Odhalením krutých tajomstiev kapitalizmu nájdeme novú cestu

Podnikateľ Nick Hanauer tvrdí, že prehlbujúca sa nerovnosť a stále väčšia politická nestabilita sú priamym dôsledkom nesprávnej ekonomickej teórie. Vo svojej prednáške predstaví víziu novej ekonomickej teórie založenej na vzájomnej pomoci a spolupráci. Takisto búra mýtus o chamtivosti ako dobrej vlastnosti. Podľa jeho názoru je tento mýtus morálne neprípustný, ako aj vedecky nesprávny.

Som kapitalista.

Po tridsaťročných skúsenostiach
s kapitalistickým systémom

a založení
takmer troch desiatok spoločností

s trhovou hodnotou
v rozmedzí desiatok miliárd dolárov

nepatrím medzi jedno percento
najlepšie zarábajúcich,

ale medzi jednu stotinu percenta.

Keďže bohatstvo kapitalistov ako ja
nikdy nebolo väčšie,

prišiel som medzi vás,
aby som sa podelil o naše tajomstvo.

Otázka znie, ako sme to dokázali?

Ako si dokážeme každým rokom

odkrojiť stále väčší kus z ekonomiky?

Sú bohatí múdrejší
než pred tridsiatimi rokmi?

Pracujeme tvrdšie ako kedysi?

Sme vyšší a krajší?

Bohužiaľ, nič z toho nie je pravda.

Zdroj nášho úspechu sa dá zredukovať
na jedno slovo –

ekonómia.

Teraz vám prezradím to kruté tajomstvo.

V minulosti ekonómovia pracovali
vo verejnom záujme,

no v súčasnej ére neoliberalizmu

pracujú len pre veľké spoločnosti
a miliardárov.

A to je čoraz viac problematickejšie.

Môžeme prijať legislatívu,

ktorej úlohou
bude viac daňovo zaťažiť bohatých,

regulovať vplyvné spoločnosti
alebo zabezpečiť nárast miezd.

V minulosti k tomu už došlo.

No ekonómovia zastávajúci neoliberalizmus

by nás varovali,
že takáto legislatíva by bola chybou.

Podľa nich zvyšovanie daní
brzdí hospodársky rast,

všetky formy štátnej regulácie
sú neefektívne

a zvyšovanie miezd vedie k znižovaniu
počtu pracovných miest.

Dôsledkom takejto argumentácie je fakt,

že za posledných tridsať rokov
len v samotných Spojených štátoch

je jedno percento najlepšie zarábajúcich
o 21 biliónov dolárov bohatších,

zatiaľ čo spodných 50 percent
je o 900 miliárd chudobnejších.

Tento model prehlbovania nerovnosti
sa do veľkej miery opakuje po celom svete.

A napriek tomu, že rodiny strednej triedy
bojujú o prežitie z platov,

ktoré sa za posledných
takmer 40 rokov nezmenili,

neoliberálni ekonómovia naďalej tvrdia,
že jediné rozumné vysporiadanie sa

s bolestivými dôsledkami
úsporných opatrení a globalizácie

spočíva v ďalších úsporných opatreniach
a ešte väčšej globalizácií.

Čo má teda spoločnosť spraviť?

Mne je úplne jasné, čo musíme urobiť.

Potrebujeme nový model ekonómie.

Ekonómia sa dlho považovala
za nevýraznú vedu.

Mali sme na to dobrý dôvod,

lebo hoci sa v súčasnosti často vyučuje,
nie je to vôbec veda.

A to aj napriek jej pôsobivému
matematickému aparátu.

Čoraz viac akademikov a odborníkov z praxe
dospelo k záveru,

že nesprávnosť neoliberálnej
ekonomickej teórie je až nebezpečná.

Súčasná, stále naliehavejšia kríza
zväčšujúcej sa nerovnosti

a rastúca politická nestabilita
sú priamym dôsledkom

aplikovania zlej ekonomickej teórie
za posledné desaťročia.

Teraz už vieme, že ekonómia,
ktorá mi umožnila zbohatnúť,

je nielen nesprávna, ale aj spiatočnícka.

