to.
It could be "nice," it could be "awesome,"
it could be "cool" ...
Stay away from these.
Try and construct a compliment
that's unique and genuine,
and you don't have to lie.
Really.
When you look at someone and say,
"I love how when you smile,
it's like your nose smiles,
and then your eyes smile,
and your ears smile,
even your forehead smiles
and suddenly, the whole person
is just smiling."
You see,
I hope that's a compliment
you're not going to forget for a while.
Pay a unique and genuine compliment.
Ask for an opinion.
All of us have opinions; trust me.
And we all want them to be heard
and everybody wants validation.
So go on and ask for an opinion,
and that's when you
open up a two-way street.
That is when the real communication begins,
and you will be surprised
how much you can pick up about a person
just by asking their opinion
on something pretty generic.
Here's a mistake that some people make.
They ask your opinion
about something really difficult.
It feels almost intimidating.
Somewhere in a room,
full of very well-informed people,
and someone was to come up to me and say,
"So what do you think about the way
the oil prices have affected
the real estate market in Dubai?"
I feel a bit cornered.
I feel like I might fail,
and this is an examination,
and that's the lesson.
Nobody needs to fail
at a first-time conversation.
Just ask something simple.
Keep it generic.
How do you like your coffee?
When did you watch your last movie?
What did you think of it?
And when somebody gives you their opinion:
really listen.
Don't listen to reply. Listen to listen.
There's a difference.
And that brings me to my next point.
Be present.
I know you've been through this.
I know I have.
You're pouring your heart out to someone,
and they are like this,
"Yeah, yeah, go on, keep talking.
I can multitask!
What's with Wi-Fi?"
(Laughter)
You know, when someone's trying
to communicate with you,
the least you can do
is really be in that conversation.
Just be wholeheartedly present,
just be there.
And - oh! - my favorite part:
make eye contact.
Trust me, eye contact
is where all the magic happens.
You can feel the conversation.
And trust me, when you
are looking at someone in the eye,
nine out of ten times,
they will not dare look away, right?
(Laughter)
Now, if only I could look
into the eyes of 1.6 million people,
I would not have to worry about you guys
tuning out during the ad breaks.
That brings me to this, my favorite point
because I think it's got a catchy name.
Name, place, animal, thing.
You remember that game?
Remember the little details
about a person.
Remember their name.
It's so important.
It's awful when you meet someone
for 18th time, and you say,
"You must be Paul, no Peter.
Something with the P and it ends with ..."
It's terrible. Remember someone's name
and say it back to them.
You have no idea how important
you're making them feel,
and that's not the only detail.
Remember all the other details as well.
The places they like to go to,
the places they've been to,
the places they want to go to,
their pet's names.
How their pet's been feeling lately?
The things they like.
Remember their children's names,
that's such a winner.
Remember their wife's names,
their girlfriend's names.
Just don't mix up the last two
because that could be disastrous.
(Laughter)
Remember these little things about people
and repeat it back to them,
ask be genuinely interested,
and automatically you kind of
become an investor in their well-being,
so they'll feel responsible to you
to keep that conversation going.
There we go.
Seven amazing ways that you can
make conversation with anyone,
and seven reasons
why you should use the break
that's going to come up to talk
to a stranger that you don't know.
I'm going to end with this analogy.
A conversation is like reading a book.
You can turn to any page you want.
You can flip to your favorite chapter.
You can read as long as you want,
and you can read what you want,
and every person, trust me,
is a really good book.
And it saddens me so much
that entire human lives
are being boiled down
to 140 characters and catchy headlines.
Because that's not what we are.
We are not abridged versions.
We are entire human stories.
We deserve more from each other.
So what are you going to do
in this big world we call the library?
Are you going to walk around,
look at the hard bound copies
and read the titles?
Or are you going to actually
reach for a book,
open a page and start reading a story?
You decide.
Thank you.
(Applause)
مرحبا بالجميع.
سأستهلّ حديثي بسؤال.
كم شخصاً منكم يعرف الشخص الجالس
بجانبه من قبل؟
مثير للاهتمام.
أيضا، هل تتذكرون أول حديث دار بينكم
وبين ذلك الشخص؟
كما تعلمون أن الأحاديث هي روابط
كل حديث نجريه هو بمثابة
وصلة معدنية صغيرة
وكل وقت تتحدث فيه إلى غريب
تتشكل قطعة معدن جديدة،
وكل حديث تجريه بعد تلك اللحظة
فإن هذه الروابط تصبح أقوى وأقوى.
كل واحد منا يقابل غرباء كل يوم
البقال، سائق سيارة الأجرة
ربما موظف الاستقبال
في المكتب الجديد الذي ذهبت إليه
ومع كل حديث نبني روابط جديدة
وأخيرًا، في النهاية
نكون قد كوَّنا شبكة تواصل ضخمة،
على نطاق عالمي
إنها عبارة جذابة، أعتقد أني سمعتها
في مكان ما من قبل
إنها كذلك، صحيح؟ الحديث شيء مذهل
الحديث مغامرة
الحديث يمنحك منظورًا جديدًا كليًا
يفتح لك الحديث أفقًا
يمكن للكلام أن يسبب الحرب أو يقيم السلام
تبين المحادثات من نحن كعرق بشري
فكِّر في الأمر
إن كل شخص في حياتك الآن كان يومًا ما
غريبًا بالنسبة لك
ولم تكن تعرف عنهم أدنى فكرة،
حتى أجريت معهم حديثك الأول
لذا أنا هنا اليوم لأخبركم
أن تتحدثوا مع الغرباء
لتجروا حديثًا
وأنا هنا اليوم لأخبركم كيف.
هناك سبع طرق تجعلك تبدأ الحديث
تقريبًا مع أي شخص.
أنا مقدمة في الإذاعة
وأحب التحدث إلى الناس
فعلا أحب ذلك
وأنا سعيدة جدًّا لفعل ذلك
من أجل لقمة العيش
هكذا هو يومي
في كل صباح أذهب إلى غرفة فارغة
وأضع السماعة في أذني
وأجري حديثًا مع 1,6 مليون شخص..
والذين لا أستطيع رؤيتهم
نعم
هل تعلمون ما هو أصعب جزء،
بالرغم من ذلك؟
إنه الوقت
فالبرنامج من أربع ساعات،
وأنا لدي عشرون دقيقة
للحديث مع الناس،
في عشرون دقيقة علي أن أقنعكم أني
صديقتكم المقربة
كيف أفعل ذلك؟
كيف أقوم بإنشاء رابطة؟
لدي عشرون دقيقة لأحدثكم
ولأثير حماسكم لأتعامل معكم
لكن الأكثر أهمية
عشرون من عشرون مرة التي أشغل فيها
المايكروفون
علي أن أضيف ابتسامة على وجوهكم
مع أني لا أستطيع رؤيتكم ولا أعلم أي
شيء عنكم
وليس لدي أدنى فكرة لقياس ردود أفعالكم
كيف تقومين بذلك؟
كيف تحدثين غريبًا؟
حسنًا، قد علمتني أعوامي التسع في الإذاعة
هذه الخدع البسيطة الصغيرة
غرباء
في كل مكان
وقد قيل لنا دائما "لاتتحدثوا إلى الغرباء"
لكني رفضت الفكرة،
كل غريب يأتي بفرصة
فرصة لتعلم شيء جديد
فرصة لخوض تجربة لم تخضها من قبل،
أو تسمع قصة لم تسمعها قط
وقد مرت بك تلك اللحظة، أليس كذلك؟
في غرفة مع أحد ما لاتعرفه
وتنظر في أنحاء الغرفة فترى غريبًا وتفكر
"أريد التحدث مع هذا الشخص"
ويمكنك تقريبًا أن تسمع أول كلمة تود قولها
لكنها لا تخرج
تبقى عالقة هنا،
كأنه نوع من الصعود والهبوط
وأنت لا تعرف
هل تعلمون؟
نصيحتي هي: فقط انطقها
ماهو أسوء شيء يمكن أن يحدث؟
إنهم يريدون التكلم معك، حسنا
إنهم لايتكلمون معك الآن
إن الكلمة الأولى هي البوابة
بصدق أعتقد أن الكلمة الأولى تمثل بوابةً
فبمجرد النبس بأول كلمة
كل شيء آخر سيتدفق
لذا ابق الأمر بسيطا
"مرحبا"، "أهلا"،
وافعل ما يفعله كل لاعب بولينغ جيد
فقط اجمع حماسك وإيجابيتك وطاقتك
وابتسم ابتسامة كبيرة وقل "مرحبا"
أعلم، سيكون الموقف غريبًا
استدر للشخص الجالس بجانبك
مد يدك له وقل مرحبًا
هيا
(ضحك)
أحب الضحكات المحرجة
لماذا تدفعنا لفعل هذا؟
الكلمة الأولى هي البوابة
تعلمون، هناك تحدي نواجهه كل يوم
الوقت
لدينا 90 ثانية في الإذاعة
ويتحتم علينا جعل تلك المحادثة
مع الشخص الغريب لا تنسى
لذا كيف نقوم بذلك؟
ما هو التحدي الأكبر؟
بصراحة
إذا بقينا في خانة
مرحبا وأهلاً
كيف حالك؟ "أنا بخير"
كيف تجري الأمور؟ "ليس بالأمر الكثير"
نفس القديم" "إذن أخبرني ما الجديد"؟
وها أنت 45 ثانية تم هدرها
صحيح؟
لذا، هذه هي نصيحتي:
اترك الأحاديث الصغيرة
واطرح سؤالًا شخصيًا حقيقيًا
ولا تخف
ثق بي
سوف تتفاجأ من عدد الناس الذين يرغبون
بمشاركة الحديث معك إذا سألت فقط
لذا اسأل أي سؤال شخصي
ربما اسمًا مثيرًا للاهتمام
ما هو رأي والديك به؟ هل هنالك قصة وراءه؟
أو
لكم من الوقت عشت في هذه المدينة؟
وهل تتذكر اليوم الأول الذي وصلت هنا؟
الإجابة عن هذه الأسئلة
فريدة من نوعها دائمًا
دائمًا شيء شخصي
سؤالي المفضل للمحاولة هو:
من أين أتيت؟ وأين تعيش عائلتك؟
بلا إخفاق
كل مرة أجلس في سيارة أجرة، أفعل ذلك
أسأل ذلك السؤال
من أين أتيت؟ وأين تعيش عائلتك؟
دعوني أخبركم قصة
كنت عائدة للمنزل في إحدى الليالي
ركبت التاكسي فتحت الباب وجلست، ثم قلت
من أين أنت؟ وأين تعيش عائلتك؟
وأخبرني سائق سيارة الأجرة الباكستاني
ذو الستين عامًا
كل شيء عن حياته في بيشاور
تحدثنا عن السياسة،
تحدثنا عن الموسيقى، العائلة وزوجته ومزرعته
وبعد عشرون دقيقة كان مقتنعًا أنني
العروس المثالية
لابنه ذو السادسة والعشرون الجامعي
المتعلم من بيشاور
(ضحك)
عند مغادرتي للتاكسي،
أخرج صورة بحجم جواز السفر
مع نظرة حماس
أعترف أنها كانت لحظة وداع صعبة
لكن العبرة من القصة،
أن ما يبدأ ب"مرحبا" يمكن أن
ينتهي بطلب للزواج
وهذا تحذير
ضحك
الخطوة الثالثة
جد عبارات "وأنا أيضا"
هل سبق وقابلت أحدًا
عندما يبدأ الحديث كأنما بدأ نقاشًا؟
أنا من دلهي" "أكره دلهي"
(ضحك)
نعم؟ لاشيء يقتل الحديث كالسلبية
عندما تقابل شخصًا للمرة الأولى
ابذل جهدًا لتجد شيئا
قد تتشاركا فيه
عندما تبدأون بهذه النقطة وتتوسعون من هناك
ستجدون حينها أن المحادثة
فجأةً أصبحت أسهل بكثير
لأن كلاكما فجأةً أصبح بنفس
الجانب من شيء ما
وهذا فعلاً شعور قوي
الآن، ما الشيء الممكن أن يكون مشتركًا
بينك وبين شخص غريب؟
يمكن أن يكون أي شيء، صحيح؟
كلاكما في نفس المكان والزمان
ربما من نفس البلد
ربما كلاكما تحبا فصل الشتاء
أو تتطلعا للمطر
لا أعرف ستجدا شيئًا
عندما تجد "أنا أيضا"
تلقائيا تتلقى نوعًا من المواءمة
من الطرف الآخر
ثق بي، إنه مساعد
قم بإطراء فريد من نوعه
لقد قرأت في مكان ما، أن الناس ينسون
ما تفعله
ولكنهم لاينسون أبدًا ما تقوله
ولاينسون أبدًا ما جعلتهم يشعرون به.
لذا كن كريمًا
واذهب واعط شخصًا ما إطراءً
كاملاً لطيفًا
لذا لدي هذا الاعتقاد حول "الإطراء المعتاد"
وهذا يأتي من التجربة التي عشت
عندما التقيت بعارضة أزياء رائعة
نظرت إليها وقلت،
" يا للروعة، أنت جميلة"
لم أرى أي ردة فعل على وجهها
وأنا أفكر، "كيف؟"
عندها أدركت
أنها معتادة على كلمة "جميلة".
لربما تكون سمعتها آلاف المرات
هذا اليوم
وإن كانت على مواقع التواصل
فقد سمعتها مليون مرة اليوم
هنالك بعض الكلمات التي نكون قد بنينا
مناعةً ضدها
لربما تكون "لطيف" أو "رائع" أو "جيد"
حاول الابتعاد عنها
حاول بناء إطراء فريد وجديد
وليس عليك أن تكذب
فعلاً
عندما تنظر لأحدهم وتقول
"أحبك عندما تبتسم"
بمعنى عندما تبتسم أنفك و بعدها عيناك
وأذناك تبتسم، وحتى جبهتك تبتسم
حينها كل الشخص سيبتسم إنها فقط ابتسامة
سوف ترى،
آمل أن هذا الإطراء سوف لن تنساه
لمدة
قم بإطراء جديد وفريد
اطلب رأيًا
لكل منا أراء ثق بي،
وكلنا نريد أن تسمع أرائنا
والجميع يريد التحقق من صحة ذلك
لذا اذهب واسأل عن رأي
حينها ستفتح أمامك طريق ذو اتجاهين
هنا سيبدأ التواصل الحقيقي
وستفاجأ بحجم الأمور التي عرفتها عن الشخص
فقط من خلال طرح الأسئلة بخصوص
شيء جديد
وها هي بعض الأخطاء التي يقع
فيها بعض الناس
يطلبون رأيك بخصوص شيء صعب فعلاً
إنه يشعر بالخوف غالبا
في مكان ما في غرفة مليئة
بأُناس واسعي الاطلاع
وشخصًا ما تقدم نحوي وقال لي
"ما هو رأيك في الطريقة
التي أثرت بها أسعار النفط على سوق
العقارات في دبي؟
شعرت بالمحاصرة
شعرت بأني قد أفشل، كان بمثابة امتحان
وهذا هو الدرس
لا أحد يجب أن يفشل في حديثه الأول
فقط اسأل عن شيء بسيط
وابق الأمر عامًّا
كيف تحب قهوتك؟
متى شاهدت فلمك آخر مرة؟
وما هو رأيك فيه؟
وعندما يصرح أحدهم برأيه لك
استمع
لا تستمع للإجابة، استمع من أجل الاستماع
هناك فرق
وهذا ينقلني إلى النقطة التالية
كن حاضرًا
أعرف أنك مررت بهذا
أعلم أنا مررت به أيضًا
أنت الآن، تفضي بما في قلبك
لشخص ما
وهو كذلك
"نعم، نعم استمر بالحديث"
أنا أستطيع أن أكون متعدد المهام
ما خطب شبكة الواي فاي؟
(ضحك)
هل تعلمون، عندما يحاول شخص أن يتواصل معكم،
أقل شئ يمكنكم عمله هو أن تكونوا جزءًا
من الحديث
كن حاضرًا بقلبك
فقط كن هناك
و اوه جزئي المفضل: اعتمد لغة العيون.
ثق بي لغة العيون عندها سحر خاص
يمكنك الإحساس بالحديث
وثق بي عندما تنظر لشخص ما بعينيه
تسعة من عشرة مرات سوف لن يتجرأ
بالنظر بعيدا، صحيح؟
(ضحك)
الآن، فقط لو أمكنني النظر
إلى عيون 1,6 مليون
سوف لن أقلق بشأنكم يا رفاق
وهذا أدى بي إلى هذا، وجه نظري المفضلة
لأني أعتقد أنها حازت اسم جذاب
اسم ومكان وحيوان وشيء
هل تتذكرون هذه اللعبة؟
تذكروا هذه التفاصيل الصغيرة بشأن الشخص
تذكروا أسماءهم إنه شيء مهم
إنه أمر شنيع عندما تقابل أحدهم
ل18 مرة وتقول
"لابد أنك بول لا بل بيتر شي يبدأ
بحرف الباء وينتهي ب.."
إنه أمر سيء،
تذكر اسم الناس وقله لهم
لا تعلم ما سيشعرون به،
وهذا ليس كل التفاصيل
تذكر باقي التفاصيل
الأماكن التي يرغبون بزيارتها،
الأماكن التي قاموا بزيارتها
الأماكن الذين يريدون زيارتها،
أسماء حيواناتهم الأليفة
كيف تشعر حيواناتهم الأليفة مؤخرًا؟
الأشياء التي تعجبهم
تذكر أسماء أطفالهم،
ياله من فوز
تذكر أسماء زوجاتهم أو أسماء
صديقاتهم
فقط لاتخلطوا آخر صفتين لأن الأمر
قد يؤدي إلى كارثة
(ضحك)
تذكروا هذه الأشياء البسيطة ورددوها لهم
اسأل، كن مهتمًا بهم
وبطريقة تلقائية ستكون نوعا ما أصبحت
مستثمرًا في سعادتهم
لذا سيشعرون بالمسؤولية اتجاهك
للاستمرار في سير الحديث
ها نحن ذا
سبع طرق مذهلة تمكنك من بدء حديث
مع أي أحد
وسبع أسباب لماذا عليك أن تأخذ استراحة؟
للتحدث لغريب لا تعرفه
سأنهي حديثي بهذا التشبيه؟
الحديث لأحد كقراءة كتاب؟
يمكنك أن تذهب لأي صفحة تريد
يمكن أن تذهب لفصلك المفضل
يمكنك القراءة بالقدر الذي يعجبك
ويمكنك قراءة ما تريد
وكل شخص، ثق بي هو حقا كتاب جيد
وإنه ليحزنني جدا
أن حياة البشر بأكملها تتقلص
إلى 140 شخصية وعناوين ملفتة
لأن هذا ليس ما نحن عليه
نحن لسنا صيغًا مختصرة
نحن قصص بشرية كاملة
نحن نستحق أكثر لبعضنا البعض
لذا ما الذي سنفعله في هذا العالم الكبير
ندعوه المكتبة؟
هل سوف تتمشى بالأنحاء
ننظر إلى نسخ ملونة ونقرأ العناوين؟
أو هل سوف تصل حقا لأجل كتاب
افتح الكتاب وابدأ بقراءة قصة؟
أنت قرر
شكرًا لكم
(تصفيق)
Hola a todos.
