Ako zachránite žraloka, o ktorom nič neviete?

Sú druhým najväčším druhom ryby na zemi, sú takmer vyhynuté a takmer nič o nich nevieme. Na podujatí TEDxDublin Simon Berrow hovorí o fascinujúcom žralokovi obrovskom (po írsky "veľká slnečná ryba") a opisuje výnimočné - prekvapujúco jednoduché - spôsoby, ako sa o nich dozvedá dosť na to, aby ich mohol zachrániť.

Žraloky obrovské sú úžasné tvory.
Sú prosto nádherné.

Môžu dorásť do dĺžky až 10 metrov.
Možno aj viac.

Môžu vážiť až dve tony.

Možno aj až päť ton.

Sú druhým najväčším
druhom ryby na svete.

Sú tiež neškodnými zvieratami, ktoré
sa živia planktónom.

A myslíme si o nich, že sú schopné

vyfiltrovať až kilometer kubický vody
každú hodinu

a dokážu zjesť až 30 kg zooplanktónu
za deň, aby prežili. Sú fantastické.

A máme šťastie, že v Írsku
ich máme veľa

a máme mnoho príležitostí ich skúmať.

Boli veľmi dôležité aj pre ľudí, ktorí

žili na pobreží pred stovkami rokov,

hlavne v okolí regiónov
Claddagh, Duff, Connemara,

kde farmári zvykli vyplávať

na svojich lodiach a člnoch

aj ďaleko od pobrežia, niekedy
na miesto Sunfish Bank,

čo je asi 15 km na západ
od ostrova Acaill,

a tam lovili žraloky obrovské.

Toto je starý drevoryt z 18.-19. storočia.

Takže boli veľmi dôležité, hlavne vďaka
oleju z ich pečene.

Tretina veľkosti tohto
žraloka je pečeň plná oleja.

Z ich pečene máme litre oleja.

Tento olej sa používal
hlavne na svietenie,

ale aj na ošetrovanie rán a iné veci.

Začiatky verejného
osvetlenia v roku 1742

v Galway, Dubline a Waterforde

sú spojené s olejom z ryby "slnečnice".

A "slnečnica" je jeden z názvov
žraloka obrovského.

Takže boli vždy veľmi dôležité zvieratá.

Už nejaký čas ich poznáme, boli
vždy potrebné pre ľudí na pobreží.

Zrejme najlepšie zdokumentovaný lov
tohto žraloka na svete

pochádza z ostrova Acaill.

Toto je zátoka Keem na ostrove Acaill.

Žraloky priplávali do zálivu,

rybári priviazali siete k výbežku zálivu,

natiahli ich a spojili s ďalšími sieťami.

Žralok priplával, narazil do siete
a zamotal sa do nej.

Často sa ponoril a zadusil.

Niekedy sa zoradili vo svojich loďkách

a zabili žraloka vrhom harpúny do zátylku.

Žraloka odtiahli do prístavu Purteen,

uvarili ho a použili olej.

Používalo sa aj mäso ako hnojivo.

Odrezávali im aj plutvy,

asi najväčšia hrozba pre žraloky
na celom svete --

odrezávanie plutiev.

Vďaka filmom ako "Čeľuste"
sa ich často bojíme.

Ľudí zabitých žralokom je 5-6 za rok.

Nedávno tu bol taký prípad, že?
Pred pár týždňami.

My ročne zabijeme
asi 100 miliónov žralokov.

Neviem presné počty,

ale myslím, že žraloky sa skôr môžu báť
nás než my ich.

Bol to veľmi dobre zdokumentovaný rybolov

a ako vidíme, vrcholil v 50. rokoch,

keď bolo ročne zabitých 1 500 žralokov.

Potom to veľmi rýchlo kleslo -
klasický rozmach a krach rybolovu

svedčiaci o tom, že zásoby sa zmenšovali

alebo že sa žraloky málo rozmnožovali.

V tom čase sa zabilo 12000 žralokov,

doslova len natiahnutím konopného povrazu

z výbežku v zátoke Keem

na ostrove Acaill.

Žraloky sa zabíjali do polovice 80.rokov,

hlavne na miestach ako je Dunmore
v grófstve Waterford.

Asi 2 500 až 3 000 žralokov
bolo zabitých do roku 1985

mnoho z nich nórskymi loďami.

Nie je to dobre vidieť, ale to čierne
sú nórske lode loviace žraloky

a tá čierna línia na vyhliadkovom koši

ukazuje, že to je loď loviaca žraloky

a nie veľrybárska loď.