Dospeli sme k záveru,

že hospodársky rast
nevytvára kapitál, ale ľudia.

Prospechu spoločnosti
nepomáha sledovanie vlastných záujmov,

ale vzájomná pomoc.

Spolupráca, nie konkurencia,
vedie k jej prosperite.

Teraz vieme, že nespravodlivá
a elitárska ekonomická teória

stojí v ceste
efektívnej spolupráci medzi ľuďmi

potrebnej na prosperovanie
modernej spoločnosti.

Čo sme teda spravili zle?

Ukazuje sa, že je až bolestne zrejmé,

že základné tézy tvoriace kostru
neoliberálnej ekonomickej teórie

sú objektívne nesprávne.

V dnešnej prednáške vám najprv
bližšie predstavím nesprávne tézy,

potom opíšem,
ktoré zdroje podľa vedeckej obce

vedú k prosperite spoločnosti.

Prvá téza neoliberálnej ekonómie

vníma trh ako efektívny
rovnovážny systém.

Teda nárast jednej premennej,
napríklad miezd,

vedie k poklesu druhej premennej,
napríklad pracovných miest.

Keď sme v Seattli, mojom bydlisku,
zaviedli v roku 2014

prvú minimálnu hodinovú mzdu v USA
v hodnote 15 dolárov,

vnímali to neoliberáli ako ohrozenie
ich vzácneho rovnovážneho systému.

Varovali pred nárastom ceny práce,
ktorý spôsobí,

že firmy o ňu budú mať stále menší záujem.

Tisíce nízkopríjmových zamestnancov
príde o prácu.

Zatvoria sa reštaurácie.

No...

nestalo sa tak.

Miera nezamestnanosti výrazne klesla.

Gastrobiznis v Seattli začal prekvitať.

Prečo?

Pretože žiaden rovnovážny systém
neexistuje.

Pretože zvyšovanie miezd
neničí pracovné miesta, vytvára ich.

Pretože, napríklad,

povinnosťou majiteľov reštaurácií platiť
svojim zamestnancom toľko,

aby si aj oni mohli dovoliť jesť
v reštauráciach,

sa gastrobiznis nezmenšuje.

Práve naopak, rastie.

(potlesk)

Ďakujem.

Druhá téza tvrdí,

že cena tovarov a služieb
sa vždy rovná ich hodnote.

To znamená, že dôvod,
prečo vy zarobíte 50 000 dolárov ročne

a ja 50 miliónov dolárov ročne,

spočíva v tom, že hodnota mojej práce
je tisíckrát vyššia.

Určite pre vás nebude prekvapujúce,

že táto téza hrá do karát
výkonným riaditeľom,

ktorí si sami vyplácajú
50 miliónov dolárov ročne,

no svojim zamestnancom platia
mzdy na hranici chudoby.

Prosím, verte mi ako niekomu,
kto riadil desiatky podnikov –

je to nezmysel.

Mzdy pracovníkov
nereflektujú hodnotu ich práce.

Reflektujú ich schopnosť vyjednávať.

Klesajúci podiel miezd na HDP

nie je výsledok
klesajúcej produktivity ich práce,

ale rastúcej moci ich zamestnávateľov.

A...

(potlesk)

Tým, že neoliberálna
ekonomická teória zastiera

túto obrovskú nerovnováhu
medzi kapitálom a prácou,

stáva sa v skutočnosti
ochranným štítom bohatých.

Tretia a zďaleka najškodlivejšia téza
je založená na modeli správania,

ktorý ľudí vníma ako „homo economicus“.

Čo v podstate znamená,
že sme všetci úplne sebeckí,

dokonale racionálni a neprestajne
robíme všetko vo svoj prospech.

Položte si otázku, či vám dáva zmysel,

že dôvod všetkých vašich dobrých skutkov

by mal byť čo najväčší úžitok?

Je možné, že keď vojak skočí na granát
na obranu svojich spolubojovníkov,

ide mu len a len o seba?

Dôvod, prečo si myslíte,
že to nedáva zmysel

a protirečí morálnej intuícií,

je ten, že to tak je.