Empezaré con una pregunta.
¿Cuántos de Uds. conocen
a la persona a su lado antes de hoy?
Interesante.
¿Se acuerdan de la primera conversación
que entablaron con esa persona?
Las conversaciones son vínculos.
Imaginemos que cada conversación
es un pequeño vínculo metálico.
Cada vez que hablan con un desconocido,
se forma un vínculo metálico.
Cada conversación que tienen
después de ese momento,
fortalece más ese vínculo.
Cada día, cada uno de nosotros
conoce muchos desconocidos:
el tipo de la tienda,
el tipo del taxi,
quizás la recepcionista
en la nueva oficina que fueron.
Con cada conversación,
construimos nuevos vínculos.
Hasta que finalmente,
creamos una gran red mundial
de conversación.
Red mundial.
Es una palabra pegajosa.
La he escuchado en algún lugar.
Eso es todo, ¿verdad? Una conversación.
Es algo fascinante.
Una conversación es una aventura.
Una conversación brinda
una nueva perspectiva.
Una conversación abre una puerta.
Las conversaciones pueden crear guerras
y pueden lograr la paz.
Las conversaciones definen quienes somos
como raza humana.
Piensen en esto.
Cada persona en su vida
empezó siendo un extraño.
Uds. no sabían nada de ellos
hasta que conversaron por primera vez.
Estoy aquí hoy para decirles
que hablen con desconocidos,
para que entablen una conversación.
Estoy aquí para decirles cómo.
Hay 7 maneras con las que pueden
entablar una conversación con cualquiera.
Soy presentadora de radio
y me encanta hablar con personas.
Realmente me encanta.
Estoy tan feliz que lo hago
para ganarme la vida.
Así es como se ve mi día.
Cada mañana,
entro a una habitación vacía,
prendo un micrófono,
y tengo una conversación
con 1.6 millones de personas ...
a las que no puedo ver.
Sí.
¿Saben cuál es la parte más difícil?
Es el tiempo.
En un programa de cuatro horas,
me dan 20 minutos.
Esa es toda la platica que hay.
Y en 20 minutos, tengo que convencerlos
que soy su mejor amiga.
¿Cómo lo hago?
¿Cómo establezco una conexión?
Tengo 20 minutos para informarles,
para entusiasmarlos y relacionarnos,
pero lo más importante,
cada vez que prendo el micrófono,
debo dejar una sonrisa en sus caras.
Excepto que no puedo verlos,
no sé nada de Uds.,
y no tengo manera
de medir sus reacciones.
¿Cómo lo hacen?
¿Cómo hablan con desconocidos?
Mis nueve años en la radio
me han enseñado estos trucos simples.
Desconocidos,
están en todos lados.
Y siempre nos han dicho
"¡No hables con desconocidos!"
Pero tengo que discrepar.
Cada desconocido
llega con una oportunidad,
una oportunidad para aprender algo nuevo,
una oportunidad para experimentar
algo nuevo,
o escuchar una historia
que nunca han oído antes.
Lo han vivido, ¿verdad?
Están en la habitación
con alguien que no conocen,
miran a través de la habitación,
ven un extraño, y piensan:
"Quiero hablar con esa persona".
Casi pueden escuchar la primera palabra,
pero simplemente no sale,
se queda atorada aquí,
sube y baja,
y no lo entienden.
¿Saben que?
Aquí va mi consejo:
Solo díganlo.
¿Qué es lo peor que puede pasar?
Ellos quieren hablar con Uds.
Bueno, no lo están haciendo ahora.
La primera palabra
es una compuerta.
Creo que la primera palabra
funciona como una compuerta.
Una vez que dicen la primera palabra,
todo lo demás sólo fluye.
No se compliquen.
"Hola", "Oye".
Hagan lo que un buen jugador
de bolos hace.
Reúnan el entusiasmo,
el optimismo, la energía,
sonrían y digan "Hola".
Ahora, habrá un incómodo momento.
Miren a alguien sentado a su lado,
saquen su mano y digan hola.
Vamos.
(Risas)
Me encanta la risa incómoda.
"¿Por qué nos hace hacer esto?"
La primera palabra es una compuerta.
Aquí hay un reto
que enfrentamos cada día.
El tiempo.
Tenemos 90 segundos en la radio,
debemos hacer memorable
esa conversación con un extraño.
Entonces, ¿cómo lo hacen?
¿Cuál es el mayor desafío?
Honestamente,
si nos quedamos atrapados
en la rutina de:
"Oye", "Hola"
"¿Cómo estás?" "Estoy bien".
"¿Qué haces? "No mucho".
"Lo mismo de siempre"
"¿Qué hay de nuevo?"
Allí tienen 45 segundos desperdiciados.
¿Verdad?
Aquí va mi consejo:
eviten lo trivial y hagan
una pregunta muy personal.
No tengan miedo.
Créanme.
Se sorprenderían de cuánta gente
está dispuesta a responder si preguntan.
Hagan cualquier tipo de pregunta personal.
Quizás: Nombre interesante.
¿Cómo se le ocurrió a tus padres?
¿Hay una historia detrás de ello?
O...
¿Desde cuándo vives en esta ciudad?
¿Te acuerdas del primer día
en el que llegaste?
Las respuestas a estas preguntas
siempre son únicas,
siempre algo personal.
Mi favorita es:
¿De dónde eres?
¿Y dónde vive tu familia?
Nunca falla,
lo hago cada vez
que estoy en un taxi.
Hago esa pregunta.
¿De dónde eres?
¿Y dónde vive tu familia?
Les contaré una historia.
Iba llegando a casa una noche...
entré a un taxi, abro la puerta,
me siento y le preguntó,
"¿De dónde eres?
¿Dónde vive tu familia?"
El taxista paquistaní de 60 años
me empieza a contar
sobre su vida en Peshawar.
Hablamos de política,
hablamos sobre música,
familia, su esposa, su granja.
20 minutos después, él estaba convencido
que yo sería la novia perfecta
para su hijo universitario de 26 años.
(Risas)
Y mientras salía del taxi,
saca una foto tamaño pasaporte
con esta mirada de entusiasmo.
Debo admitir,
fue un adiós muy difícil.
Pero la moraleja de esta historia,
lo que empieza con un "Hola", puede
terminar con propuesta de matrimonio.
Y esta es una advertencia.
(Risas)
Paso tres.
Encuentren los " yo también".
¿Han conocido a alguien
que inicia una conversación,
como si comenzara una discusión?
"Soy de Delhi".
"Odio a Delhi".
(Risas)
Nada mata más una conversación
que alguien negativo.
Cuando conocen a alguien
por primera vez,
hagan un esfuerzo de encontrar aquello,
que esa persona y Uds.
puedan tener en común.
Cuando empiezan en ese punto,
y luego se mueven desde allí,
verán que de repente
la conversación se hace mucho más fácil.
Eso es porque los dos de repente,
están en el mismo lado de algo.
Esa es una sensación muy poderosa.
Ahora, ¿qué podrían tener
en común con un extraño?
Podría ser cualquier cosa, ¿no?
Ambos están en el mismo lugar
al mismo tiempo,
quizás son del mismo país,
tal vez les guste el invierno
o desean que llueve.
No sé, ya encontrarán algo.
Cuando encuentren un "yo también",
automáticamente, reciben
la aceptación de la otra persona.
Créanme, esto es útil.
Hagan un cumplido único.
Leí en algún lugar
que la gente olvidará lo que hacen,
la gente olvidará lo que dicen,
pero no olvidarán
cómo los hicieron sentir.
Sean generosos.
Salgan y denle a alguien
un muy buen cumplido.
Creo en un "medidor de inmunidad
a cumplidos",
viene de una experiencia que tuve
cuando conocí
a esta magnífica supermodelo.
La miré y le dije,
"¡Caray, eres hermosa!"
No hubo reacción alguna en su rostro.
Y pensé: "¿Cómo?"
En ese momento, me di cuenta,
ella es inmune a la palabra "hermosa".
Seguramente, ella la ha oído
cien mil veces hoy.
Si ella está en las redes sociales,
la habrá oído un millón de veces hoy.
Hay palabras a las que cada uno
ha desarrollado inmunidad.
Podría ser "agradable",
"increíble", "guay" ...
Aléjense de esas.
Traten y construyan un cumplido
que sea único y genuino,
y no van a tener que mentir.
De veras.
Cuando miran a alguien y dicen,
"Me encanta cuando sonríes,
es como si tu nariz sonriera
y luego tus ojos sonríen,
tus orejas sonríen,
incluso tu frente sonríe
y de repente,
todo sonríe".
Verán,
espero que sea un cumplido
que no olviden por buen tiempo.
Hagan un cumplido único y genuino.
Pidan una opinión.
Todos tenemos opiniones,
confíen en mí.
Todos queremos ser escuchados
y todos quieren aceptación.
Así que vayan y pidan una opinión,
es allí cuando facilitan
una vía de dos sentidos.
Es allí cuando empieza
la comunicación verdadera,
se sorprenderían lo mucho
que pueden aprender de una persona,
solo pidiendo su opinión
en algo bastante genérico.
Aquí hay un error
que algunas personas cometen.
Piden su opinión
sobre algo realmente difícil.
Se siente casi intimidante.
En algún lugar,
lleno de gente muy bien informada,
alguien se acercó a mi y me dijo:
"¿Qué piensas sobre
cómo los precios del petróleo han afectado
el mercado inmobiliario en Dubai? "
Estoy preocupada.
Siento que podría fallar,
y esto es un examen,
y esta es la lección.
Nadie necesita fallar
en una primera conversación.
Solo pregunten algo sencillo.
Sean genéricos.
¿Cómo le gusta su café?
¿Cuándo viste tu última película?
¿Qué te pareció?
Y si alguien les quiere dar su opinión:
realmente escuchen.
No escuchen para responder.
Escuchen para escuchar.
Hay una diferencia.
Esto me lleva al siguiente punto.
Estén presentes.
Sé que han pasado por esto.
Yo sí lo sé.
Se están desahogando con alguien,
y ellos actúan como:
"Sí, continúa, sigue hablando.
Puedo hacer muchas cosas ahora.
¿Qué pasa con el Wi-Fi?"
(Risas)
Cuando alguien se trata
de comunicar con Uds.,
lo menos que pueden hacer
es estar en esa conversación.
Sólo estén sinceramente presentes,
solo estén allí.
Mi parte favorita: hagan contacto visual.
Créanme, el contacto visual
es dónde ocurre la magia.
Pueden sentir la conversación.
Créanme, cuando le miran
a alguien a los ojos,
nueve de diez veces,
¿no se atreverán a esquivar la mirada, no?
(Risas)
Si ahora pudiera mirar a los ojos
de 1.6 millones de personas,
no tendría por qué preocuparme que
no presten atención durante los anuncios.
Eso me lleva a esto, mi punto favorito
porque creo que tiene un nombre pegadizo.
Nombre, lugar, animal, cosa.
¿Recuerdan ese juego?
Recuerden los pequeños detalles
de una persona.
Recuerden su nombre,
eso es importante.
Es horrible cuando conocen a alguien
por 18va vez, y dicen,
"Debes ser Pablo, no Pedro.
Algo con el P y termina con ... ".
Es horrible. Recuerden el nombre
y repítanlo al hablarles.
No tienen idea de lo importante
que los hacen sentir,
y ese no es el único detalle.
Recuerden los otros detalles también.
Los lugares a donde les gusta ir,
los lugares a los que han ido.
los lugares a los que quieren ir,
los nombres de sus mascotas.
¿Cómo se ha sentido su mascota?
Las cosas que les gustan.
Recuerden los nombres de sus hijos,
esa no falla.
Recuerden los nombres de sus esposas,
de sus novias.
Solo no confundan las últimas dos
porque puede ser desastroso.
(Risas)
Recuerden esas pequeñas cosas
sobre la gente y repítanlas,
traten de estar realmente interesados,
automáticamente, Uds. se convertirán
en inversionistas en su bienestar,
por lo que ellos se sentirán responsables
de mantener esa conversación.
Aquí vamos.
Siete formas sorprendentes para que
entablen una conversación con alguien,
siete razones por las cuales Uds,
deberían usar el receso que viene,
para hablar con un extraño.
Voy a terminar con esta analogía.
Una conversación es como leer un libro.
Pueden acudir a cualquier página
que deseen.
Pueden ir a su capítulo favorito.
Pueden leer todo el tiempo que quieran,
pueden leer lo que quieran,
y cada persona, créanme,
es un libro realmente bueno.
Me entristece mucho
que toda la vida humana
se encuentre reducida
a 140 caracteres
y titulares pegadizos.
Porque esto no es lo que somos.
No somos versiones abreviadas.
Somos historias humanas enteras.
Nos merecemos más del otro.
¿Qué van a hacer en este gran mundo
al que llamamos la biblioteca?
¿Caminarán por ahí,
para ver ejemplares de tapa dura
y leer los títulos?
O ¿realmente, agarrarán un libro
abrirán una página
y empezarán a leer una historia?
Uds. deciden.
Gracias.
(Aplausos)
Bonjour à tous.
Je vais directement
vous poser une question.
Qui parmi vous connaît son voisin
depuis plus longtemps qu'aujourd'hui ?
C'est intéressant.
Vous souvenez-vous de la première
conversation que vous avez eue avec elle ?
Voyez-vous, les conversations
sont des maillons.
Imaginez que chaque conversation
soit un petit maillon en métal.
Chaque fois que vous parlez à un inconnu,
un maillon est créé.
Ensuite, chaque nouvelle conversation
qui aura lieu entre vous
va renforcer davantage ce maillon.
Chaque jour, nous rencontrons
tant de nouvelles personnes :
le type de l'épicerie,
le chauffeur de taxi,
l'hôtesse d'accueil dans un bureau
où vous êtes allé.
Et avec chaque conversation,
nous créons de nouveaux maillons.
Jusqu'à ce qu'au bout du compte,
nous ayons créé une espèce d'énorme
toile mondiale conversationnelle.
Une toile mondiale.
C'est un terme aguicheur
et je pense l'avoir déjà entendu.
C'est cela, n'est-ce-pas ?
Une conversation, c'est si fascinant.
Une conversation est une aventure.
Une conversation vous ouvre
de nouvelles perspectives.
Une conversation ouvre une porte.
Certaines conversations conduisent
à la guerre et d'autres à la paix.
Enfin, les conversations nous définissent
en tant qu'être humain.
Pensez-y un instant.
Toutes les personnes qui ont croisé
votre vie ont été des inconnus.
Vous ignoriez tout d'eux
avant d'avoir cette première conversation.
Je vous invite donc
à parler à des inconnus,
à avoir une conversation avec quelqu'un.
Je vais vous expliquer comment faire.
Il y a sept façons de converser
avec presque n'importe qui.
Je suis animatrice radio
et j'adore parler avec les gens.
C'est vrai. J'aime ça.
Je suis si heureuse
d'en avoir fait ma profession.
Une journée typique ressemble à ça :
chaque matin, j'entre dans une salle vide,
j'allume le micro
et je converse
avec 1,6 million de personnes...
que je ne vois pas.
Vrai !
Mais le plus difficile, en fait,
c'est le temps.
J'ai 20 minutes dans une émission
qui dure quatre heures.
C'est le seul temps de parole.
Et en 20 minutes, je dois vous convaincre
que je suis votre meilleure amie.
Comment y parvenir ?
Comment établir une connexion ?
J'ai 20 minutes pour vous informer,
éveiller votre curiosité, vous engager
et le plus important,
sur les 20 fois que j'allume le micro,
je dois vous faire sourire 20 fois.
Sauf que je ne vous vois pas,
je ne vous connais pas
et je n'ai aucune manière
de mesurer vos réactions.
Comment est-ce que je fais ?
Comment je parle à un inconnu ?
Mes neuf années passées à la radio
m'ont appris quelques astuces simples.
Les inconnus,
il y en a partout.
Or, on nous a toujours appris
à ne pas parler aux inconnus.
Mais je ne suis pas d'accord.
Chaque inconnu nous offre une occasion,
une occasion d'apprendre
quelque chose de nouveau,
une occasion de vivre une chose
pour la première fois
ou d'écouter un récit
inédit à vos oreilles.
Vous avez déjà connu ça,
j'en suis convaincue.
Imaginez-vous dans une salle,
avec une personne inconnue.
Votre regard balaie la pièce, s'arrête
sur cette personne, et vous pensez :
« J'ai envie de lui parler. »
Vous avez le premier mot
sur le bout de la langue,
coincé quelque part,
se bousculant dans votre esprit,
et vous hésitez.
Vous savez quoi ?
Voici mon conseil : « Dites-le. »
Que pourrait-il vous arriver de pire ?
Ne pas vous adresser la parole ?
Ça ne change rien
à la situation de départ !
Le premier mot est un barrage.
Je suis convaincue que le premier mot
agit comme un barrage.
Un fois énoncé, le reste suit,
comme un courant d'eau.
Plus c'est simple, mieux c'est.
« Salut ! », « Bonjour ! »
Comportez-vous comme un bon commercial.
Rassemblez votre enthousiasme,
du positivisme, l'énergie,
faites un grand sourire
et dites : « Salut ! »
Je sais, et ce moment embarrassant
va vous arriver maintenant.
Tournez-vous vers votre voisin
et dites-lui bonjour en levant la main.
Allez !
(Rires)
J'adore ce rire gêné.
« Pourquoi nous obliger à faire ça ? »
Pour ouvrir les vannes du barrage.
C'est un défi que nous rencontrons
quotidiennement.
Le temps.
À la radio, nous avons 90 secondes
pour laisser un souvenir mémorable
de notre conversation avec des inconnus.
Comment faire ?
Quel est le plus grand défi ?
Franchement,
si on tourne en rond :
« Salut.
- Salut !
- Comment allez-vous ?
- Bien, merci.
- Quoi de neuf ?
- Pas grand-chose.
- La routine.
- Et toi, quoi de neuf ? »
Voilà 45 secondes de gaspillées.
N'est-ce pas ?
Voici mon conseil :
sautez la partie inutile
et posez une question personnelle.
