Kirby Ferguson: Príjmite remix

Nič nie je originálne, vraví Kirby Ferguson, tvorca Všetko je remix. Hovorí o tom, že aj naši najoslavovanejší tvorcovia - od Boba Dylana po Steva Jobsa - si požičiavajú, kradnú a prispôsobujú.

Začneme v roku 1964.

Bob Dylan má 23 rokov a jeho kariéra

práve vrcholí.

Nazývajú ho hlasom generácie,

chŕli klasické skladby

zdanlivo nemožným tempom,

ale malá skupina jeho oponentov tvrdí,

že Bob Dylan kradne piesne iných ľudí.

V roku 2004 Brian Burton, zvaný "Nebezpečná myš",

vzal "Biely Album" od Beatles

skombinoval ho s "Čiernym albumom" Jay-Z-ho

a vytvoril "Sivý album."

"Sivý album" sa stal okamžite internetovou senzáciou

a nahrávacia spoločnosť Beatles rozposlala

nespočetné žiadosti o stiahnutie nahrávok kvôli "nekalej súťaži

a znehodnoteniu majetku."

Nuž, "Sivý album" je remix.

Je to nové médium vytvorené zo starého média.

Bol vytvorený pomocou troch techník:

kopírovanie, pretvorenie, skombinovanie.

Tak sa remixuje. vezmete existujúcu pieseň,

rozsekáte ju, pretvoríte jednotlivé kúsky

a skombinujete naspäť dokopy.

Získate novú pieseň, ale tá

sa zjavne skladá zo starých piesní.

Ja si myslím, že to nie sú len komponenty remixovania.

Sú to základné zložky všetkej tvorivosti.

Myslím si, že všetko je remix,

a že je to lepší spôsob, ako si predstavovať tvorivosť.

Dobre, vráťme sa späť do roku 1964 a vypočujme si

odkiaľ pochádzajú prvé piesne Boba Dylana.

Porovnáme piesne bok po boku.

Dobre, prvá skladbu, ktorú si vypočujete

je "Nottamun Town," tradičná folková melódia.

Potom budete počuť Dylanovu "Masters of War".

Jean Ritchie: ♫ V Nottamunskom meste, žiadna duša nepozerá nahor, ♫

♫ žiadna duša nepozerá nahor, žiadna duša nepozerá nadol. ♫

Bob Dylan: ♫ Príďte páni vojny, ♫

♫ vy, čo staviate veľké zbrane, vy, čo staviate lietadlá smrti. ♫

♫ Vy, čo staviate bomby. ♫

Okej, takže je to rovnaká základná melódia

a celková štruktúra. Ďalšia pieseň je "The Patriot Game"

od Dominika Behana. Zároveň si vypočujete

"With God on Our Side" od Dylana.

Dominic Behan: ♫ Príďte rebeli mladí, ♫

♫ vstúpte do armády, kým spievam, ♫

♫ láska k vlasti je strašná vec. ♫

Bob Dylan: ♫ Oh, moje meno je ničím, ♫

♫ môj vek znamená pramálo, ♫

♫ kraj, z ktorého pochádzam sa volá Stredozápad. ♫

V tomto prípade Dylan pripúsťa,

že musel počuť "The Patriot Game", ale zabudol na to.

Potom, keď sa mu pieseň znova vynorila v hlave,

myslel si, že je to jeho pieseň.

Ako posledná toto je "Who's Going To Buy You Ribbons",

ďalšia tradičná folková pieseň.

A popri tom "Don't Think Twice, It's All Right."

Tentorkát ide skôr o text piesne.

Paul Clayton: ♫ Už nemá zmysel, sedieť a vzdychať, ♫

♫ drahá, už nemá zmysel, sedieť a vzdychať. ♫

Bob Dylan: ♫ Nemá zmysel sedieť a pýtať sa prečo, zlato ♫

♫ ak to doteraz nevieš, ♫

♫ už nemá zmysel sedieť a pýtať sa prečo, zlato, ♫

♫ už to nebude mať zmysel. ♫

Dobre, nuž, príkladov je veľa.

Odhaduje sa, že dve tretiny piesní,

ktoré Dylan použil v prvých skladbách, boli požičané.

To je celkom typické medzi folkovými spevákmi.

Tu je rada od Dylanovho idola, Woodyho Guthrieho.

"Dôležité sú slová.

Melódiou sa netráp.

Vezmi pieseň, spievaj vysoko, kde sa spieva nízko,

spievaj rýchlo, keď sa spieva pomaly a máš novú pieseň."

(Smiech) (Potlesk)

A Guthrie to naozaj urobil.

Som si istý, že spoznáte výsledok.

(Hudba)

Pieseň poznáme, však? Poznáme ju.

V skutočnosti ju nepoznáte.

Je to "When the World's on Fire", veľmi stará pieseň,

tentokrát v prevedení Carter Family.

Guthrie ju upravil do "This Land Is Your Land".

Takže, Bob Dylan, ako všetci folkoví speváci, kopíroval skladby,

menil ich, kombinoval s novým textom,

ktoré boli častokrát

len zmesou predošlých vecí.

Americké autorské a patentové právo sa stavia proti názoru,

že staviame na práci iných.

Naopak tieto zákony a zákony po celom svete

používajú pomerne divnú analógiu vlastníctva.