Dôležitosť žralokov pre ľudí na pobreží

môžeme nájsť aj v jazyku.

Nebudem predstierať, že viem po írsky,

ale v Kerry sa im hovorí
"Ainmhide na seolta,"

- monštrum s plachtami.

Ďalšie ich meno je "Liop an da lapa,"

ťažkopádna beštia s dvoma plutvami.

"Liabhan mor," hovorí o veľkom zvierati.

Alebo moje obľúbené "Liabhan chor greine,"

veľká ryba slnka.

Je to pekné a výstižné meno.

Na ostrove Tory, čo je aj tak čudné
miesto, sa volali "muldoons"

a nikto nevie prečo.

Dúfam, že tu nie je nikto z Tory;
krásne miesto.

Ale po celom Írsku

boli bežne známe ako slnečnice,

čo vystihuje ich zvyk vyhrievať sa
na hladine, keď svieti slnko.

Sú obavy, že po celom svete klesá

počet týchto žralokov.

Niektorí tvrdia, že nejde
o úbytok populácie.

Môže ísť iba o zmenu
v rozložení planktónu.

Myslíme si, že tieto žraloky sú

skvelými indikátormi klimatickej zmeny,

pretože neustále zaznamenávajú planktón,

keďže plávajú s otvorenými ústami.

Dnes sú uvedené v UICN ako ohrozené.

V Európe sú aj hnutia proti ich lovu.

Teraz je zakázané aj loviť
a ťahať ich z vody

aj v prípade, že ich chytíte omylom.

V Írsku nie sú chránené.

V Írsku nie sú pre legislatívu dôležité,

napriek tomu že pre nás sú,

a napriek svojmu historickému kontextu,
v ktorom sa pohybujú.

Vieme o nich veľmi málo.

A väčšina z toho, čo vieme,

je založená na ich zvyku
plávať na hladinu.

Snažíme sa hádať, čo robia,

podľa ich správania sa na hladine.

Len minulý rok som zistil,
na konferencii na ostrove Man,

aké je nezvyčajné žiť niekde,

kde tieto žraloky často a predvídateľne

chodia na hladinu "slniť sa".

Vo vede je to skvelá príležitosť

vidieť a zažiť žraloky obrovské,

a oni sú skvelé tvory.

Dáva nám to fantastickú príležitosť
k ich štúdiu a prístupu k nim.

Posledných pár rokov sme - minulý rok
bol veľmi úspešný -

začali značkovať žraloky,

aby sme mohli napríklad pochopiť

ich pohybu, vracaniu sa
na rovnaké miesta ap.

Hlavne sme sa sústredili

na sever Donegal a západ Kerry,

lebo tu som aktívne pôsobil.

Značili sme ich jednoducho,
bez modernej techniky,

a síce veľkou dlhou tyčou.

Toto je rybársky prút

so štítkom na konci.

Stačí vstať na lodi a označiť žraloka.

Bolo to veľmi efektívne.

Minulé leto sme označili 105 žralokov.

Dostali sme ich 50 za 3 dni

pri polostrove Inishowen.

Pol výzvy je dostať sa k nim,
byť v správnom čase na správnom mieste.

Ale technika je veľmi jednoduchá.

Ukážem vám, ako vyzerajú.

Na lodi používame kameru na tyči

na filmovanie žralokov.

Chceme zistiť pohlavie žraloka.

Rozmiestnili sme tiež pár satelitných
štítkov, čiže sme použili aj high-tech.

Toto sú archívne štítky.

Uchovávajú údaje.

Satelitný štítok funguje iba
keď vo vzduchu nie je voda

a keď môže vyslať signál satelitu.

Áno, žraloky, ryby, sú väčšinou pod vodou.

Tento štítok určí polohu žraloka

v závislosti od času a polohy slnka,

teploty vody a hĺbky.

My musíme tak trochu zrekonštruovať cestu.

Nastavíme štítok, aby sa od žraloka
po istom čase oddelil,

v tomto prípade 8 mesiacov,

a doslova v deň, keď sa štítok oddelil,
pozdravil satelit,

a poslal údaje, nie všetky,
ale pre nás dosť.

To je jediný spôsob, ako zistiť niečo

o ich správaní a pohybe, keď sú pod vodou.

Tu je pár máp, ktoré sme vytvorili.

Tu sme označili dvoch blízko Kerry.

V podstate trávi celý čas
za tých 8 mesiacov v írskych vodách.