N'ayez pas peur.
Faites-moi confiance.
Vous seriez surpris de voir combien
de personnes sont prêtes à parler
pour peu qu'on le leur demande.
N'importe quelle question
personnelle est bonne.
Ça peut être un prénom intéressant.
Pourquoi vos parents vous
ont-ils nommé ainsi ?
Ou...
Depuis combien de temps vivez-vous ici ?
Vous rappelez-vous votre première
journée dans cette ville ?
Les réponses sont toujours uniques,
et parfois assez personnelles.
Mes questions préférées sont celles-ci :
« D'où venez-vous ? »
et « Où votre famille vit-elle ? »
Systématiquement,
quand je prends un taxi,
je pose ces deux questions.
D'où venez-vous ?
Et où votre famille vit-elle ?
Je vais vous raconter une histoire.
Un soir, sur le chemin de la maison,
je monte dans un taxi,
je m'installe et demande :
« D'où venez-vous ?
Où votre famille vit-elle ? »
Le chauffeur était
un Pakistanais de 60 ans.
Il m'a parlé de sa vie à Peshawar.
On a discuté politique,
on a parlé de musique, de famille,
de sa femme, de sa ferme.
20 minutes plus tard, il était convaincu
que je serais l'épouse idéale
pour son fils de 26 ans
qui a fait l'université à Peshawar.
(Rires)
Au moment de sortir du taxi,
il m'a montré avec enthousiasme
la photo d'identité de son fils.
J'avoue que dire au revoir fut difficile.
Mais la morale de cette histoire,
c'est qu'un bonjour peut conduire
à une proposition en mariage.
C'est un avertissement !
(Rires)
Troisième étape.
Cherchez les « moi aussi ».
Avez-vous déjà rencontré quelqu'un
qui démarre une conversation
à la manière d'une controverse ?
« Je viens de Delhi.
Je déteste cette ville ! »
(Rires)
Rien de tel qu'une critique
pour tuer une conversation.
Quand vous rencontrez une personne
pour la première fois,
faites un effort pour trouver
un point commun avec elle.
Vous pouvez démarrer de ce point commun
et avancer progressivement.
Vous vous apercevrez vite que
la conversation devient plus facile.
C'est parce que vous êtes tous les deux
d'un même côté d'un élément partagé.
C'est une sensation puissante.
Toute la question est de savoir quels sont
nos points communs avec un inconnu.
Ça pourrait être n'importe quoi.
Vous êtes tous les deux
au même endroit, en même temps.
Vous venez peut-être du même pays.
Vous pourriez tous les deux aimer l'hiver
ou avoir hâte de voir la pluie.
Peu importe, vous trouverez quelque chose.
Quand vous avez votre « moi aussi »,
vous suscitez automatiquement
l'adhésion de l'autre.
C'est très utile.
Faites-leur un compliment.
J'ai lu que les gens oublient
ce que vous faites,
qu'ils oublieront ce que vous avez dit,
mais ils n'oublient jamais
comment vous les avez fait se sentir.
Soyez donc généreux.
N'hésitez pas et offrez
un vrai compliment.
J'ai développé un baromètre
de l'immunité au compliment
à partir d'une expérience passée
avec un mannequin à la beauté ravageuse.
Je l'ai regardée et je lui ai dit :
« Vous êtes vraiment belle ! »
Mais son visage n'a montré
aucune réaction.
Je me suis demandé ce qu'il se passait.
Et puis j'ai compris qu'elle était
insensible au terme : « belle ».
Elle avait dû l'entendre
des centaines de fois ce jour-là.
Et si elle est sur les réseaux sociaux,
elle l'aura entendu
un million de fois aujourd'hui.
Nous avons tous des mots vis-à-vis
desquels notre immunité nous protège.
Il pourrait s'agir de : « super »,
« fabuleux » ou encore « cool ! »
Évitez ces expressions.
Pensez à un compliment unique et sincère.
Ce n'est pas nécessaire de mentir.
Croyez-moi.
Si vous regardez quelqu'un et lui dites :
« J'adore quand tu souris.
Ton sourire contamine ton nez,
et puis aussi tes yeux,
et tes oreilles, et même ton front. »
Le temps de dire cela
et votre interlocuteur sourit.
Voyez-vous,
j'espère qu'il s'agit d'un compliment
que vous n'allez pas oublier de sitôt.
Offrez donc un compliment
unique et sincère.
Demandez un avis.
Nous avons tous des opinions,
vous pouvez me croire.
On veut tous que nos opinions
soient entendues et confirmées.
En demandant l'opinion de quelqu'un,
vous ouvrez un corridor à deux voies.
C'est à ce moment précis
qu'une vraie communication démarre.
Vous seriez surpris de ce que
vous pouvez découvrir sur quelqu'un
simplement en demandant leur avis
sur une chose banale.
L'erreur courante qui est commise
consiste à demander un avis
sur un sujet particulièrement difficile.
C'est intimidant.
Imaginez que dans cette salle,
avec tous ces gens cultivés,
quelqu'un vienne me trouver
et me demande :
« Que pensez-vous de l'impact
du prix du pétrole
sur le marché immobilier de Dubaï ? »
Je me sentirais piégée et penserais que
je vais échouer à une forme de test.
Et là est la leçon.
Personne ne devrait échouer
durant une première conversation.
Posez une question simple et générique.
« Comment buvez-vous votre café ? »
« Quel film avez-vous vu ?
Qu'en avez-vous pensé ? »
Quand votre interlocuteur vous répond,
écoutez-le attentivement.
N'écoutez pas pour répondre
mais écoutez pour écouter.
Ça fait toute la différence.
Cela m'amène au point suivant.
Soyez présent.
Vous avez tous subi cela.
J'en suis certaine.
Vous expliquez ce que vous avez
sur le cœur à quelqu'un
mais elle vous écoute d'une oreille,
pensant pouvoir multitasker.
« Le Wifi n'est pas très stable ici ! »
(Rires)
Quand quelqu'un essaie
de communiquer avec vous,
la moindre des choses est d'être
présent dans la conversation.
Être sincèrement présent,
être simplement là.
Et ensuite, ma préférée :
regardez l'autre dans les yeux.
Regarder l'autre dans les yeux
crée toute la magie.
On peut ressentir la conversation.
Quand vous faites cela,
neuf fois sur dix,
l'autre n'osera pas détourner le regard.
(Rires)
Si seulement je pouvais regarder
dans les yeux de 1,6 million d'auditeurs,
je ne devrais pas m'inquiéter
de vous voir zapper pendant les pubs.
Ce qui m'amène à un autre point que
j'aime beaucoup car il a un nom accrocheur
et c'est : « Nom, lieu, animal, chose ».
Vous souvenez-vous de ce jeu ?
Souvenez-vous des petits détails.
Souvenez-vous de leur nom,
c'est primordial.
C'est épouvantable de rencontrer
quelqu'un pour la 18ème fois et hésiter :
« Vous devez être Paul, non Pierre, enfin,
ça commence par P et se termine par... »
Bref, souvenez-vous du nom des gens
et interpellez-les en les appelant.
Vous n'imaginez pas combien
vous les ferez se sentir important,
et seul, ça ne suffit pas.
Souvenez-vous des autres détails aussi.
Les endroits qu'ils aiment fréquenter,
les lieux qu'ils ont visités,
les lieux qu'ils aimeraient visiter,
le nom de leur animal de compagnie.
Si leur animal de compagnie va bien,
les choses qu'ils aiment.
Souvenez-vous du prénom de leurs enfants,
et gagnez le jackpot.
Souvenez-vous du prénom
de leur épouse ou de leur copine.
Mais ne vous trompez pas car ça peut
avoir des conséquences désastreuses.
(Rires)
Souvenez-vous de ces petites choses
et répétez-les-leur.
En posant des questions
par véritable curiosité,
vous investissez dans le bien-être
de ces personnes directement.
Ils vont se sentir responsable
pour entretenir la conversation.
Et voilà !
Sept super manières
de faire la conversation
et sept raisons pour mettre
à profit la pause-café
pour engager la conversation
avec un inconnu.
Je conclurai avec une image.
Une conversation ressemble
à la lecture d'un livre.
On peut aller à n'importe quelle page.
On peut passer directement
à son chapitre préféré.
On peut lire aussi longtemps que l'on veut
et ce que l'on veut.
Or, chaque personne rencontrée
est un bon livre.
Cela me peine tant
que des vies humaines entières
soient résumées
dans 140 lettres
et dans un titre aguicheur.
Car ce n'est pas ce que nous sommes.
Nous ne sommes pas
des versions condensées.
Nous sommes des histoires
humaines vivantes.
Nous méritons davantage.
Qu'allons-nous faire dans ce vaste monde
que nous appelons bibliothèque ?
Allons-nous y déambuler,
regarder les couvertures
et lire les titres ?
Ou bien allons-nous
nous emparer d'un livre,
en ouvrir une page et commencer à lire ?
C'est à vous de décider.
Merci.
(Applaudissements)
שלום לכולם.
אתחיל בשאלה.
כמה מכם כבר מכירים
את האדם שיושב לצידם?
מעניין.
האם אתם זוכרים את השיחה הראשונה
שהיתה לכם איתו או איתה?
אתם יודעים,
שיחות הן כמו חוליות.
הבה נדמיין שכל שיחה
היא חוליית מתכת זעירה.
ובכל פעם שאתם משוחחים עם זר,
נוצרת חוליית מתכת.
ועם כל שיחה שלכם מאז ואילך
החוליה הולכת ומתחזקת.
מידי יום, כל אחד ואחת מאיתנו
פוגשים זרים רבים:
האיש במכולת, נהג המונית,
פקיד הקבלה באיזה משרד
שאליו נכנסתם לראשונה.
ועם כל שיחה אנו בונים
חוליות חדשות.
עד שבסופו של דבר
יצרנו מעין רשת ענק עולמית
של שיחות,
האינטרנט.
זאת מילה קליטה.
נדמה לי שכבר שמעתי אותה.
זהו זה, נכון?
שיחה היא דבר מרתק.
שיחה היא הרפתקה.
שיחה מאפשרת ראיה חדשה.
השיחה פותחת דלת.
שיחות יכולות לגרום למלחמות
ושיחות יכולות לעשות שלום.
השיחה גם מגדירה אותנו,
כמין האנושי.
חישבו על כך.
כל אדם ואדם בחייכם
היה פעם זר לכם.
ולא ידעתם עליו דבר
עד לשיחתכם הראשונה.
אז היום באתי לומר לכם
לדבר עם זרים,
כן, לשוחח איתם,
וגם אומר לכם איך.
שבע דרכים בעזרתן תוכלו
לנהל שיחה כמעט עם כל אחד.
אני מגישה ברדיו
ואני אוהבת לדבר עם אנשים.
באמת. אני מתה על זה.
ואני כל-כך שמחה
שאני מתפרנסת מזה!
ככה נראה היום שלי:
בכל בוקר אני נכנסת לחדר ריק,
מפעילה מיקרופון,
ומשוחחת עם 1.6 מיליון בני-אדם...
שאינני יכולה לראות.
כן.
אבל אתם יודעים
מה הכי קשה בזה?
הזמן.
בתכנית בת 4 שעות
יש לי רק 20 דקות.
זה כל זמן הדיבורים.
וב-20 דקות עלי לשכנע אתכם
שאני חברתכם הטובה ביותר.
איך אני עושה זאת?
איך אני יוצרת קשר?
יש לי 20 דקות להשכיל אתכם,
לרגש אתכם, לעניין אתכם
אבל הכי חשוב,
ב-20 מתוך 20 הפעמים
בהן אני מדליקה את המיקרופון,
עלי להשאיר חיוך על פניכם.
אבל אני לא רואה אתכם,
אינני יודעת עליכם דבר,
ואין לי שום דרך
להעריך את תגובותיכם.
איך עושים את זה?
איך מדברים עם אדם זר?
תשע שנותי ברדיו לימדו אותי
את התחבולות הפשוטות האלה.
זרים
נמצאים בכל מקום.
תמיד אמרו לנו לא לדבר עם זרים.
אבל לדעתי, ההיפך הוא הנכון.
לכל זר מצורפת הזדמנות,
הזדמנות ללמוד משהו חדש,
הזדמנות לחוות משהו
שטרם חוויתם
או לשמוע סיפור שמעולם לא שמעתם.
לכולכם היה רגע כזה, נכון?
אתם יושבים בחדר
עם אדם שאינכם מכירים,
אתם סורקים את החדר,
רואים אדם זר וחושבים,
"אני רוצה לדבר עם האדם הזה."
ואתם יכולים כמעט לשמוע
את המילה הראשונה, אבל היא לא יוצאת,
היא תקועה בערך כאן,
היא כאילו עולה ויורדת
ואינכם יודעים --
יודעים מה?
הנה העצה שלי:
פשוט אימרו אותה.
מה כבר יכול לקרות?
הוא לא ידבר איתכם?
אבל גם עכשיו אינכם משוחחים.
המילה הראשונה מהווה סכר.
אני באמת מאמינה שהמילה הראשונה
פועלת כמו סכר.
מרגע שאמרתם את המילה הראשונה,
הכל זורם מעצמו.
אז אל תסבכו את העניין.
"היי", "הי", "שלום",
עשו את מה שעושה
כל שחקן קריקט.
גייסו את ההתלהבות, החיוביות, המרץ,
עטו חיוך גדול ואימרו, "היי!"
אני יודעת.
עכשיו יהיה רגע מוזר.
פנו אל מי שיושב לידכם,
הושיטו יד ואימרו "שלום".
קדימה.
(צחוק)
אני מתה על הצחוק הנבוך.
"למה היא מכריחה אותי
לעשות את זה?"
המילה הראשונה היא סכר.
הנה אתגר שיש לנו
בכל יום ויום.
זמן.
יש לנו 90 שניות ברדיו
ועלינו לנהל עם זר
שיחה שתיזכר היטב.
איך עושים את זה?
מהו האתגר הגדול ביותר?
בכנות,
אם ניתקע בדברים הנדושים
של "היי!"
-"הי!"
"מה נשמע?"
-"אני בסדר."
"מה קורה?"
-"לא משהו."
"כרגיל"
-"אז מה חדש?"
סתם עברו 45 שניות.
נכון?
אז הנה העצה שלי:
דלגו על השיחה הבטלה
ושאלו שאלה אישית מאד.
ואל תחששו.
האמינו לי.
תופתעו לגלות באיזו מידה
אנשים מוכנים לשתף,
אם רק תשאלו אותם.
אז שאלו כל שאלה אישית שהיא.
למשל, שם מעניין.
איך הוריך חשבו עליו?
האם יש סיפור מאחוריו?
או...
כמה זמן אתה גר בעיר הזאת?
האם אתה זוכר
את היום הראשון שבו הגעת הנה?
תבינו, התשובות לשאלות האלה
הן תמיד מיוחדות,
תמיד אישיות.
הכי אני אוהבת לשאול את זה:
מניין באת
ואיפה חיה המשפחה שלך?
אין אפס,
בכל פעם שאני במונית,
אני עושה את זה.
אני שואלת את השאלה הזאת.
מניין באת
ואיפה חיה המשפחה שלך?
אספר לכם סיפור קטן.
חזרתי ערב אחד הביתה...
אני עוצרת מונית, פותחת את הדלת,
יושבת ושואלת,
מניין אתה?
איפה חיה המשפחה שלך?
והנהג הפקיסטני בן ה-60
מתחיל לספר לי
את כל סיפור חייו בפשאוור.
אנו מדברים על פוליטיקה,
אנו מדברים על מוסיקה,
משפחה, אשתו, החווה שלו.
ואחרי 20 דקות הוא משוכנע
שאני הכלה המושלמת
לבנו בוגר הקולג'
בן ה-26 מפשאוור.
(צחוק)
וכשאני יוצאת מהמונית,
הוא שולף תמונת פספורט
במבט נלהב.
אני חייבת להודות שזאת היתה
פרידה קשה מאד.
אבל מוסר ההשכל של הסיפור הוא:
משהו שהחל ב"שלום"
נגמר בהצעת נישואין.
וזאת אזהרה.
(צחוק)
שלב 3.
מצאו את נקודות ה"גם אני".
האם יצא לכם לפגוש מישהו
שמתחיל שיחה כאילו זהו ויכוח?
"אני מדלהי."
-"אני שונא את דלהי."
(צחוק)
נכון? אין משהו שהורג את השיחה
יותר מגישה שלילית.
כשאתם פוגשים מישהו בפעם הראשונה,
עשו מאמץ למצוא את הדבר האחד
שמשותף לשניכם.
כשאתם מתחילים משם
ומתרחבים החוצה,
תגלו לפתע שהרבה יותר קל לשוחח,
וזה משום ששניכם נמצאים פתאום
באותו צד של משהו,
וזו הרגשה ממש אדירה.
אולי תשאלו, מה יכול להיות משותף
לכם ולאיזה זר?
זה יכול להיות כל דבר, נכון?
שניכם נמצאים באותו מקום,
באותו זמן,
אולי שניכם מאותה ארץ,
אולי שניכם אוהבים את החורף,
או רוצים שיירד כבר גשם.
אני לא יודעת,
אתם כבר תמצאו משהו.
כשאתם מוצאים "גם אני",
זכיתם אוטומטית בהשתתפותו
של האדם השני.
האמינו לי, זה עוזר.
העניקו מחמאה ייחודית.
קראתי איפשהו שאנשים
שוכחים מה עשיתם,
ושוכחים מה אמרתם,
אבל הם לעולם לא ישכחו
איך גרמתם להם להרגיש.
אז היו נדיבים.
צאו מעצמכם ותנו למישהו
מחמאה מכל הלב.
אני מאמינה בקיומו של
"מד חסינות בפני מחמאות",
כתוצאה מחוויה שהיתה לי
כשפגשתי דוגמנית יפהפיה.
הסתכלתי בה ואמרתי,
"וואו! כמה שאת יפה!"
ועל פניה לא הסתמנה שום תגובה.
ואני חשבתי לעצמי,
"איך זה יכול להיות?"
ואז הבנתי,
היא חסינה למילה "יפה".
היא ודאי שמעה אותה היום
כבר מאה אלף פעמים.
ואם היא במדיה החברתית,
היא שמעה אותה היום
כבר מיליון פעם.
יש כמה מלים שכולנו
פיתחנו חסינות אליהן.
כמו "נחמד", מעולה", "מגניב"...
התרחקו מהן.
נסו ליצור מחמאה ייחודית ומקורית,
ואינכם צריכים לשקר.
באמת.