Potvrdzujú to aj najnovšie výskumy.

Tento model správania

však stojí v centre chladnej a krutej
neoliberálnej ekonómie.

Je morálne neprípustný,

ako aj vedecky nesprávny.

Ak bez uváženia akceptujeme

prirodzenosť ľudskej sebeckosti,

tak pri pohľade na nespochybniteľnú
prosperitu vo svete

dôjdeme k logickému záveru,

že podľa definície musí platiť:

milióny sebeckých skutkov

zázračne vedú k prosperite
a spoločenskému dobru.

Ak sa ľudia snažia využiť všetko
vo svoj prospech,

potom musí mať prosperita
zdroj v našej sebeckosti.

Z tejto teórie logicky vyplýva,

že chamtivosť je dobrá

a vzrastajúca nerovnosť efektívna.

Jediným účelom podnikania

je obohatenie akcionárov.

V opačnom prípade dochádza
k spomaleniu hospodárskeho rastu

a celkovému poškodeniu ekonomiky.

Tento chválospev sebectva

tvorí ideologický základ
neoliberálnej ekonómie –

spôsobu myslenia, ktorý viedol
k ekonomickým opatreniam

umožňujúcim mne a mojim bohatým kamošom
patriacim do top jedného percenta,

užívať si všetky výhody
ekonomického rastu

za posledných 40 rokov.

Ale ak namiesto toho

akceptujeme výsledky
najnovších empirických výskumov,

teda reálnej vedy, z ktorej vyplýva,

že ľudia dokážu efektívne spolupracovať,

vzájomne si pomáhať

a intuitívne morálne konať,

prídeme k logickému záveru,

že zdrojom prosperity nie je sebeckosť,
ale spolupráca,

že hnacou ekonomickou silou ľudstva
nie sú vlastné záujmy,

ale vrodená schopnosť ľudí
vzájomne si pomáhať.

Základným pilierom
nového modelu ekonómie

sú naše životné skúsenosti,
ktoré nám umožňujú zdokonaliť sa.

Tento prístup k ekonómii je na rozdiel
od predchádzajúceho

založený na pravde a morálnosti.

Chcem však zdôrazniť,
že tento nový model ekonómie

som nevymyslel sám.

Na tvorbe a zdokonaľovaní
jeho teoretických základov a modelov

pracujú univerzity po celom svete.

Ich východiskom je nový kvalitný
výskum v oblasti ekonómie,

teórie komplexnosti, evolučnej teórie,

psychológie, antropológie
a iných disciplín.

Napriek tomu, že nový model ekonómie
nie je opísaný v žiadnej knihe

a nemá dokonca ani ustálený názov,

môžeme podľa neho zjednodušene
popísať zdroj prosperity nasledovne:

trhový kapitalizmus je evolučný systém,

ktorý definuje zdroj prosperity
prostredníctvom priamej úmernosti

medzi rastom inovácií a dopytu.

Inovácie sa zameriavajú na riešenie
ľudských problémov.

Dopyt na trhu dohliada
na výber užitočných inovácií.

Čím viac problémov vyriešime,
tým viac prosperujeme.

S nárastom prosperity však priamo súvisí

aj vzrastajúca komplexnosť
našich problémov a ich riešení.

Táto narastajúca technická komplexnosť

si vyžaduje stále vyššiu úroveň
sociálnej a hospodárskej spolupráce

na výrobu
stále špecializovanejších produktov,

ktoré definujú obraz modernej doby.

Áno, neoliberálna ekonómia
sa nemýli, keď tvrdí,

že hospodárska súťaž zohráva
kľúčovú úlohu pri fungovaní trhu.

Na druhej strane však prehliada fakt,
že ide o konkurenčný boj

skupín vyznačujúcich sa
vysokou mierou spolupráce.

Ide teda o boj medzi firmami,
sieťami firiem a štátmi.

Každý úspešný podnikateľ vie,

že vybudovanie tímu
s fungujúcou spoluprácou

využitím potenciálu každého člena

vedie takmer vždy k lepším výsledkom
ako práca skupiny sebeckých hlupákov.