Veruže, tvorivé diela môžu byť trocha ako majetok,

ale je to majetok, ktorý staviame všetci.

Výtvory sa zakorenia a rastú,

len ak bola pripravená pôda.

Henry Ford raz povedal: "Nič nové som nevynašiel.

Len som dal dokopy objavy iných ľudí,

za ktorými sú stáročia práce.

Pokrok prichádza, keď sú všetky prvky, ktoré ho tvoria

pripravené a potom je to nevyhnutné."

Rok 2007. Debut iPhonu.

Apple nám nepochybne prináša inováciu,

ale kľúčová technológia

sa vyvýjala už dekády.

Toto je multi-touch, ovládanie zariadenia

pomocou dotyku displeja.

Tu Steve Jobs predstavuje multi-touch

a vtipkuje o zlej predtuche.

Steve Jobs: A vynašli sme novú technológiu

nazvanú multi-touch.

Môžete s ňou robiť viacprstové gestá.

Jasné, že sme si ju patentovali! (Smiech)

Áno. A predsa tu máme multi-touch v akcii.

Toto je na TEDe asi rok predtým.

Toto je Jeff Han a multi-touch.

Niečo podobného druhu.

Vypočujme si, čo nám chce Jeff Han

o hypermodernej technológii povedať.

Jeff Han: Multi-touch vnímanie nie je nič nové

- nič úplne nové. Ľudia ako Bill Buxton

sa s tým hrali už v 80-tych rokoch.

Najvzrušujúcejšia tu nie je teraz technológia.

Ale skôr znovu objavená dostupnosť.

Takže celkom otvorene hovorí o tom, že to nie je nové.

Nie multi-touch ako taký je patentovaný.

Ale jeho malé časti sú.

A v týchto malých detailoch vidíme,

že patentové právo odporuje svojmu zámeru:

podporovať rozvoj vynálezov.

Tu je predstavenie funkcie slide-to-unlock (odomykanie pohybom).

To je celé. Apple si to patentoval.

Je to 28-stranový softvérový patent,

ale viem ho zhrnúť takto: Odomknutie vášho telefónu

kĺzavým pohybom prsta po ikone. (Smiech)

Len trocha preháňam. Je to rozsiahly patent.

Nuž, môže niekto vlastniť takýto nápad?

Späť v 80-tych rokoch, keď neexistovali softvérové patenty,

to bol Xerox, ktorý prvý prišiel s grafickým rozhraním pre používateľa.

Čo ak by si patentovali vyskakovacie menu,

posúvanie obrazovky, plochu s ikonami,

ktoré vyzerajú ako priečinky na papiere?

Prežil by mladý a neskúsený Apple

po právnom útoku väčšej

a skúsenejšej spoločnosti ako Xerox?

Táto predstava, že všetko je remix môže znieť prirodzene,

až kým to nie ste vy, koho kopírujú.

Napríklad...

Steven Jobs: Picasso raz povedal:

"Dobrí umelci kopírujú. Skvelí umelci kradnú."

Doteraz sme, ako viete,

bez hanby kradli skvelé nápady iných.

Takže to bolo v roku 1996. Tu je 2010.

"Chystám sa zničiť Android, lebo je to ukradnutý produkt."

(Smiech)

"Som ochotný rozpútať jadrovú vojnu, ak to bude nutné."

Takže inými slovami, skvelí umelci kradnú, ale nie odo mňa.

(Smiech)

Behaviorálni ekonómovia to nazývajú nechuť k strate.

Máme silnú predispozíciu chrániť to,

o čom predpokladáme, že je naše.

Žiadnu takúto averziu nemáme voči kopírovaniu iných,

lebo to robíme neustále.

Takže sa pozeráme na akúsi rovnicu.

Máme zákony, ktoré nakladajú s tvorivými výtvormi ako s majetkom

a masívne odškodné v súdnych zmieroch

a obrovské poplatky za právnikov,

na ochranu v týchto sporoch.

Plus kognitívnu predpojatosť voči vnímanej strate.

A výsledok rovnice vyzerá takto:

toto sú posledné 4 roky súdnych sporov

v oblasti smartfónov.

Toto pomáha rozvoju vynálezov?

1983. Bob Dylan má 42 rokov

a jeho roky slávy sú dávno preč.

Nahrá skladbu nazvanú "Slepý Willie McTell",

po bluesovom spevákovi.

Pieseň je cestou po minulosti a oveľa ťažších časoch,

ale jednoduchších časoch, keď hudobníci ako Willie McTell

nemali veľa ilúzií o tom, čo robia.

"Beriem si od iných autorov,

ale upravím si to podľa seba."

Myslím, že to vystihuje, čo robíme.

Naša kreativita pochádza zvonku, nie zvnútra.

Závisíme jeden na druhom.

Tým, že si to priznáme,

nepríjmeme priemernosť a nepôvodnosť.

Je to oslobodenie od našich omylov.

Je to popud k tomu, aby sme od seba príliš veľa neočakávali

a jednoducho začali.

Ďakujem vám veľmi pekne. Bolo mi cťou tu byť.

Ďakujem vám. (Potlesk)

Ďakujem. Ďakujem. (Potlesk)

Ďakujem vám. (Potlesk)