כשאתם מביטים במישהו ואומרים,
"אני אוהבת איך
שכאשר את מחייכת,
"זה כאילו שהאף שלך מחייך
ואחר-כך העיניים מחייכות,
"ואז האוזניים מחייכות
ואפילו המצח מחייך,
"ופתאום כל הבן-אדם מחייך."
מבינים?
אני מקווה שזאת מחמאה
שלא תשכחו במהרה.
תנו מחמאה ייחודית ומקורית.
שאלו לדעתו של האדם.
לכולנו יש דעות; האמינו לי.
וכולנו רוצים שהן תישמענה
וכולם מחפשים אישור.
אז בקשו לשמוע דעה,
ואז אתם פותחים
רחוב דו-סטרי.
אז מתחילה התקשורת האמיתית,
ותופתעו לגלות כמה אפשר
ללמוד על מישהו
רק בכך ששואלים לדעתו
על משהו סתמי למדי.
הנה טעות שאנשים עושים.
הם שואלים לדעתכם
על משהו ממש מסובך.
זה כמעט מאיים.
לדוגמא, בחדר מלא באנשים משכילים,
מישהו ניגש אלי ואומר,
"מה את חושבת על ההשפעה
"של מחירי הנפט
על שוק הנדל"ן בדובאי?"
אני מרגישה קצת לכודה.
כאילו שאני עומדת להיכשל
וזה איזה מבחן,
וזהו הלקח.
איש איננו חייב להיכשל
בשיחה הראשונה.
שאלו משהו פשוט.
דברו באופן כללי.
"איך אתה אוהב לשתות קפה?"
"מתי ראית לאחרונה סרט?"
"מה חשבת עליו?"
וכשמישהו מבטא בפניכם את דעתו,
הקשיבו באמת.
אל תקשיבו כדי לענות.
הקשיבו כדי להקשיב.
יש הבדל.
וזה מביא אותי לנקודה הבאה.
היו נוכחים.
אני יודעת שזה קרה לכם.
לי זה בהחלט קרה:
אתם שופכים את ליבכם בפני מישהו,
והם, כאילו,
"כן, כן. תמשיכי לדבר,
"אני אשף בריבוי משימות!
"מה קורה עם הרשת האלחוטית?"
(צחוק)
כשמישהו מנסה לתקשר איתכם,
אתם יכולים לכל הפחות
להיות בשיחה הזאת.
להיות נוכחים מכל הלב.
פשוט, להיות שם.
ו-- אה! החלק הכי אהוב עלי:
קשר-עין.
האמינו לי. בקשר-עין
קורה כל הקסם.
אז אתם ממש מרגישים את השיחה.
והאמינו לי, כשאתם מביטים
בעיניו של מישהו,
בתשע מכל עשר פעמים
הוא לא יעז להסיט את המבט, נכון?
(צחוק)
אילו יכולתי להביט בעיניהם
של 1.6 מיליון אנשים,
לא הייתי צריכה לדאוג בקשר לכך
שאתם מאבדים עניין בזמן הפרסומות.
וזה מביא אותי לנקודה האהובה עלי
כי לדעתי יש לה שם קליט.
"ארץ-עיר-חי-צומח".
זוכרים את המשחק?
לזכור את הפרטים הקטנים
בקשר למישהו.
לזכור את השם. זה חשוב מאד.
נורא לפגוש מישהו בפעם ה-18 ולומר,
"אתה בטח, פול. לא, פיטר.
משהו עם 'פ' שנגמר ב..."
זה נורא.
זיכרו את השם
ואימרו לו אותו.
אין לכם מושג
כמה הוא ירגיש חשוב,
וזה לא הפרט היחיד.
זיכרו גם את שאר הפרטים.
לאן הוא אוהב ללכת,
המקומות בהם היה,
לאן הוא רוצה ללכת,
שמות חיות המחמד שלו,
מה שלום חיית המחמד שלו?
הדברים שהוא אוהב.
זכרו את שמות ילדיו,
זה קלף מנצח.
זכרו את שם אשתו,
את שמות החברות שלו.
רק אל תבלבלו ביניהם,
כי זה מתכון לאסון.
(צחוק)
זיכרו את הדברים הקטנים
בקשר לאנשים ואימרו להם אותם,
שאלו מתוך ענין אמיתי,
ובאופן אוטומטי תהיו מעורבים בשלומם,
ואז גם הם יקחו אחריות על השיחה.
הרי לכם.
שבע דרכים נהדרות
לשוחח עם כל אחד,
ושבע סיבות לנצל את ההפסקה הקרובה
כדי לפתוח בשיחה עם מישהו
שאינכם מכירים.
אסיים עם ההשוואה הבאה.
שיחה היא כמו קריאה של ספר.
אפשר לפתוח בכל עמוד שרוצים.
אפשר לעבור לפרק האהוב עליכם.
אפשר לקרוא כמה שרוצים
ומה שרוצים,
וכל אדם, האמינו לי,
הוא ספר ממש טוב.
וכל-כך מעציב אותי
כשחיים שלמים מצטמצמים
ל-140 תווים ולכותרות קליטות.
כי אנו לא כאלה.
אנו איננו גרסאות מקוצרות.
אנו סיפורים אנושיים שלמים.
מגיע לנו יותר איש מרעהו.
אז מה תעשו
בספריית העולם הגדול הזה?
האם תסתובבו בו,
תסתכלו בספרים עם הכריכות הקשות
ותקראו את הכותרות?
או שמא תושיטו יד אל ספר מסוים,
תפתחו בעמוד כלשהו
ותתחילו לקרוא סיפור?
החלטה שלכם.
תודה לכם.
(מחיאות כפיים)
こんにちは みなさん
質問から始めてみます
隣に座っている人を
以前から知っている人は?
興味深いですね
ではその人と最初に交わした会話を
思い出せる人は?
会話は繋がりです
すべての会話が金属的な繫がりだと
思ってください
見知らぬ人と話すたびに
金属的な繫がりが形成されます
会話を繰り返すたびに
その繫がりはますます強くなります
私たちは毎日
沢山の見知らぬ人と巡り合います
食品店の従業員 タクシー運転手
それから初めて訪れる会社の受付係など
そんなすべての会話が
新しい繋がりを形成するのです
最終的には
壮大な会話のワールド・ワイド・ウェッブと
言えるようなものを作り上げています
ワールド・ワイド・ウェッブ
心をとらえる言葉ですね
どこでも耳にします
そうですよね 会話です
素晴らしい行動です
会話は冒険です
会話は全く新しい眺望をもたらします
会話は扉を開けます
会話は戦争を生み出し
会話は平和を生み出します
会話は 人間として
我々が何者か定義します
考えて見てください
あなたの知っている人はみな
最初は赤の他人でした
最初に会話するまでは
まったくその人のことを知らなかったのです
きょう私は見ず知らずの人と話すこと
会話することを
お話しに来ました
どうすれば良いか も話します
誰とでも会話ができる7つの方法です
私はラジオパーソナリティーで
人と話すことが大好きです
本当に好きなんです
そしてそれを仕事にできることが
とてもうれしいのです
私の日常をお話ししましょう
毎朝 誰もいない部屋に入り
マイクを着け
見ることのできない160万人の人と
会話をします
そうなんです
一番大変なことは分かりますか?
時間です
4時間の番組の中で
私のコーナーは20分です
それだけの時間しか話せません
その20分で皆さんの親友と思える程の
確信を得てもらわなくてはいけません
どうやっていると思います?
どうやって繋がりを築くのでしょう?
20分の時間の中で 皆さんに伝え
ワクワクさせ 関わり合いますが
一番重要なことは
ほぼ100% マイクの電源を入れたら
皆さんに笑顔を残さないといけません
ただし あなたの姿は見えないし
あなたのことを何も知らないし
あなたの反応を
計り知ることもできません
どのようにするのでしょう?
見ず知らずの人にどう話す?
ラジオ業界での9年間で
シンプルなちょっとした技術を学びました
見ず知らずの人は
どこにでもいますよね
そして「知らない人に話しかけちゃダメ」と
私たちは教えらてきました
ぜひそれを変えてみませんか
見知らぬ人は
何かの機会を与えてくれます
何か新しい事を学ぶ機会ー
皆さんが経験していない経験をする機会ー
皆さんが聞いたこともない物語を
聞く機会かもしれません
そんな経験したことあるでしょ?
あなたは知らない人と
同じ部屋にいます
部屋の向こう側に
知らない人を1人見つけて
「この人と話してみたいな」と考えます
最初の言葉は頭にあるのに
声に出すことはできません
喉まで来ているのに詰まってしまい
出そうか出すまいか迷ったりして
でも知らない人だから…
いいですか
私のアドバイスは
「ともかく口に出しましょう」です
最悪でも大したことありません
彼らもあなたと話したいのです
今は話をしていませんが
最初の一言が呼び水です
私は最初の一言がきっと呼び水になる
はずです
そして一言口にさえすれば
あとはうまく流れていくのです
簡単でいいのです
「やあ」とか「ねえ」とか
「こんにちは」とか
ボウリングの時にするようにです
熱意と前向きさとエネルギーをかき集めて
最高の笑顔で
「やあ」と言います
ちょっと緊張の瞬間になるのは
分かりますが
隣の座っている人に手を差し出して
あいさつをしてみて下さい
さあどうぞ
(笑)
そのぎこちない笑いがいいですね
「彼女はなぜこんなことをさせるのか?」
最初の一言が呼び水になります
私たちはある挑戦に
毎日向き合っています
時間です
ラジオ番組で90秒あったら
知らない人との会話を
記憶に留めさせなくてはなりません
あなたならどうしますか?
一番大変なことは何でしょう?
正直に言うと
そんな轍にはまった時には
「やあ」「ねえ」
「元気?」「元気よ」
「最近どう?」「別に」
「いつもと同じ」
「何か新しいことは?」
ほら 45秒も無駄にしました
ですね?
ここで私のアドバイスは
細かな会話はさておいて
個人的な質問をすることです
恐れずにしてみて下さい
信用して下さい
質問してみると 誰もが
たくさん話すので驚きますよ
どんな個人的な質問でもして下さい
興味深い名前などは良いですね
ご両親はどうやって
あなたの名前を考え付いたの?背景は?
でなければ
この街にどれくらい住んでいるの?
最初に来た時のことを覚えてる?
これらの質問の答えは
だいたい人ぞれぞれなので
とても何か個人的な筈です
私のお気に入りの質問は
出身はどちら?
家族はどこにお住まいなの?
間違いなく
私がタクシーに乗るたびに
必ずする質問です
この質問です
出身はどちら?
家族はどこに住んでいるの?
ちょっとした逸話をお話しします
ある夜 帰宅しようとして
タクシーに乗りました
ドアを開けて座ると 質問しました
出身はどちら?
家族はどこに住んでいるの?
60歳くらいのパキスタン人の
タクシードライバーは
ペシャワールでの生活を
つぶさに話し続けました
政治のことを話し合い
音楽のこと 家族のこと 奥さんのこと
農場のことなど 話し合いました
20分後 ペシャワールにいる
大学卒の26歳の彼の息子に
私がぴったりの花嫁だと
確信したようでした
(笑)
そしてタクシーを降りる時に
パスポートサイズの写真を
熱意に溢れて取り出しました
それはそれは簡単な別れでは
ありませんでした
この逸話の教訓は
「こんにちは」の一言が
結婚の申し込みにまでつながるということです
ただし これは警告です
(笑)
3つめには
「私も」を探すことです
会話の最初から議論調で
話し始める人を見たことは
ありませんか?
「デリーから来ました」
「デリーは大嫌いなんだ」
(笑)
そうですよね こんな否定的な受け答えでは
会話は続きません
誰かと初めて会った時に
ちょっとした努力をしてみて下さい
その人と自分自身に共通点を探すのです
そうすると その共通点から発展して
突如として会話が楽にできるように
なるのです
会話をしている2人が
突如ある事象で同じ側に立つのです
とても力強い感情です
あなたが会話する知らない人と
どんな共通点があるでしょうか?
どんなことでもいいのです
まず 同じ時に同じ場所にいます
同じ国の出身かも知れません
冬が好きかも知れません
雨を待ちわびているかも知れません
なんでもいいので探してみて下さい
「私も」を見つけると
その人から自動的に
賛同を得られるのです
いいですか
とても役立つはずです
ユニークな褒め言葉を投げかけましょう
何かの本で読んだ言葉です
人々はされたことを忘れー
言われたことを忘れてしまうが
どんな気持ちにしてくれたかを
忘れることはありません
気のいい振る舞いをしましょう
外に出かけて
誰かを褒めてみましょう
「賛辞免疫メーター」というものがあると
信じていますが
あるゴージャスなスーパーモデルと
会った時の経験から確信しました
彼女を見て私が言ったのは
「わあ 美人ね」
彼女の顔色は何1つ変わりません
その時思ったのは
「どうして?」
まさにこの時 気づいたのです
彼女は「美人」という言葉に
免疫があるのです
彼女はその日だけでも10万回もの
その言葉を聞いていたのです
ソーシャルメディアだったら
100万回も聞いていたかも知れません
私たちは誰でも免疫を持っている
言葉があるものです
「いいね」とか「すごい」とか
「カッコいい」とかね
そんな言葉は使ってはいけません
ユニークで洗練された褒め言葉を
組み立てて使ってみて下さい
嘘をつく必要はありません
本当ですよ
誰かを見たときにこう言います
「あなたの笑顔が
好きです
鼻すじが笑っているようで
目元がほほ笑んで
それから耳も笑って
おでこだって笑ってる
なんと全身まるごと
笑ってるんだから」
ほらね
しばらくの間忘れられることのない
褒め言葉になると思います
ユニークで洗練された褒め言葉を
投げかけて下さい
次に 意見を尋ねること
だれでもみんな主張を持っています
本当ですよ
その主張を聞いて欲しいと思っていて
その主張を認めて欲しいと思っています
なので 主張を聞いてみて下さい
そうすると双方向の行き来が開けます
この時が真のコミュニケーションが
始まるその瞬間で
ごく一般的な事柄に対する主張を聞くことで
その人物のことをとても良く
理解できることに驚くはずです
間違いやすいポイントがあります
とても難しい問題について
意見を尋ねてしまうこと
威圧しているようなものです
どこかの部屋で
とても知識のある人が沢山いて
近寄って来て
私にこうこう言いました
「原油価格の変動が
ドバイの不動産価格に与える影響について
あなたのご意見は?」
追い詰められた気分は
試験で落第しそうなときの感じでした
この経験が教えてくれたことです
最初の会話では
誰も落第させなくて良いのです
一般的な話題で
簡潔な質問をして下さい
コーヒーのお味はいかが?
最後に映画を観たのはいつ?
感想は?
そして相手が主張や意見を語ったら
良く聴くことです
返事を返すために聴くのではなく
聴くこと自体が目的です
大きな違いです
その違いが 次のポイントに繋がります
今ここを大事に
こんな経験されたことあるでしょ
私自身もあります
あなたが誰かに対して一生懸命になっても
彼らはこんな感じです
「へぇ そう それから? 話を続けて
マルチタスク人間だから大丈夫
WiFiはつながってる?」
(笑)
誰かがあなたとコミュニケーションを
取ろうとしたら
最低限
会話にしっかり加わりましょう
誠意をもって
今ここを大事に
ここからが私の一番好きなところです―
アイコンタクトを欠かさないこと
いいですか
アイコンタクトからすべての魔法は始まります
会話を感じ取ることができます
相手の瞳を見つめると
10回中9回は
相手が視線を逸らすことはありません
(笑)
160万人の瞳を見つめることができたなら
コマーシャルの間に他局に変えられる心配は
いらなくなるでしょう
とても目を引くタイトルにしたので
とても気に入っているポイントです
名前 場所 動物 モノ
ゲームを思い出しますか?
その人の些細なことでいいので
覚えてください
名前を覚えましょう
重要ですから
会うのが18回目の人に対して
「ポールさん いやいやピーターさん
Pで始まって最後の字は....」
ひど過ぎます
名前を憶えて呼びかけましょう
相手は どれほど大事に扱われたと
感じることでしょうか
名前ばかりではありません
そのほかの詳細も記憶しましょう
場所なら 好きな場所や
これまで過ごした場所ー
これから行きたい場所
ペットの名前などです
ペットの最近の様子は?
ペットの好きなモノは?
彼らの子供の名前を覚えられたら
もう完璧です
奥さんの名前とか
ガールフレンドの名前でもいいでしょう
最後の2つは取り違えてはいけません
とても悲惨な状況になるかも
(笑)
人々の些細なことを覚えて
そのことを話し返したり
本当に興味があるように尋ねると
あなたは自動的に彼らの存在を認める
投資家のようになり
彼らは会話を続ける責任を
あなたに対して感じるのです
これで行きましょう
誰とでも話せるようになる
7つの素晴らしい方法と
次の休憩時間に
知らないお隣りさんと
会話するべきである7つの理由を
お話ししました
このたとえ話で終わりたいと思います
会話は本を読むようなものです
どのページに行くこともできます
お気に入りの章まで飛ばすこともできます
自分の好きなだけ読むこともできますし
自分の読みたいものを読むことができます
そして一人一人が
とても良い書物と同じです
すべての人々の人生が
140字の文字と
目を引く見出しに
要約されていることが
とても悲しいのです
私たちはそんな存在ではありません
私たちは要約版ではありません
私たちは人生全体です
私たちはお互いにとって
もっと価値ある存在です
図書館と呼べるこの大きな世界で
あなたならどのように行動しますか?
歩き回って
ハードカバーの背表紙にある
タイトルを読みますか?
それとも 実際に本を手に取り
ページをめくって
物語を読み始めますか?
決めるのはあなたです
ありがとうございました
(拍手)
Olá a todos.
Vou começar com uma pergunta.
Quantos de vocês já conheciam
a pessoa sentada ao seu lado?
Interessante.
Então, você se lembra da sua
primeira conversa com essa pessoa?
Sabe, conversas são elos.
Vamos imaginar cada conversa
como sendo um pequeno elo de metal.
E cada vez que você
conversa com um estranho,
um elo de metal é formado.
E a cada conversa que você tem
depois desse momento,
o elo se fortalece mais e mais.
E todo dia cada um de nós
encontra tantos estranhos:
o cara da mercearia, do táxi,
talvez o recepcionista em um escritório
novo que você visitou.
E com cada conversa
nós construímos elos novos.
Até que, finalmente,
criamos um tipo de Rede Mundial
gigante de conversas.
Rede Mundial, "World Wide Web".
É uma palavra fácil de lembrar.
Eu acho que já ouvi em algum lugar.
Então é isso, certo?
Uma conversa. É algo fascinante.
Uma conversa é uma aventura.
Uma conversa te dá uma perspectiva
completamente nova.
Uma conversa abre uma porta.