Ako sa teda otočíme neoliberalizmu chrbtom

a vybudujeme udržateľnejšiu,
prosperujúcejšiu

a spravodlivejšiu spoločnosť?

Nový model ekonómie navrhuje
len päť pravidiel.

Po prvé, vyspelé ekonomiky
nie sú džungle, ale záhrady.

Čo znamená, že podobne ako záhrady
aj trhy si vyžadujú starostlivosť.

Trh je najlepšou sociálnou inštitúciou
na riešenie ľudských problémov.

Keď ho neregulujú sociálne normy
a demokraticky prijatá legislatíva,

je skôr zdrojom problémov ako riešení.

Medzi typické príklady patria
klimatická zmena

a veľká finančná kríza v roku 2008.

Druhé pravidlo považuje

za zdroj hospodárskeho rastu inklúziu.

Neoliberálny názor, ktorý tvrdí,

že inklúzia je luxus,
ktorý si pri absencií ekonomického rastu

nemôžeme dovoliť,
je nesprávny a spiatočnícky.

Ekonomiku tvoria ľudia.

Čím viac ľudí
sa na nej rôznymi spôsobmi spolupodieľa,

tým väčší je hospodársky rast
trhových ekonomík.

Tretie pravidlo

poukazuje na to, že cieľom spoločnosti
nie je len obohatiť akcionárov.

Najväčšou podvodnou myšlienkou
súčasného hospodárstva

je neoliberálna predstava,
že jediným cieľom spoločnosti

a jedinou zodpovednosťou
vedúcich pracovníkov

je obohatiť seba a akcionárov.

Nový model ekonómie musí
a môže trvať na tom,

že cieľom spoločnosti je zlepšiť
životné podmienky

všetkých zainteresovaných strán,

či už zákazníkov, zamestnancov,
komunít alebo akcionárov.

Štvrté pravidlo:

chamtivosť nie je dobrá vlastnosť.

Nenásytnosť z vás nespraví kapitalistu,

ale sociopata.

(smiech)

(potlesk)

Keďže je naše hospodárstvo
tak závislé od spolupráce,

je sociopatia rovnako zlá
pre spoločnosť, ako aj pre podnikanie.

Po piate,

na rozdiel od fyzikálnych zákonov,

zákony ekonómie sú voliteľné.

Neoliberálna ekonomická teória

bola stále prezentovaná
ako nemenný zákon prírody.

No v skutočnosti ide o sociálne normy
a vykonštruované naratívy

založené na pseudovede.

Naša túžba po spravodlivejšom,

prosperujúcejšom
a udržateľnejšom hospodárstve,

dobre fungujúcej demokracii
a občianskej spoločnosti,

sa nezaobíde bez nového modelu ekonómie.

Dobrou správou však je,

že to, či bude meniť naše životy,

závisí len od nášho rozhodnutia.

Ďakujem.

(potlesk)

Nick, som si istá,
že túto otázku dostávaš často.

Ak nie si spokojný
s hospodárskym systémom,

prečo nerozdáš všetky peniaze
a nepripojíš sa

k zvyšným 99 percentám?

No, áno aj nie.

Stretávam sa s tým často.

Často sa stretávam s výčitkou,
že ak mi záleží na daniach a mzdách,

prečo teda neplatím viac.

Mohol by som to tak spraviť.

Problémom však je,
že takto sa toho veľa nezmení.

Objavil som však spôsob,
ktorý funguje oveľa, oveľa lepšie.

Ok.

Použijem svoje peniaze na tvorbu
naratívov a prijímanie zákonov,

ktoré od bohatých budú vyžadovať
platenie daní

a lepšie ohodnotenie zamestnancov.

(potlesk)

Napríklad naša 15-dolárová
minimálna mzda

ovplyvnila 30 miliónov zamestnancov.

- To funguje lepšie.
- Skvelé.

Ak by si zmenil názor,
nájdeme záujemcov o tvoje peniaze.

- Ďakujem.
- Veľmi pekne ďakujeme.