Conversas podem provocar guerras
e podem gerar paz.
E conversas definem
quem nós somos como raça humana.
Pense nisto:
cada uma das pessoas na sua vida
um dia foi um estranho pra você.
E você não sabia nada sobre ela
até ter aquela primeira conversa.
Então estou aqui hoje para te dizer
para conversar com estranhos,
ter uma conversa.
E estou aqui para te dizer como.
Sete maneiras para ter
uma conversa com qualquer um.
Eu sou apresentadora de rádio
e adoro conversar com as pessoas.
Eu amo.
E sou tão feliz por fazer
disso meu trabalho.
O meu dia é assim:
toda manhã, eu entro numa sala vazia,
coloco um microfone,
e converso com 1,6 milhão de pessoas...
que eu não consigo ver.
Sim.
Mas você sabe qual é a parte mais difícil?
É o tempo.
Em um programa de 4 horas,
eu tenho 20 minutos.
Essa é toda a conversa que eu vou ter.
E, em 20 minutos, tenho que te convencer
de que eu sou sua melhor amiga.
Como eu faço isso?
Como eu estabeleço uma conexão?
Eu tenho 20 minutos para te informar,
te animar, interagir com você,
mas, mais o importante,
20 em cada 20 vezes
que eu ligo aquele microfone,
eu tenho que deixar
um sorriso no seu rosto.
Só que eu não consigo te ver,
eu não sei nada sobre você,
e não tenho nenhuma forma
de medir suas reações.
Como fazer isso?
Como conversar com um estranho?
Bem, meus nove anos no rádio
me ensinaram estes pequenos truques.
Estranhos,
eles estão em todo lugar.
E sempre nos disseram:
"Não fale com estranhos!"
Mas eu ouso discordar.
Todo estranho vem com uma oportunidade.
Uma oportunidade de aprender algo novo,
uma oportunidade de viver
uma experiência inédita
ou ouvir uma história
que você nunca ouviu antes.
E você já viveu isso, certo?
Você está em uma sala com um desconhecido
você olha em volta,
vê um estranho e pensa:
"Eu quero conversar com essa pessoa".
E você quase consegue ouvir a primeira
palavra, mas ela simplesmente não sai,
ela meio que fica presa por aqui,
sobe e desce,
e você não sabe...
Sabe de uma coisa?
Aqui está meu conselho: apenas fale.
Qual é a pior coisa que pode acontecer?
Ela não conversar com você. Bem,
ela não está conversando com você agora.
A primeira palavra sai.
Eu acredito que a primeira palavra
age como uma comporta.
Sabe, depois que você diz
a primeira palavra, o resto só flui.
Então simplifique.
Um "oi", um "olá".
E faça o que todo
bom jogador de boliche faz.
Só acumule o entusiasmo,
a positividade, a energia,
dê um grande sorriso e diga: "Oi!"
Eu sei. Vai ter aquele
momento estranho agora.
Vire-se para alguém sentado
perto de você, estique o braço e diga olá.
Vá em frente.
(Risos)
Eu adoro as risadas da estranheza.
"Por que ela está nos fazendo fazer isso?"
A primeira palavra abre as comportas.
Sabe, aqui está um desafio
que enfrentamos todos os dias: tempo.
Temos 90 segundos no rádio,
e temos que fazer aquela conversa
com um estranho ser memorável.
Então como fazer isso?
Qual o maior desafio?
Sinceramente,
se ficarmos presos na vala comum:
"Oi!", "Olá!",
"Como você está?", "Estou bem",
"O que se passa?", "Nada",
"O de sempre", "Me conte as novidades".
Aí está, 45 segundos desperdiçados.
Certo?
Então, meu conselho é:
pule o papo-furado e pergunte
alguma coisa realmente pessoal.
E não tenha medo.
Confie em mim.
Você ficaria surpreso com o quanto
pessoas querem a compartilhar
se você só perguntar.
Então faça qualquer pergunta pessoal.
Talvez: "Nome interessante.
Como seus pais pensaram nele?
Tem alguma história por trás?"
Ou...
"Há quanto tempo você mora na cidade?
Você se lembra do primeiro dia
em que chegou aqui?"
Sabe, respostas a essas perguntas
são sempre algo único,
sempre algo pessoal.
Minha pergunta favorita é:
"De onde você vem?
E onde sua família mora?"
Sem exceção, toda vez que entro
em um táxi, eu faço isso.
Eu faço essa pergunta.
"De onde você vem?"
e "Onde sua família mora?"
Deixe-me contar uma história.
Eu estava indo para casa uma noite...
eu entro no táxi,
abro a porta, sento e digo:
"De onde você é? Onde sua família mora?"
E o motorista paquistanês
de 60 anos começa a me contar
tudo sobre sua vida em Peshawar.
A gente conversou sobre política,
sobre música, família,
sua esposa, sua fazenda.
E 20 minutos depois ele está convencido
de que eu sou a noiva perfeita
para seu filho de 26 anos de Peshawar
formado na universidade.
(Risos)
E enquanto eu saio do táxi,
ele está pegando uma foto de passaporte
com cara de entusiasmo.
Eu tenho que dizer,
foi um adeus muito difícil.
Mas a moral da história, realmente, é:
o que começa com um "olá" pode terminar
com um pedido de casamento.
E isso é um aviso.
(Risos)
Terceiro passo.
Encontre os "eu também".
Você já conheceu alguém
que começa uma conversa
como se estivesse começando um debate?
"Eu sou de Deli."
"Eu odeio Deli."
(Risos)
Nada mata uma conversa como uma negativa.
Quando encontrar alguém pela primeira vez,
tente encontrar aquela coisa
que você e essa outra pessoa
possam ter em comum.
Quando você começa nesse ponto
em comum e segue daí pra frente,
vai perceber que instantaneamente
a conversa se torna bem mais fácil.
Isso porque nesse momento ambos estão
no mesmo lado de alguma coisa.
E esse é um sentimento realmente poderoso.
Agora você pergunta: o que você poderia
ter em comum com uma pessoa estranha?
Pode ser qualquer coisa, né?
Ambos estão no mesmo lugar,
ao mesmo tempo,
talvez vocês sejam do mesmo país,
talvez os dois gostem do inverno
ou vocês estejam torcendo para que chova.
Não sei, você vai encontrar alguma coisa.
Quando você encontra
o "eu também",
automaticamente você estabelece
uma conexão com a outra pessoa.
Acredite, isso ajuda.
Faça um elogio que seja único.
Eu já li que as pessoas vão esquecer
o que você faz e o que você fala,
mas nunca vão esquecer
como você as faz se sentirem.
Então, seja generoso.
Saia e faça um ótimo elogio a alguém.
Eu acredito que exista
um "medidor de imunidade a elogios".
Isso veio de uma experiência que eu tive
quando eu conheci uma linda supermodelo.
Eu olhei pra ela e disse:
"Uau! Você é muito bonita!"
E a face dela não teve nenhuma reação.
Aí eu pensei comigo mesma: "Como?"
Foi então que eu percebi,
ela é imune à palavra "bonita".
Ela provavelmente já ouviu
isso 100 mil vezes hoje.
E se ela estiver em qualquer rede social,
ela já ouviu isso 1 milhão de vezes hoje.
Tem algumas palavras a que nós
desenvolvemos uma imunidade
pode ser "bom", pode ser "incrível",
pode ser "legal"...
Fique longe dessas palavras.
Tente montar um elogio
que seja único e genuíno,
e você não tem que mentir.
Sério.
Quando você olha pra alguém e diz:
"Eu amo quando você sorri,
é como se o seu nariz sorrisse,
e então os seu olhos sorriem,
e as suas orelhas sorriem,
até a sua testa sorri,
de repente, a pessoa toda está sorrindo".
Veja,
eu espero que esse seja um elogio
que você não esqueça tão cedo.
Faça um elogio único e genuíno.
Peça uma opinião.
Todos nós temos opiniões, acredite.
Todos nós queremos ser ouvidos
e todos procuram por confirmação.
Então vá e peça uma opinião.
É então que você constrói
uma via de mão dupla.
É aí que a comunicação realmente começa,
e você vai ficar surpreso o quanto
se pode descobrir sobre uma pessoa
simplesmente perguntando qual a sua
opinião sobre algo bem genérico.
Eis um erro que algumas pessoas cometem.
Elas perguntam sua opinião sobre
um assunto realmente complicado.
Parece quase intimidador.
Em algum lugar, numa sala,
cheia de pessoas bem informadas,
e alguém vem até mim e diz:
"Então, o que você pensa sobre a maneira
que os valores do petróleo afetaram
o mercado imobiliário em Dubai?"
Me sinto encurralada.
Sinto que posso ser reprovada,
que isso é uma prova,
e esta é a lição.
Ninguém precisa reprovar
em uma primeira conversa.
Só pergunte algo simples, genérico.
Como você gosta do seu café?
Quando assistiu o seu último filme?
O que você achou?
E quando alguém der a sua opinião,
realmente ouça.
Não ouça para responder. Ouça para ouvir.
Tem uma diferença.
E isso me leva ao próximo ponto.
Esteja presente.
Sei que você já passou por isso.
Eu sei que eu já.
Você está se abrindo com alguém,
e ela está assim:
"Sim, sim, pode ir, vai falando.
Posso fazer mais de uma coisa
ao mesmo tempo.
Qual é a senha do wi-fi?"
(Risos)
Sabe, quando alguém está tentando
se comunicar com você
o mínimo que você pode
fazer é estar na conversa.
Esteja completamente presente,
simplesmente esteja lá.
E minha parte favorita:
faça contato visual.
Acredite, contato visual
é o que faz a mágica acontecer.
Você pode sentir a conversa.
E acredite, quando você olha
para alguém nos olhos
nove de dez vezes, eles não vão
ousar desviar o olhar, certo?
(Risos)
Agora, se eu pudesse olhar no olho
de 1,6 milhão de pessoas,
eu não teria que me preocupar com vocês
mudando de estação durante os comerciais.
Isso me leva a isto, o meu ponto favorito,
porque eu acho que tem um nome cativante.
Nome, lugar, animal, objeto.
Você lembra desse jogo?
Lembre dos pequenos detalhes
sobre uma pessoa.
Lembre do seu nome.
Isso é muito importante.
É horrível quando você encontra alguém
pela décima vez e você diz:
"Você deve ser o Paul, não, Peter.
Alguma coisa com P e termina com..."
É terrível. Lembre o nome
da pessoa e repita para ela.
Você não imagina de como está
fazendo ela se sentir importante,
e esse não é o único detalhe.
Lembre-se dos outros detalhes também.
Os lugares a que elas gostam de ir,
os lugares em que já estiveram,
os lugares que elas querem ir,
os nomes de seus animais de estimação.
Como seus animais têm se sentido?
As coisas que elas gostam.
Lembre o nome de seus filhos,
essa não tem falha.
Lembre o nome de suas esposas,
de suas namoradas.
Só não misture esses dois últimos
porque pode ser desastroso.
(Risos)
Lembre desses pequenos detalhes
sobre as pessoas e repita-os para elas,
pergunte, esteja genuinamente interessado,
e automaticamente você se torna
um tipo de investidor no bem-estar delas,
e elas vão se sentir responsáveis
por manter a conversa.
Aí está.
Sete maneiras incríveis de você
puxar conversa com qualquer um,
e sete motivos para você
aproveitar as oportunidades
que aparecerão para conversar
com desconhecidos.
Eu vou terminar com uma analogia.
Uma conversa é como ler um livro.
Você pode pular para qualquer página.
Você pode ir para o seu capítulo favorito.
Você pode ler por quanto tempo quiser,
e pode ler o que quiser,
e qualquer pessoa,
acredite, é um ótimo livro.
E me entristece muito
que vidas humanas inteiras
estejam sendo resumidas
a 140 caracteres e manchetes cativantes.
Porque isso não é o que somos.
Não somos versões resumidas.
Somos histórias humanas por inteiro.
Merecemos mais uns dos outros.
Então, o que você vai fazer nesse grande
mundo que chamamos de biblioteca?
Você vai ficar vagando,
vai olhar os livros
de capa dura e ler os títulos?
Ou você vai de fato pegar um livro,
abrir em uma página
e começar a ler a história?
Você decide.
Obrigada.
(Aplausos)
Zdravím vás.
Na začiatok vám položím jednu otázku.
Koľkí z vás poznáte človeka,
ktorý sedí vedľa vás?
Zaujímavé.
A pamätáte si na prvý rozhovor,
ktorý ste s tým človekom viedli?
Viete, rozhovory vytvárajú spojenia.
Predstavme si, že každý rozhovor
je ako malé kovové spojenie.
A zakaždým, keď sa
rozprávate s neznámym človekom,
vytvoríte takéto kovové spojenie.
A každým rozhovorom,
ktorý odvtedy vediete,
je to spojenie silnejšie.
A každý deň každý z nás stretne
veľa cudzích ľudí:
predavačka, taxikár,
možno vrátnička v budove,
do ktorej vojdete.
A s každým rozhovorom
budujeme nové spojenie.
Až nakoniec z toho vznikne
akási veľká celosvetová sieť rozhovorov.
Niečo ako World Wide Web.
Známe slovné spojenie,
kde som to len počula?
Takže tak. Rozhovor.
Je to čosi fascinujúce.
Rozhovor je dobrodružstvo.
Rozhovor vám dá úplne novú perspektívu.
Rozhovor otvára dvere.
Rozhovor má moc rozpútať vojnu
a rozhovor má moc vytvoriť prímerie.
A rozhovory definujú,
kto sme ako ľudská rasa.
A pomyslite na toto.
Každý jeden človek bol raz pre vás cudzím.
Nevedeli ste o ňom absolútne nič,
pokiaľ nedošlo k tomu prvého rozhovoru.
Tak vám chcem dnes povedať,
aby ste sa rozprávali s cudzími ľuďmi
a aby ste viedli rozhovory.
A poviem vám, ako na to.
Sedem spôsobov, ako viesť
rozhovor takmer s každým.
Pracujem v rádiu
a zbožňujem rozhovory s ľuďmi.
Naozaj. Milujem to.
A som šťastná, že sa tým môžem živiť.
Môj deň vyzerá asi takto:
Každé ráno vojdem do prázdnej miestnosti,
nasadím si mikrofón
a zhováram sa s 1,6 miliónom ľudí,
ktorých nevidím.
Presne tak.
Viete, čo je na tom celom najťažšie?
Čas.
V 4-hodinovej relácii mám 20 minút.
To je celý priestor na rozhovor.
A za 20 minút vás musím presvedčiť,
že som vaša najlepšia kamoška.
Ako to urobím?
Ako si vytvorím vzťah?
Mám 20 minút na to, aby som vás
zapojila, informovala a nabudila,
ale hlavne
20 z 20 ráz, čo zapnem mikrofón,
vám musím na perách zanechať úsmev.
Akurát, že vás vôbec nevidím,
nič o vás neviem
a vôbec nedokážem odhadnúť vaše reakcie.
Ako to urobiť?
Ako sa rozprávať s neznámym človekom?
Nuž, 9 rokov v rádiu ma naučilo
týchto pár jednoduchých trikov.
Cudzí ľudia sú všade.
A vždy nám vravievali:
„Nerozprávaj sa s cudzími ľuďmi!“
Ale ja to vidím inak.
Každý neznámy človek je nová príležitosť,
príležitosť naučiť sa niečo nové,
príležitosť zažiť skúsenosť,
akú ste ešte nezažili.
Alebo si vypočuť príbeh,
ktorý ste ešte nikdy nepočuli.
A už sa vám to iste stalo.
Ste v miestnosti s neznámymi ľuďmi.
Pozeráte sa naokolo,
vidíte niekoho cudzieho a poviete si:
„S týmto človekom sa chcem rozprávať!“
A takmer už počujete prvé slovo,
ale to nie a nie zaznieť.
Niekde tu sa zasekne
a myká sa hore-dolu
a vy si nie ste istí...
Viete čo?
Dám vám radu: proste to povedzte.
Čo najhoršie sa môže stať?
Nebudú sa s vami rozprávať.
Ale nerozprávajú sa s vami ani teraz...
Prvé slovo odstraňuje zábrany.
V dobrom slova zmysle.
Viete, akonáhle poviete prvé slovo,
všetko ostatné už potom ide samo.
Takže to nekomplikujte.
Jednoduché „Ahoj“, „Čau“, „Zdravím“.
A spravte to, čo každý dobrý hráč.
Obrňte sa entuziazmom,
pozitívnou náladou, energiou,
hoďte na seba pekný úsmev a pozdravte!
Ja viem.
Tá divná chvíľa nastane práve teraz.
Otočte sa k človeku sediacemu vedľa vás,
podajte mu ruku a pozdravte ho.
No tak, do toho.
(smiech)
Zbožňujem ten neohrabaný smiech.
„Prečo nás to núti robiť?“
Prvé slovo odstraňuje zábrany.
Viete, každý deň sa pasujeme
s jednou ťažkosťou.
Je to čas.
V rádiu máme k dispozícii iba 90 sekúnd
a za ten čas musí byť
rozhovor nezabudnuteľný.
Tak ako to spravíte?
Čo je tou najväčšou výzvou?
Úprimne,
ak zapadneme v otrepaných frázach ako:
„Ahoj!“ „Čau!“
„Ako sa máš?“ „Dobre.“
„Čo nového?“ „Nič také.“
„Všetko po starom.“
„Tak mi povedz, čo je nové?“
45 sekúnd ste už stratili.
Vidíte?
Takže toto je moja rada:
preskočte úvodné frázy
a spýtajte sa nejakú osobnú otázku.
A nebojte sa,
verte mi.
Budete prekvapení, koľko sú ľudia
ochotní zdieľať, keď sa spýtate.
Spýtajte sa akúkoľvek osobnú otázku.
Napríklad: Máte zaujímavé meno.
Ako ste k nemu prišli?
Je za ním nejaký príbeh?
Alebo...
Ako dlho žijete v tomto meste?
Pamätáte si prvý deň, keď ste sem prišli?
Odpovede na tieto otázky sú vždy jedinečné
a vždy niečo osobné.
Moja najobľúbenejšia je táto:
Odkiaľ pochádzate?
A kde žijú vaši príbuzdní?
Naozaj,
urobím to zakaždým, keď sedím v taxíku.
Spýtam sa tú otázku.
Odkiaľ pochádzate?
A kde žijú vaši príbuzní?
Poviem vám krátky príbeh.
V jeden večer som sa vracala domov,
nasadla do taxíka, otvorila dvere,
sadla si a povedala:
„Odkiaľ pochádzate?
Kde žijú vaši príbuzní?“
A 60-ročný pakistanský taxikár
mi začal rozprávať všetko
o svojom živote v Pešavare.
Zhovárali sme sa o politike,
o hudbe, rodine, manželke, jeho farme...
A o 20 minút neskôr je presvedčený,
že budem skvelou nevestou
pre jeho 26-ročného syna,
absolventa vysokej školy v Pešavare.
(smiech)
A ako vystupujem z taxíka,
on už s pohľadom plným nadšenia
vyťahuje jeho fotografiu.
Musím uznať, že sme sa veľmi ťažko lúčili.
Ale morálne poučenie z tohto príbehu znie,
čo začne jedným „ahoj“,
môže skončiť žiadosťou o ruku.
A to je varovanie.
(smiech)
Tretí krok.
Nájdite, čo máte spoločné.
Stretli ste už niekedy niekoho,
kto začal rozhovor,
akoby začínal diskusiu?
„Ja som z Naí Dillí.“
„Neznášam Naí Dillí.“
(smiech)
Nič tak nezabije konverzáciu
ako negativita.
Keď niekoho stretnete prvýkrát,
snažte sa nájsť nejakú vec,
ktorú vy a ten druhý máte spoločnú.
Ak začnete na tomto bode,
a od neho sa začnete posúvať,
zrazu zistíte, že konverzácia
je oveľa jednoduchšia.
To preto, že sa obaja ocitáte
na rovnakej strane niečoho.
A to je veľmi významná vec.
Čo by ste teda potenciálne
mohli mať spoločné s cudzím človekom?
Môže to byť čokoľvek.
Ste v rovnakom čase na rovnakom mieste,
možno pochádzate z rovnakej krajiny,
možno obaja zbožňujete zimu
alebo chcete, aby už pršalo.
Neviem, veď vy už niečo nájdete.
Keď nájdete, čo máte spoločné,
okamžite si získavate druhého človeka.
A to je nápomocné, verte mi.
Venujte jedinečný kompliment.
Niekde som čítala,
že ľudia zabudnú, čo robíte,
a zabudnú, čo ste im povedali,
ale nikdy nezabudnú,
ako sa pri vás cítili.
Takže buďte veľkodušní.
Choďte a venujte niekomu pekný kompliment.
Nuž, a ja verím
v tzv. „imunitu na komplimenty“,
ktorá pochádza zo skúsenosti,
ktorá sa mi stala,
keď som stretla jednu
nádhernú supermodelku.
Pozrela som na ňu a povedala jej:
„Ach! Ste nádherná!“
Ale na jej tvári
sa nezračila žiadna reakcia.
„Ako je to možné?“ pýtala som sa.
A vtedy som si uvedomila,
že je imúnna voči slovu „nádherná“.
Pravdepodobne to už počula
v ten deň stotisíckrát.
A ak používa sociálne siete,
tak aj miliónkrát za deň.
Každý z nás je imúnny
voči nejakým slovíčkam.
Môže to byť „milý“, „super“, „pecka“...
Vyhnite sa im.
Radšej si vytvorte vlastný kompliment,
ktorý je jedinečný a úprimný,
a nemusíte pritom klamať.
Naozaj.
Keď sa na niekoho pozriete a poviete:
„Páči sa mi, že keď sa usmievaš,
akoby sa usmieval tvoj nos,
a potom sa usmiali tvoje oči
a potom sa usmejú tvoje uši,
dokonca aj čelo
a zrazu, akoby sa celá
tvoja osoba usmievala.“
Vidíte?
Dúfam, že takýto kompliment
tak skoro nezabudnete.
Venujte jedinečný a úprimný kompliment.
Opýtajte sa na názor.
Všetci máme nejaký názor, verte mi.
A všetci chceme, aby boli vypočuté,
a každý potrebuje uznanie.
Tak sa teda spýtajte na názor,
a tým otvoríte nové možnosti.
Vtedy začína skutočná komunikácia
a budete prekvapení,
koľko veľa môžete zistiť o človeku
jednoducho záujmom o ich názor
na niečo celkom jednoduché.
Ale pozor, niektorí robia zásadnú chybu.
Opýtajú sa vás na názor
na niečo veľmi zložité.
Akoby vás chceli zastrašiť.
Som v miestnosti
plnej vzdelaných odborníkov,
niekto ku mne pristúpi a spýta sa:
„Tak, čo si myslíte o tom,
ako ceny ropy ovplyvnili
trh s nehnuteľnosťami v Dubaji?“
Cítim sa zahnaná do kúta.
Bojím sa zlyhania, cítim sa ako na skúške.
A to je ponaučenie.
Nikto by nechcel zlyhať
v prvej konverzácii.
Takže sa spýtajte niečo jednoduché.
A všeobecné.
Ako vám chutí káva?
Kedy ste naposledy pozerali nejaký film?
Čo si o ňom myslíte?
A keď vám niekto hovorí svoj názor:
naozaj ho počúvajte.
Nepočúvajte, aby ste odpovedali.
Počúvajte, aby ste počúvali.
To je rozdiel.
A to ma privádza k ďalšiemu bodu.
Buďte prítomní.
Určite sa vám to už stalo.
Mne určite áno.
Predkladáte niekomu celé svoje vnútro
a oni na to len:
„Hej, hej, len hovor ďalej.
Viem robiť viac vecí naraz!
Čo je s tou Wi-Fi?“
(smiech)
Viete, keď sa niekto snaží
s vami komunikovať,
to posledné, čo môžete urobiť,
je skutočne byť prítomný.
Byť prítomný celým svojím srdcom.
Proste byť tam.
A – och, moja obľúbená časť –
udržujte očný kontakt.
Verte mi, očný kontakt má neskutočné čaro.
Umožňuje vám cítiť ten rozhovor.
A verte mi, keď sa niekomu dívate do očí,
na 90 % sa neodváži pozrieť inde, však?
(smiech)
Ešte keby som sa tak mohla
dívať do očí 1,6 miliónom ľudí,
nemusela by som sa obávať,
že nás vypnete počas reklám!
A to ma privádza k mojej obľúbenej časti,
ktorá má chytľavý názov:
Meno, mesto, zviera, vec.
Pamätáte si na tú hru?
Pamätajte si detaily o ľuďoch.
Pamätajte si ich mená.
Je to veľmi dôležité.
Je to strašné, keď niekoho stretnete
po 18. krát a poviete:
„Ty musíš byť Pavol, nie Peter.
Niečo, čo začína na P a končí na...“
Hrôza. Pamätajte si meno
a zopakujte im ho späť.
Nemáte potuchy, ako dôležito
sa potom budú cítiť.
A to nie je jediný detail.
Pamätajte si aj ostatné detaily.
Miesta, ktoré radi navštevujú,
miesta, ktoré už navštívili,
miesta, ktoré by chceli navštíviť,
mená domácich miláčikov.
Ako sa v poslednej dobe majú?
Čo majú radi?
Pamätajte si mená ich detí,
tým môžete veľa získať.
Pamätajte si mená ich manželiek
a ich priateliek.
Ale hlavne tie dve nepopleťte,
to by mohla byť katastrofa.
(smiech)
Pamätajte si takéto maličkosti o ľuďoch
a opakujte im to,
naozaj sa o nich zaujímajte,
a automaticky sa stávate
akoby takým investorom do ich blahobytu
a tak sa budú cítiť zaviazaní,
aby s vami udržali rozhovor.
Tak to by sme mali.
7 úžasných spôsobov,
ako môžete viesť rozhovor s hocikým,
a 7 dôvodov,
prečo by ste mali využiť prestávku,
ktorá o chvíľu príde,
na pozhováranie sa s neznámym človekom.
Skončím jedným prirovnaním.
Konverzácia, to je ako čítanie knihy.
Môžete si nalistovať stránku,
ktorú len chcete.
Môžete hneď skočiť
ku svojej obľúbenej kapitole.
Môžete čítať tak dlho, ako chcete,
a môžete čítať, čo len chcete.
A každý človek, verte mi,
je veľmi dobrou knihou.
A mne je tak ľúto, keď vidím,
že celé ľudské životy sú často zredukované
na 140 znakov vo vtieravých titulkoch.
Lebo to nie sme my.
Nie sme skrátené verzie.
Sme celé ľudské príbehy.
Zaslúžime si od seba navzájom viac.
Tak čo spravíte v tomto
veľkom svete zvanom knižnica?
Budete sa len prechádzať okolo,
dívať sa na tvrdé väzby a čítať si tituly?
Alebo sa natiahnete po knihu,
otvoríte ju a začítate sa do príbehu?
Je to na vás.
Ďakujem.
(potlesk)
Zdravo svima.
Počeću pitanjem.
Koliko vas zna osobu pored sebe od ranije?
Interesantno.
Dakle, da li se sećate prvog razgovora
koji ste vodili sa tom osobom?
Znate, razgovori su karike.
Zamislimo da je svaki razgovor
mala metalna karika.
I svaki put kad pričate sa neznancem,
metalna karika je formirana.
A sa svakim razgovorom
koji vodite nakon tog trenutka,
veza postaje sve jača i jača.
Svakog dana svako od nas
upozna toliko neznanaca:
momka u radnji, vozača taksija,
možda recepcionera
u novoj kancelariji u koju ste išli.
Svakim razgovorom gradimo nove karike.
Dok najzad na kraju
nismo stvorili nekakav
obimni veb razgovora.
Veb.
Pamtljiva reč.
Mislim da sam čula to negde.
To je to, zar ne? Razgovor.
To je fascinantna stvar.
Razgovor je avantura.
Razgovor vam daje
potpuno novu perspektivu.
Razgovor otvara vrata.
Razgovori mogu prouzrokovati rat
i mogu stvoriti mir.
Razgovori određuju
ono što smo kao ljudska rasa.
Razmislite o ovome.
Svaka osoba u vašem životu
vam je jednom bila nepoznata.
I niste znali ništa o njima
dok niste poveli prvi razgovor.
Ovde sam danas da vam kažem
da pričate sa nepoznatim ljudima,
da vodite razgovore.
I ovde sam da vam kažem kako.
Sedam načina da započnete
razgovor sa skoro svakim.
Ja sam radio voditelj
i volim da pričam sa ljudima.
Stvarno. Obožavam.
I toliko mi je drago da mi je to posao.
Ovako izgleda moj dan.
Svako jutro uđem u praznu sobu,
stavim mikrofon,
i vodim razgovor sa 1,6 miliona ljudi...
koje ne mogu da vidim.
Da.
Znate koji je najteži deo zapravo?
Vreme.
U četvorosatnoj emisiji,
ja imam 20 minuta.
To je sve od razgovora.
U 20 minuta moram da vas ubedim
da sam vaš najbolji prijatelj.
Kako to radim?
Kako uspostavljam povezanost?
Imam 20 minuta da vas informišem,
da vas oduševim, da vam se posvetim,
ali što je najvažnije,
20 od 20 puta kad uključim onaj mikrofon,
moram da ostavim osmeh na vašem licu.
Sem što ne mogu da vas vidim,
ne znam ništa o vama
i nemam načina da procenim vašu reakciju.
Kako da to uradite?
Kako pričati sa nepoznatom osobom?
Pa, devet godina na radiju naučilo me je
ovim jednostavnim malim trikovima.
Nepoznati ljudi,
oni su svuda.
I uvek su nam govorili:
„Ne pričaj sa nepoznatima!“
Ali se ja tome protivim.
U svakom neznancu je prilika,
prilika da naučite nešto novo,
prilika da doživite nešto
što niste nikada ranije
ili da čujete priču
koju nikad ranije niste čuli.
I doživeli ste taj momenat, zar ne?
U prostoriji ste sa nekim koga ne znate,
razgledate po prostoriji,
vidite nepoznatu osobu, i pomislite:
„Želim da pričam sa ovom osobom.“
Skoro da možete da čujete prvu reč,
ali prosto neće da izađe,
nekako se zaglavi ovde,
nekako ide gore-dole,
i ne znate -
Znate šta?
Evo mog saveta: prosto recite.
Šta je najgore što može da se desi?
Neće pričati sa vama.
Pa, ne pričaju ni sada sa vama.
Prva reč ruši brane.
Istinski verujem da prva reč ruši brane.
Znate, jednom kad kažete prvu reč,
sve ostalo prosto teče.
Neka bude jednostavno.
„Ćao“, „Hej“, „Zdravo.“
I uradite ono što svaki dobar kuglaš radi.
Samo skupite entuzijazam,
pozitivnost, energiju,
nasmejte se i recite: „Ćao!“
Znam. Desiće se onaj čudni trenutak sada.
Okrenite se ka nekome ko sedi pored vas,
pružite ruku i recite: „Zdravo.“
Hajde.
(Smeh)
Volim neugodni smeh.
„Zašto nas tera da radimo ovo?“
Prva reč ruši brane.
Ovo je izazov sa kojim
se susrećemo svaki dan.
Vreme.
Imamo 90 sekundi na radiju
i moramo da taj razgovor
sa nepoznatom osobom učinimo nezaboravnim.
Pa, kako da to uradite?
Koji je najveći izazov?
Iskreno,
ako upadnemo u rutinu:
„Ćao!“ „Hej!“
„Kako si?“ „Dobro sam.“
„Šta se dešava?“ „Ništa specijalno.“
„Sve po starom.“ „Pa, kaži, šta ima novo?“
Eto, 45 sekundi, protraćene.
Zar ne?
Evo mog saveta:
preskočite ćaskanje
i postavite zaista lično pitanje.
I ne plašite se.
Verujte mi.
Bićete iznenađeni koliko su ljudi voljni
da podele samo ako pitate.
Tako da, pitajte bilo kakvo lično pitanje.
Možda: „Interesantno ime.
Kako su ga vaši roditelji smislili?
Postoji li priča o tome?“
Ili...
„Koliko dugo živite u ovom gradu?
Da li se sećate prvog dana
kada ste došli ovde?“
Odgovori na ta pitanja
su uvek nešto jedinstveno,
uvek nešto lično.
Moje omiljeno koje volim da postavim je:
„Odakle ste? Gde živi vaša porodica?“
Bez izuzetka,
svaki put kad sednem u taksi, uradim ovo.
Postavim to pitanje.
Odakle ste? Gde živi vaša porodica?
Dopustite da vam ispričam kratku priču.
Dolazila sam kući jedne noći...
Ušla sam u taksi,
otvorila vrata, sela i rekla:
„Odakle ste? Gde vam živi porodica?“
Šezdesetogodišnji pakistanski vozač
kreće da mi govori
sve o svom životu u Pešavaru.
Pričali smo o politici,
pričali smo o muzici, porodici,
njegovoj ženi i njegovoj farmi.
Dvadeset minuta kasnije, on je ubeđen
da sam ja savršena mlada
za njegovoj fakultetski obrazovanog sina
iz Pešavara koji ima 26 godina.
(Smeh)
Dok izlazim iz taksija,
izvlači fotografiju za pasoš
sa entuzijastičnim pogledom.
Moram priznati, bilo je
veoma teško reći doviđenja.
Ali pouka priče zapravo je
da ono što počne sa „zdravo“
može da se završi sa ponudom za brak.
A to je upozorenje.
(Smeh)
Treći korak.
Nađite „i ja isto“.
Jeste li ikada upoznali nekoga
ko započinje razgovor
kao da započinje raspravu?
„Ja sam iz Delhija.“ „Mrzim Delhi.“
(Smeh)
Da? Ništa ne ubija razgovor
kao negativnost.
Kad upoznajete nekog po prvi put,
potrudite se da nađete jednu stvar
koja je vama i toj drugoj osobi
možda zajednička.
Kad počnete odatle i krenete od toga,
otkrićete da odjednom razgovor
postaje mnogo lakši.
A to je zato što ste oboje
odjednom na istoj strani nečega.
To je zaista moćan osećaj.
Šta biste mogli imati zajedničko
sa nepoznatom osobom, pitate se?
Može biti bilo šta, zar ne?
Oboje ste na istom mestu u isto vreme,
možda ste iz iste zemlje,
možda oboje volite zimu,
ili čeznete za kišom.
Ne znam, našli biste nešto.
Kada nađete „i ja isto“,
automatski imate prođu kod druge osobe.
Verujte mi, korisno je.
Udelite jedinstven kompliment.
Pročitala sam negde
da će ljudi zaboraviti čime se bavite
i zaboraviće o čemu govorite,
ali nikada neće zaboraviti
kakav ste osećaj u njima izazvali.
Budite darežljivi.
Izađite i udelite nekome lep kompliment.
Imam ubeđenje o „metru za imunost
na komplimente“,
i potiče iz iskustva koje sam imala
kad sam upoznala predivnu manekenku.
Gledam je i kažem:
„Vau! Prelepa si!“
I nema reakcije na njenom licu.
Mislim se: „Kako?“
Tad sam shvatila,
imuna je na reč „lepa“.
Verovatno ju je čula
stotine hiljada puta danas.
A ako je na društvenim mrežama,
čula ju je milion puta danas.
Postoje neke reči
na koje smo svi mi izgradili imunitet.
To može biti „lepo“,
može biti „strava“, može biti „kul“...
Izbegavajte ih.
Probajte da konstruišite kompliment
koji je jedinstven i iskren,
i ne morate da lažete.
Zaista.
Kada pogledate nekoga i kažete:
„Volim kad se nasmeješ,
kao da se tvoj nos nasmeje,
a onda se tvoje oči smeju,
i tvoje uši se smeše,
čak se i tvoje čelo smeje,
pa se odjednom cela osoba prosto smeje."
Vidite,
nadam se da je to kompliment
koji nećete zaboraviti neko vreme.
Udelite jedinstven i iskren kompliment.
Pitajte za mišljenje.
Svi mi imamo mišljenja; verujte mi.
I svi mi želimo da budu saslušana
i svi žele potvrdu.
Pokrenite se i pitajte za mišljenje,
i tada pokrećete dvosmernu razmenu.
Tada prava komunikacija počinje,
i bićete iznenađeni
koliko možete naučiti o osobi
samo pitajući ih za mišljenje
o nečemu prilično uopštenom.
Evo greške koju neki ljudi prave.
Pitaju vas za mišljenje
o nečemu zaista teškom.
To skoro da ostavlja zastrašujuć osećaj.
Negde u prostoriji,
punoj dobro informisanih ljudi,
kada bi mi neko prišao i rekao:
„Šta misliš o načinu
na koji su cene nafte uticale
na tržište nekretnina u Dubaiju?“
Osećam se sateranom u ćošak.
Osećam kao da ću možda pogrešiti,
da je ovo ispitivanje,
a to je lekcija.
Niko ne mora da greši u novim razgovorima.
Samo pitajte nešto jednostavno.
Držite se opštih pitanja.
Kakvu kafu volite?
Kad ste pogledali film poslednji put?
Šta mislite o njemu?
Kada vam neko iznosi svoje mišljenje:
zaista slušajte.
Ne slušajte da biste odgovorili.
Slušajte da biste slušali.
Postoji razlika.
A to me dovodi do sledeće tačke.
Budite prisutni.
Znam da ste prošli kroz ovo.
Znam da ja jesam.
Otvarate svoju dušu nekome,
a oni su u fazonu:
„Da, da, nastavi, nastavi da pričaš.
Mogu da obavljam više zadataka odjednom!
Šta se dešava sa internetom?“
(Smeh)
Kad neko pokušava da komunicira sa vama,
najmanje što možete uraditi
jeste da budete u razgovoru.
Samo budite iskreno prisutni,
samo budite tamo.
O! - moj omiljeni deo:
ostvarite kontakt očima.
Verujte mi, pri kontaktu očima
se sva magija dešava.
Možete da osetite razgovor.
I verujte mi, kada gledate nekoga u oči,
devet od deset puta se neće usuditi
da skrenu pogled, zar ne?
(Smeh)
Kad bih samo mogla da pogledam
1,6 miliona ljudi u oči,
ne bih morala da se brinem
da ćete se isključiti tokom reklama.
To me dovodi do moje omiljene stavke
jer ima pamtljivo ime.
Ime, mesto, životinja, stvar.
Sećate li se te igre?
Setite se malenih detalja o osobi.
Setite se njihovog imena. To je baš važno.
Užasno je kad upoznate nekog
po 18. put, i kažete:
„Ti mora da si Pol, ne, Piter.
Nešto na P, a završava se sa...“
Užasno je. Zapamtite nečije ime
i ponovite im ga.
Nemate pojma koliko ih činite
da se osećaju važnim,
a to nije jedini detalj.
Zapamtite i sve ostale detalje.
Mesta na koja vole da idu,
mesta na koja su išli,
mesta na koja žele da idu,
imena njihovih životinja.
Kako se njihov ljubimac oseća
u poslednje vreme? Stvari koje oni vole.
Zapamtite imena njihove dece,
to je pun pogodak.
Zapamtite imena njihovih žena,
imena njihovih devojki.
Samo ne mešajte poslednja dva
jer bi to mogla biti katastrofalno.
(Smeh)
Zapamtite te male stvari o ljudima
i ponovite im ih,
pitajte, budite iskreno zainteresovani,
i automatski nekako postajete
ulagači u njihovom blagostanju,
pa će se osećati obaveznim prema vama
da održavaju razgovor.
Eto ga.
Sedam neverovatnih načina
da započnete razgovor sa bilo kim,
i sedam razloga zašto treba
da iskoristite pauzu
koja će uslediti da pričate
sa osobom koju ne znate.
Završiću ovom analogijom.
Razgovor je kao čitanje knjige.
Možete da okrenete bilo koju stranu.
Možete preskočiti do omiljenog poglavlja.
Možete čitati koliko god želite,
možete da čitate šta želite,
i svaka osoba je, verujte mi,
stvarno dobra knjiga.
I rastužuje me mnogo
što su se čitavi ljudski životi sveli
na 140 karaktera i pamtljive naslove.
Jer to nismo mi.
Mi nismo sažete verzjie.
Mi smo čitave ljudske priče.
Zaslužujemo više jedni od drugih.
Dakle, šta ćete uraditi
u velikom svetu koji zovemo biblioteka?
Hoćete li šetati okolo,
gledati korice i čitati nazive?
Ili ćete da posegnete za knjigom,
da otvorite stranu
i počnete da čitate priču?
Vi odlučujete.
Hvala vam.
(Aplauz)
Herkese merhaba.
Bir soruyla başlayacağım.
Kaçınız yanınızda oturan kişiyi
önceden tanıyordunuz?
İlginç.
Peki, o kişiyle olan ilk konuşmanızı
hatırlıyor musunuz?
Bilirsiniz konuşmalar, bağlardır.
Her konuşmanın küçük bir
mental bağ olduğunu hayal edelim.
Ve bir yabancıyla konuştuğun her zaman,
bir mental bağ oluşuyor.
O andan sonra yaptığın
bütün konuşmalarda,
o bağ güçlendikçe güçleniyor.
Her gün her birimiz birçok
yabancıyla karşılaşıyoruz.
marketteki kasiyer, taksici
belki gittiğin yeni bir ofisteki
resepsiyon görevlisi.
Her konuşmayla yeni
bağlar kuruyoruz.
En sonunda,
konuşmanın koca bir Dünya
Çapında Ağı'nı oluşturduk.
Dünya Çapında Ağ.
Bu akılda kalan bir kelime.
Sanırım bir yerlerde duymuştum.
Öyle, değil mi? Bir konuşma.
Büyüleyici bir şey.
Bir konuşma, bir maceradır.
Bir konuşma, sana
yepyeni bir bakış açısı kazandırır.
Bir konuşma, bir kapı açar.
Konuşmalar savaş çıkarabilir ve
konuşmalar barışı sağlayabilir.
Konuşmalar, insanoğlu olarak
bizim kim olduğumuzu tanımlar.
Düşünün.
Hayatınızdaki her bir insan
bir zamanlar size yabancıydı.
İlk konuşmayı yapana kadar
onlar hakkında hiçbir şey bilmiyordunuz.
Bugün burada size yabancılarla
konuşmanızı söylemek için varım,
sohbet etmenizi.
Nasıl yapacağınızı söylemek için varım.
Neredeyse herkesle sohbet
edebilmenizi sağlayacak yedi yol.
Ben bir radyo sunucusuyum
ve insanlarla konuşmayı seviyorum.
Gerçekten. Seviyorum.
İş olarak bunu yapmaktan
çok memnum.
Günüm nasıl geçer anlatayım.
Her sabah,
boş bir odaya girerim,
mikrofonu takarım
ve 1.6 milyon insanla sohbet ederim...
göremediğim insanlarla.
Evet.
En zor yanı da ne biliyor musunuz?
Zaman.
Dört saatlik bir şovda,
20 dakika alıyorum.
Tüm konuşma o kadar sürüyor.
20 dakikada seni en yakın arkadaşın
olduğuma ikna etmek zorundayım.
Bunu nasıl yapıyorum?
Nasıl bağlantı kuruyorum?
Seni bilgilendirmek, heyecanlandırmak,
seninle bağ kurmak için 20 dakikam var
ama en önemlisi,
mikrofonu açıp kapattığım
20 seferin 20'sinde de,
yüzünde bir gülümseme bırakmak zorundayım.
Bunların dışında, seni göremem,
senin hakkında hiçbir şey bilmiyorum
ve senin tepkilerini
hiçbir şekilde ölçemem.
Bunu nasıl yaparsın?
Nasıl bir yabancıyla konuşursun?
Radyodaki 9 yılım bana bu
basit küçük hileleri öğretti.
Yabancılar,
her yerdeler.
Ve bize her zaman,
"Yabancılarla konuşma!" dendi.
Ama ben değişmesi için yalvarıyorum.
Her yabancı, bir fırsatla gelir,
yeni bir şey öğrenme fırsatı,
hiç yaşamadığın bir deneyimi
yaşama fırsatı
ya da hiç duymadığın bir hikâyeyi
duyma fırsatı.
O anı yaşadın, değil mi?
Tanımadığın birisiyle odadasın,
odanın karşısına bakıyorsun,
bir yabancı görüyorsun ve düşünüyorsun,
"Bu kişiyle konuşmak istiyorum."
İlk kelimeyi neredeyse duyuyorsun
ama bir türlü çıkmıyor,
bildiğin oraya takılıyor,
iniyor ve çıkıyor
ve bilmiyorsun -
Biliyor musun?
Tavsiyem şu: söyle gitsin.
En kötü ne olabilir?
Seninle konuşmak istiyorlar.
Şimdi seninle konuşmuyorlar.
İlk kelime baraj kapağıdır.
İlk kelimenin baraj kapağı görevi
gördüğüne inanıyorum.
İlk kelimeyi söylediğinde
diğer her şey akıp gider.
O yüzden basit tut.
Bir "Selam", bir "Hey", bir "Merhaba."
Her iyi bir oyun kurucunun yaptığını yap.
Sadece coşku, pozitiflik
ve enerji topla,
kocaman gülümse ve "Merhaba!" de.
Biliyorum. Şimdi garip
bir an olacak.
Yanında oturan kişiye dön,
elini uzat ve merhaba de.
Devam et.
(Gülüşmeler)
Bu anlamsız kahkahayı seviyorum.
"Bize neden bunu yaptırıyor?"
İlk kelime baraj kapağıdır.
Her gün karşılaştığımız
bir zorluk vardır.
Zaman.
Radyoda 90 saniyemiz var
ve bir yabancıyla yaptığımız o konuşmayı
hatırlanabilir kılmak zorundayız.
Peki bunu nasıl yaparsın?
En büyük zorluk nedir?
Açıkçası,
şu rutine saplanırsak:
"Selam!" "Merhaba!"
"Nasılsın?" "İyiyim."
"Ne yapıyorsun?" "Hiçbir şey."
"Aynı." "Ne var ne yok?"
İşte, 45 saniye boşa gitti.
Değil mi?
O zaman, benim tavsiyem:
havadan sudan konuşmayı geç
ve gerçekten kişisel bir soru sor.
Korkma.
Güven bana.
Sorduğunda kaç kişinin paylaşmaya
istekli olduğunu görünce şaşıracaksın.
Herhangi bir kişisel soru sor.
Belki: değişik bir isim.
Ailen bunu nasıl düşündü?
Ardında bir hikâye var mı?
Ya da...
Bu şehirde ne zamandır yaşıyorsun?
Buraya adım attığın
ilk günü hatırlıyor musun?
Bu soruların cevabı
her zaman eşsiz bir şeydir,
her zaman kişiseldir.
Denemek için benim favorim:
Nereden geliyorsun?
Ailen nerede yaşıyor?
Hata payı olmaksızın,
her seferinde bir taksiye oturduğumda
bunu yaparım.
Bu soruyu sorarım.
Nereden geliyorsun?
Ve ailen nerede yaşıyor?
Size kısa bir hikâye anlatayım.
Bir gece eve geliyordum ..
Taksiye bindim, kapıyı açtım,
oturdum ve dedim ki,
"Nerelisin? Ailen nerede yaşıyor?"
60 yaşındaki Pakistanlı
taksi şoförü
Peshawar'daki tüm hayatını
anlatmaya başladı.
Siyasetten konuştuk,
müzikten, ailesinden, karısından
çifliğinden konuştuk.
Ve 20 dakika sonra benim
harika gelin olduğuma ikna olmuştu,
Peshawardaki 26 yaşındaki üniversite
mezunu olan oğlu için.
(Gülüşmeler)
Ben taksiden inerken,
hevesli bakışlarla vesikalık
bir fotoğraf çıkarttı.
Söylemem lazım, çok zor
bir vedaydı.
Ama hikâyeden çıkan ders, gerçekten,
bir "Merhaba" ile başlayan
şeyin evlilik teklifiyle bitmesidir.
Bu bir uyarı.
(Gülüşmeler)
Üçüncü adım.
"Ben de"leri bul.
Hiç birisiyle tanıştın mı,
konuşmaya, tartışmaya başlar
gibi başlayan?
"Ben Delhi'denim."
"Delhi'den nefret ederim."
(Gülüşmeler)
Değil mi? Hiçbir şey konuşmayı
olumsuzluk kadar mahvedemez.
Birisiyle ilk tanıştığın zaman
o bir şeyi bulmak için çaba sarf et,
senin ve karşındakinin
ortak yönü olabilecek şeyi.
O noktadan başlayıp
oradan ilerlediğinde,
birden konuşmanın çok daha
kolaylaştığını göreceksin.
Bunun sebebi ikinizin de
bir konuda aynı tarafta oluyor olmanız.
Bu gerçekten güçlü bir his.
Şimdi düşünüyorsunuz, bir yabancıyla
ne gibi bir ortak yönünüz olabilir?
Her şey olabilir, değil mi?
Aynı anda aynı yerdesiniz,
belki aynı ülkedensiniz,
belki ikiniz de kışı seviyorsunuz
ya da yağmur yağsın istiyorsunuz.
Bilmiyorum, bir şeyler bulursun.
Bir "ben de" bulduğunda,
otomatik olarak karşındaki
insandan destek alırsın.
İnan bana, bunun yardımı olur.
Özgün bir iltifat et.
Bir yerde okumuştum;
insanlar ne yaptığını unutur,
ne dediğini unutur,
ama onlara nasıl hissettirdiğini
asla unutmazlar.
O yüzden cömert ol.
Dışarı çık ve birisine
hoş bir iltifatta bulun.
Ben "iltifat bağışıklık ölçüsü"ne
inanıyorum.
Ve bu yaşadığım bir
deneyimden geliyor,
bu muhteşem süper modelle
tanıştığım zamandan.
Ona baktım ve dedim ki:
"Vay be! Güzelsin!"
Yüzünde hiçbir tepki yoktu.
Kendi kendime düşündüm, "Nasıl?"
İşte o zaman farkettim,
"güzel" kelimesine karşı
bağışıklığı olduğunu.
Bugün muhtemelen yüz binlerce
kez bu kelimeyi duydu.
Sosyal medya kullanıyorsa,
milyon kere duydu.
Her birimizin bağışıklık kazandığı
bazı kelimeler vardır.
Bu "hoş" olabilir, "harika" olabilir,
"havalı" olabilir...
Bunlardan uzak dur.
Özgün ve gerçekçi bir
iltifat yaratmaya çalış,
yalan söylemek zorunda da değilsin.
Cidden.
Birine bak ve söyle,
"Gülümsemeni seviyorum,
senin burnun da gülüyor gibi
sonra gözlerin gülüyor
ve kulakların gülüyor
hatta alnın bile gülüyor
ve birden, tamamen sen
gülümsüyorsun."
Görüyorsun,
Umarım bu uzun süre
unutmayacağınız bir iltifat olur.
Özgün ve gerçekçi bir iltifat et.
Fikir sor.
Hepimizin fikirleri var, inan bana.
Hepsinin duyulmasını isteriz.
Herkes onay bekler.
O yüzden git ve bir fikir sor,
işte o zaman iki yönlü bir
sokağa çıkmış olursun.
Burası gerçek iletişimin başladığı yerdir,
sadece oldukça genel bi konuda
fikirlerini sorarak
bir insan hakkında ne kadar
çok şey öğreneceğine şaşıracaksın.
Bazı insanların yaptığı bir hata var.
Çok zor bir konuda fikrini sorarlar.
Bu neredeyse caydırıcıdır.
Çok bilgili insanlarla dolu,
odanın bir yerinde,
biri yanıma geldi ve dedi ki,
"Petrol fiyatlarının Dubai'deki
emlak piyasasını etkileyişi hakkında
ne düşünüyorsun?"
Köşeye sıkışmış hissettim.
Yanılabilirmişim,
ve bu bir sınavmış gibi hissettim
ve çıkarılacak ders bu.
Kimsenin ilk konuşmada
yanılması gerekmiyor.
Basit şeyler sor.
Genel tut.
Kahveni nasıl içmeyi seversin?
En son ne zaman film izledin?
Nasıl buldun?
Ve birisi sana fikir verdiğinde:
gerçekten dinle.
Cevaplamak için dinleme.
Dinlemek için dinle.
Arada fark var.
Bu beni diğer noktama getiriyor.
Anda ol.
Bunu yaşadın biliyorum.
Biliyorum ben yaşadım.
Birine kalbini açıyorsun
ve onlar şöyle,
"Evet, aynen, dinliyorum, devam et.
İki işi aynı anda yapabilirim!
Wİ-Fİ'a noldu?"
(Gülüşmeler)
Birisi seninle iletişime
geçmeye çalışırken
yapabileceğin en basit şey
o konuşmada olmak.
Sadece tüm kalbinle anda ol,
orada ol.
Ve -oh! - en sevdiğim kısım:
göz kontağı kur.
İnan bana, göz kontağı
tüm sihrin olduğu yer.
Konuşmayı hissedebilirsin.
İnan bana, birinin gözünün
içine bakarken
on kerenin dokuzunda başka yere
bakmaya cesaret edemezler, değil mi?
(Gülüşmeler)
Şimdi, keşke 1.6 milyon insanın
gözlerinin içine bakabilsem,
böylece reklam aralarında dinlemeyi
bıraktığınız için endişelenmezdim.
Bu beni en sevdiğim noktaya getiriyor
çünkü bence akılda kalıcı bir adı var.
İsim, şehir, hayvan, eşya.
Bu oyunu hatırlıyor musunuz?
Bir kişiyle ilgili küçük
detayları hatırlayın.
Adını hatırlayın.
Bu çok önemli.
Birisiyle 18. kez karşılaşıp
şunu demek berbat,
"Sen Paul olmalısın, yok Peter.
P ile başlayan ve şey ile biten.."
Bu korkunç. Birinin adını
hatırla ve ona söyle.
Onlara ne kadar önemli
hissettireceğini tahmin bile edemezsin,
tek detay da bu değil.
Diğer tüm detayları da hatırla.
Gitmeyi sevdikleri yerler,
gittikleri yerler,
gitmek istedikleri yerler,
evcil hayvanlarının adı.
Evcil hayvanları son zamanlarda nasıl?
Hoşlandıkları şeyler.
Çocuklarının adını hatırla,
bu tam isabettir.
Eşlerinin adını hatırla,
kız arkadaşlarının adını hatırla.
Sadece son ikisini karıştırma
çünkü bu felaket olabilir.
(Gülüşmeler)
İnsanlarla ilgili bu küçük şeyleri
hatırla ve onlara söyle,
sor, gerçekten ilgili ol
ve otomatikman onların iyiliğinin
bir yatırımcısı olmuş sayılırsın,
konuşmayı devam ettirmek için
sana karşı sorumlu hissederler.
İşte böyle.
Birisiyle diyaloğa geçmek için
yedi harika yol
ve tanımadığın bir yabancıyla
konuşmaya sıra geldiğinde
bir ara vermen için
yedi sebep.
Konuşmamı şu benzetmeyle bitireceğim.
Bir konuşma, kitap okumaya benzer.
İstediğin sayfaya çevirebilirsin.
En sevdiğin bölüme geçebilirsin.
İstediğin kadar okuyabilirsin,
istediğini okuyabilirsin
ve her insan, inan bana,
gerçekten iyi bir kitap.
Bütün insan hayatlarının
140 karaktere ve
çekici başlıklara
indirgenmesi beni çok üzüyor.
Çünkü biz bu değiliz.
Biz kısaltılmış sürümler değiliz.
Biz büsbütün insan hikâyeleriyiz.
Birbirimizden daha fazla şey hak ediyoruz.
Bu kütüphane dediğimiz büyük dünyada
ne yapacaksın?
Etrafta yürüyüp,
sert kapaklı nüshalara bakıp
başlıkları mı okuyacaksın?
Yoksa gerçekten bir kitaba uzanıp,
bir sayfa açıp, bir hikâyeyi
okumaya mı başlayacaksın?
Karar senin.
Teşekkürler.
(Alkışlar)
Chào mọi người.
Tôi sẽ bắt đầu với một câu hỏi.
Bao nhiêu người trong các bạn biết
người ngồi kế bên trước hôm nay?
Thú vị thật.
Vậy, bạn có nhớ cuộc nói chuyện đầu tiên
với người đó không?
Bạn biết đó, hội thoại tạo ra sự liên kết.
Hãy tưởng tượng mỗi cuộc nói chuyện
là một liên kết kim loại bé tí.
Và mỗi lần bạn nói chuyện
với một người lạ,
một liên kết kim loại hình thành.
Và mỗi cuộc nói chuyện bạn có sau đó,
sự liên kết càng ngày càng vững mạnh hơn.
Và mỗi ngày, mỗi người trong chúng ta
gặp rất nhiều người lạ:
người ở cửa hàng tiện lợi, người lái xe,
có thể là tiếp tân
ở một văn phòng mới bạn đã đến.
Và với mỗi cuộc trò chuyện
chúng ta tạo nên các liên kết mới.
Đến cuối cùng,
chúng ta đã tạo nên mạng lưới
trò chuyện toàn cầu khổng lồ.
Mạng lưới toàn cầu.
Một từ thật quyến rũ.
Tôi nghĩ tôi đã nghe ở đâu đó.
Phải vậy không? Một cuộc trò chuyện.
Đó là điều thú vị.
Trò chuyện là một cuộc phiêu lưu.
Trò chuyện cho bạn một cái nhìn
hoàn toàn mới.
Trò chuyện mở ra cánh cửa.
Trò chuyện có thể gây ra chiến tranh
hay tạo nên hòa bình.
Và cuộc trò chuyện định nghĩa
chúng ta là ai trong nhân loại.
Hãy nghĩ về nó.
Mỗi một con người trong cuộc đời bạn
từng là một người lạ đối với bạn.
Và bạn chẳng biết gì về họ cả
đến khi bạn lần đầu nói chuyện với họ.
Vì thế tôi ở đây hôm này để kêu gọi bạn
hãy nói chuyện với người lạ đi,
hãy có một cuộc trò chuyện.
Và tôi ở đây để nói cho bạn
cách thực hiện.
Bảy cách để bạn có thể nói chuyện
với bất kì ai.
Tôi là người dẫn chương trình trên đài
và tôi yêu việc nói chuyện với mọi người.
Thật vậy, tôi yêu việc đó.
Và tôi rất vui khi mình có thể
kiếm sống bằng việc đó.
Một ngày của tôi như thế này.
Mỗi sáng, tôi bước vào căn phòng trống,
chuẩn bị micro,
và tôi nói chuyện với 1,6 triệu người...
mà tôi không thể thấy.
Vâng.
Bạn biết phần khó nhất là gì không?
Là thời gian.
Trong một chương trình bốn tiếng đồng hồ,
tôi có 20 phút.
Để nói hết những câu chuyện.
Và trong 20 phút đó tôi phải thuyết phục
bạn rằng tôi là bạn thân của bạn.
Tôi đã làm như thế nào?
Làm thế nào tôi có thể tạo dựng được
sự kết nối?
Tôi có 20 phút để truyền tin cho bạn,
tạo hứng thú cho bạn và kết nối với bạn
nhưng quan trọng nhất,
Trong 20 lần, trọn vẹn 20 lần tôi bật mic,
tôi phải mang nụ cười đến với
gương mặt bạn.
Trừ việc tôi không thể thấy bạn,
tôi không biết gì về bạn,
và tôi không có cách nào
để xác định được phản ứng của bạn.
Bạn làm như thế nào?
Bạn nói chuyện với người lạ như thế nào?
Chín năm làm ở đài phát thanh
đã dạy tôi những mẹo nhỏ đơn giản.
Người lạ,
họ ở khắp nơi.
Và chúng ta luôn được bảo rằng:
"Đừng nói chuyện với người lạ!"
Nhưng tôi xin được khác biệt.
Mỗi người lạ đến với một cơ hội,
một cơ hội để học điều mới,
một cơ hội để có trải nghiệm mà bạn
chưa từng có
hoặc nghe một câu chuyện mà bạn
chưa từng nghe trước đó.
Bạn từng có khoảnh khắc đó, phải không?
Bạn ở trong phòng với một ai đó
mà bạn không biết,
và bạn nhìn qua căn phòng,
bạn thấy một người lạ, và bạn nghĩ:
"Tôi muốn nói chuyện với người này."
Và bạn gần như có thể nghe từ đầu tiên
nhưng nó không thể bật ra,
nó bị nghẹn ở đây,
nó lên rồi lại xuống
và bạn không biết.
Bạn biết gì không?
Đây là lời khuyên của tôi: cứ nói đi.
Điều tệ nhất nào có thể xảy ra?
Họ muốn nói chuyện với bạn.
À, bây giờ họ không nói chuyện với bạn.
Từ đầu tiên như cánh cửa xả lũ.
Tôi thật sự tin rằng từ đầu tiên đó
tựa như cửa xả lũ.
Bạn biết đó, một khi bạn nói từ đầu tiên
mọi thứ sẽ trôi theo sau.
Vậy nên hãy đơn giản thôi.
Một từ "Chào", "Này", "Xin chào."
Và làm điều mà
người chơi ném banh giỏi làm.
Chỉ cần tập trung nhiệt huyết,
sự tích cực và năng lượng,
nở nụ cười thật tươi và nói "Xin chào!"
Tôi biết. Đó sẽ là khoảnh khắc kì lạ.
Quay sang người ngồi kế bên bạn,
chìa tay ra và nói xin chào đi nào.
Làm đi nào.
(Tiếng cười)
Tôi yêu những tiếng cười ngại ngùng.
"Tại sao cô ấy khiến chúng ta làm thế?"
Từ đầu tiên là cửa xả lũ.
Bạn biết đó, đây là thử thách
mà chúng ta đối mặt hàng ngày.
Thời gian.
Chúng ta có 90 giây trên đài,
và chúng ta phải tạo ra cuộc nói chuyện
đáng nhớ với một người lạ.
Vậy làm như thế nào?
Thử thách lớn nhất là gì?
Thật ra thì,
chúng ta bị bế tắc với những thứ như:
"Chào!" "Này!"
"Bạn thế nào?" "Tôi khỏe."
"Mọi chuyện sao rồi?" "Không có gì."
"Vẫn thế."
"Vậy có gì mới không?"
Thế là bạn tiếp tục, 45 giây trôi qua
bị lãng phí.
Phải không?
Vậy đây là lời khuyên:
bỏ qua chuyện tầm phào và hỏi ngay
những câu hỏi thật sự mang tính cá nhân.
Và đừng sợ.
Tin tôi đi.
Chỉ cần hỏi và bạn sẽ ngạc nhiên
với số người sẵn sàng chia sẻ.
Vậy hãy hỏi những câu hỏi
mang tính cá nhân.
Có thể là: tên bạn hay đấy.
Làm sao ba mẹ bạn đặt tên đó?
Có câu chuyện đằng sau không?
Hoặc...
Bạn sống ở thành phố này bao lâu rồi?
Và bạn có nhớ ngày đầu
bạn đặt chân đến đây không?
Câu trả lời cho các câu hỏi đó
luôn là độc nhất,
luôn mang tính cá nhân.
Câu yêu thích của tôi là:
Bạn đến từ đâu?
Và gia đình bạn sống ở đâu?
Lúc nào cũng vậy,
mỗi khi tôi ngồi trên xe taxi,
tôi đều làm như thế.
Tôi hỏi câu đó.
Bạn đến từ đâu?
Và gia đình bạn sống ở đâu?
Để tôi kể bạn một câu chuyện nhỏ.
Tôi về nhà vào một đêm nọ...
tôi đón taxi, mở cửa, ngồi xuống
và tôi nói:
"Ông đến từ đâu?
Và gia đình ông sống ở đâu?"
Và người tài xế 60 tuổi người Pakistan
đã tiếp lời tôi
kể về cuộc sống của ông ấy ở Peshawar.
Chúng tôi đã nói về chính trị,
về âm nhạc, gia đình, vợ
và trang trại của ông ấy.
Và 20 phút sau, ông ấy đã bị thuyết phục
rằng tôi là cô dâu tuyệt vời
cho cậu con trai 26 tuổi tốt nghiệp
đại học của ông ở Peshawar.
(Tiếng cười)
Và khi tôi bước xuống taxi,
ông ấy rút một tấm hình cỡ ảnh thẻ
với vẻ mặt nhiệt tình.
Phải nói rằng, thật khó để chào tạm biệt.
Nhưng tinh thần của câu chuyện, thật sự
là bắt đầu với "Xin chào"
có thể kết thúc với một lời hứa hôn.
Và đó là một lời cảnh báo trước.
(Tiếng cười)
Bước 3.
Tìm những điều "Tôi cũng vậy".
Bạn có bao giờ gặp một ai đó
mà người đó bắt đầu nói chuyện
như thể họ bắt đầu tranh cãi không?
"Tôi đến từ Delhi."
"Tôi ghét Delhi."
(Tiếng cười)
Phải không? Không gì hủy hoại
một cuộc trò chuyện như sự tiêu cực.
Khi bạn gặp ai đó lần đầu
hãy cố gắng tìm ra điều gì đó
mà bạn và người đó có thể có điểm chung.
Khi bạn bắt đầu với điều đó
và sau đó tiếp tục mở rộng,
bạn sẽ thấy rằng đột nhiên,
cuộc trò chuyện trở nên dễ dàng hơn nhiều.
Và đó là bởi cả hai bạn ngay lập tức
đồng thuận về cùng một vấn đề.
Và đó là cảm giác thật sự rất mạnh mẽ.
Bây giờ, bạn tự hỏi mình có thể
có điểm chung nào với người lạ?
Có thể là bất cứ thứ gì nhỉ?
Hai bạn ở cùng một nơi
tại cùng một thời điểm,
có thể hai bạn là đồng hương,
có thể hai bạn đều thích mùa đông
hoặc hai bạn đang mong mỏi trời đổ mưa.
Tôi không biết,
bạn có thể tìm ra cái gì đó.
Khi bạn tìm ra điểm tương đồng,
bạn tự động có được sự đồng tình
từ người kia.
Tin tôi đi, rất hữu ích đấy.
Hãy dành tặng lời khen độc đáo.
Tôi đọc đâu đó rằng
người ta sẽ quên điều bạn làm
và họ sẽ quên những gì bạn nói,
nhưng họ sẽ không bao giờ quên
cảm xúc mà bạn mang lại.
Vậy nên hãy thật hào phóng.
Ra ngoài kia, dành tặng ai đó
một lời khen thật đẹp đẽ.
Và, tôi có một niềm tin về
"thước đo sự miễn nhiễm lời khen"
và nó đến từ một trải nghiệm
mà tôi có
khi tôi gặp cô siêu mẫu xinh đẹp này.
Tôi nhìn cô ấy và nói:
"Ôi chao, bạn thật đẹp!"
Và không có một phản ứng nào
trên gương mặt cô ấy cả.
Và tôi tự nghĩ: "Sao lại thế?"
Đó là khi tôi nhận ra,
cô ấy miễn nhiễm với từ "đẹp."
Cô ấy chắc đã nghe nó
100.000 lần trong hôm nay rồi.
Nếu cô ấy trên
phương tiện truyền thông,
thì cô ấy đã nghe nó một triệu
lần trong hôm nay.
Có một số từ mà mỗi người trong chúng ta
đã miễn nhiễm.
Đó có thể là "tốt", là "tuyệt vời",
có thể là "tuyệt"...
Tránh xa những từ đó ra.
Hãy thử và tạo ra lời khen nào đó
độc đáo và chân thành,
và bạn không phải nói dối.
Thật đó.
Khi bạn nhìn thấy ai đó và nói:
"Tôi thích cách bạn cười,
như thể chiếc mũi
và đôi mắt bạn cũng cười theo,
và tai bạn cười,
thậm chí cả trán bạn cũng cười
và ngay lập tức toàn bộ người đó cười."
Bạn thấy đó,
tôi hy vọng đó là lời khen
bạn sẽ không quên ngay lập tức.
Hãy dành tặng lời khen
độc đáo và chân thành.
Hãy hỏi ý kiến.
Tất cả chúng ta đều có ý kiến, tin tôi đi.
Ta muốn
ý kiến của mình được lắng nghe
và ai cũng muốn được thừa nhận.
Vậy nên hãy chủ động và hỏi ý kiến,
và đó là khi bạn mở ra
con đường hai chiều.
Đó là khi cuộc nói chuyện
thực sự bắt đầu,
và bạn sẽ ngạc nhiên rằng
bạn biết được bao nhiêu về một người
chỉ bằng cách hỏi ý kiến của họ
về một điều chung chung nào đó.
Có một lỗi mà vài người hay mắc phải.
Họ hỏi ý kiến của bạn
về điều gì đó rất khó.
Cảm giác rất đáng sợ.
Đâu đó trong phòng,
đầy những người trí thức,
và một người đến chỗ tôi và nói:
"Bạn nghĩ gì về cách
mà giá dầu ảnh hưởng đến
thị trường bất động sản ở Dubai?"
Tôi cảm giác có chút
bị dồn vào thế bí.
Tôi cảm thấy bị thất bại
và đó là một bài kiểm tra,
và đó là bài học.
Không ai cần phải thất bại
trong cuộc nói chuyện đầu tiên.
Chỉ hỏi về điều gì đó đơn giản,
chung chung thôi.
Bạn thích uống cafe kiểu nào?
Lần cuối bạn xem phim là khi nào?
Bạn nghĩ gì về nó?
Và khi một người cho bạn biết
ý kiến của họ:
hãy thật sự lắng nghe.
Đừng nghe để trả lời. Nghe là để nghe.
Đó là một sự khác biệt.
Và nó dẫn đến luận điểm tiếp theo của tôi.
Hãy tập trung.
Tôi biết bạn đã trải qua nó.
Tôi cũng vậy.
Bạn đang trút bầu tâm sự với một ai đó,
và họ như thế này,
"Ừ, ừ, tiếp tục đi, cứ nói đi."
Tôi làm nhiều việc cùng lúc được!
Wifi bị làm sao thế nhỉ?"
(Tiếng cười)
Bạn biết đấy, khi ai đó
đang cố gắng giao tiếp với bạn,
chí ít điều bạn có thể làm là
tập trung vào cuộc nói chuyện.
Chỉ cần sự tập trung toàn tâm toàn ý,
chỉ ở đó thôi.
Và - Ô! - phần yêu thích của tôi:
giao tiếp bằng ánh mắt.
Tin tôi đi, giao tiếp bằng ánh mắt
là nơi mọi điều kì diệu xảy ra.
Bạn có thể cảm nhận được cuộc nói chuyện.
Và tin tôi, khi bạn nhìn vào mắt ai đó,
chín trên mười lần, họ sẽ không dám
nhìn đi chỗ khác, phải không nào?
(Tiếng cười)
Bây giờ, giá như tôi có thể nhìn vào mắt
của 1,6 triệu người,
tôi sẽ không phải lo lắng về việc các bạn
bỏ đi trong thời gian nghỉ quảng cáo.
Điều đó dẫn dắt đến luận điểm yêu thích
của tôi bởi tôi nghĩ nó có cái tên hay.
Tên, nơi chốn, con vật, đồ đạc.
Bạn nhớ trò chơi này chứ?
Nhớ các chi tiết nhỏ về một ai đó.
Nhớ tên của họ.
Rất quan trọng đấy.
Thật tệ khi bạn gặp một ai đó
lần thứ 18, và bạn nói,
"Bạn hẳn là Paul, không Peter. Tên gì đó
bắt đầu với P và kết thúc với..."
Thật tệ. Hãy nhớ tên của một ai đó
và nói lại với họ.
Bạn không biết bạn làm họ cảm thấy
quan trọng như thế nào đâu,
và không chỉ là một chi tiết.
Nhớ luôn cả các chi tiết khác nữa.
Nơi họ thích đến, nơi họ đã đến,
nơi họ muốn đến, tên thú cưng của họ.
Thú cưng của họ dạo này thế nào?
Những thứ mà họ thích.
Nhớ tên con của họ,
bạn chiến thắng rồi đấy.
Nhớ tên vợ họ, tên bạn gái của họ.
Đừng nhầm hai điều cuối
bởi vì nó có thể rất tai hại.
(Tiếng cười)
Nhớ những điều nhỏ ấy về mọi người
và nhắc lại với họ,
hỏi với sự quan tâm chân thành,
và tự động bạn sẽ giống như
nhà đầu tư sáng giá với họ,
vậy nên họ sẽ cảm thấy có trách nhiệm
tiếp tục cuộc nói chuyện này với bạn.
Vậy đó.
Bảy cách tuyệt diệu để
bạn có thể nói chuyện với bất kì ai,
và bảy lý do tại sao bạn nên
sử dụng giờ nghỉ sắp tới
để đến nói chuyện với một người lạ
mà bạn không biết.
Tôi sẽ kết thúc
bằng một sự so sánh tương đồng.
Một cuộc nói chuyện giống
như đọc một quyển sách.
Bạn có thể lật sang trang nào bạn muốn.
Bạn có thể
nhảy sang chương yêu thích của bạn.
Bạn có thể đọc chừng nào bạn muốn,
và bạn có thể đọc những gì bạn muốn,
và mỗi người, tin tôi đi,
thật sự là một quyển sách hay.
Và tôi rất buồn rằng
toàn bộ cuộc sống của con người
đang bị thu hẹp lại
thành 140 kí tự và những tiêu đề hấp dẫn.
Vì đó không phải là chúng ta.
Chúng ta không phải là những bản tóm tắt.
Chúng ta là những câu chuyện toàn cảnh
của loài người.
Chúng ta xứng đáng
có được từ nhau nhiều hơn.
Vậy ta sẽ làm gì trong thế giới rộng lớn
mà chúng ta gọi là thư viện?
Bạn sẽ đi vòng quanh,
nhìn vào những bản sao bó buộc
và đọc các tiêu đề?
Hay bạn sẽ thực sự chạm tới
một cuốn sách,
mở trang sách ra và bắt đầu đọc truyện?
Bạn quyết định đi.
Cảm ơn các bạn.
(Tiếng vỗ tay)