Na Vianoce bol preč na okraji útesu.

Toto sme ešte nepotvrdili pomocou

teploty morskej hladiny a hĺbky vody,

ale znovu, druhý žralok trávi väčšinu času

v Írskom mori a okolí.

Minulý rok kolegovia z Ostrovu Man

označili žraloka, ktorý za 90 dní prešiel

z Ostrovu Man do Nového Škótska v Kanade.

To je 9 500 kilometrov.
Nevedeli sme, že to je možné.

Ďalší kolega v USA označil

asi 20 žralokov v Massachusetts,
ale jeho značky nefungovali.

Vie len, kde ich označil

a kde svoje značky zhodili.

Jeho značky sa stratili v Karibiku

a dokonca v Brazílii.

A my sme si mysleli,
že žraloky žijú len

v miernom pásme,
len v našich zemepisných šírkach.

V skutočnosti však plávajú aj cez rovník.

Čiže my sa snažíme zistiť o žralokoch

takéto drobnosti.

Podľa mňa jedna prekvapivá

a zvláštna vec je veľmi

malá genetická diverzita žralokov.

Nie som genetik a ani nebudem tvrdiť,
že genetike rozumiem.

Preto je dobré spolupracovať.

Keďže ja pracujem v teréne, dostávam

záchvaty paniky, keď musím byť príliš

dlho v labáku v bielom
plášti - chcem ísť von!

Takže spolupracujeme s genetikmi, ktorí
sa rozumejú.

Keď skúmali genetiku žralokov obrovských,

zistili, že diverzita je nesmierne malá.

Keď sa pozriete na prvú líniu,

vidíte, že všetky druhy žralokov
sú pomerne podobné.

Myslím, že to v podstate
znamená, že sú

to žraloky a majú spoločného predka.

Ak sa pozrieme na diverzitu nukleotidov,

čo je viac genetiky,
odovzdanej od rodičov,

vidíme, ak sa pozrieme na prvý výskum,

že rozsah diverzity týchto žralokov je

menší ako u iných druhov žralokov.

Táto štúdia sa spracovala v roku 2006.

Predtým sme netušili nič o génovej
variabilite žralokov obrovských.

Netušili sme, či sa odlíšili smerom k iným
populáciám.

Boli tu subpopulácie?

A áno, je to veľmi dôležité, ak chcete

vedieť veľkosť populácie a význam zvierat.

Les Noble v Aberdeene

vníma tieto fakty ako neuveriteľné.

Takže vypracoval ďalšiu štúdiu,

pri ktorej použil mikrosatelity,

čo je o dosť drahšie a časovo náročnejšie,

a prekvapivo prišiel
s takmer rovnakými výsledkami.

Takže to vyzerá tak,

že tieto žraloky z nejakého dôvodu majú
veľmi nízku diverzitu.

Hovorí sa, že by mohlo
ísť o genetickú prekážku,

asi pred 12 000 rokmi,

čo spôsobilo túto nízku diverzitu.

Hoci, ak sa pozrieme na žraloky veľrybie,

čo je ďalší obrovský žralok živiaci sa
planktónom,

jeho diverzita je omnoho väčšia.

Čiže to vôbec nedáva zmysel.

Zistilo sa, že neexistuje žiadna
genetická odlišnosť

medzi žralokmi obrovskými po celom svete.

Aj keď sú žraloky obrovské rozšírené
po celom svete,

geneticky sa nedajú rozlíšiť žraloky

z Pacifiku, Atlantiku, Nového Zélandu,
Írska, Južnej Afriky.

Všetky vyzerajú v podstate rovnako.

Ale opakujem, je to prekvapivé.
Nečakali by sme to.

Nerozumiem tomu, ani to nepredstieram.

A mám podozrenie, že ani väčšina
genetikov tomu nerozumie,

ale predkladajú nám čísla.

Takže vlastne môžeme
odhadnúť veľkosť populácie

na základe diverzity genetiky.

Rus Hoelzel prišiel s odhadom veľkosti:

8 200 zvierat.

To je všetko.

8 200 zvierat na celom svete.

Myslíte si "To je smiešne,
v žiadnom prípade."

Tak Les urobil lepšiu štúdiu

a vyšlo mu takmer 9 000.

Použitie rôznych mikrosatelitov
dalo rôzne výsledky.

Zo všetkých týchto štúdií vyšiel záver -

priemer je okolo 5 000,

čomu ja osobne neverím,

ale na druhej strane, ja som skeptik.

Ale aj keď dáte niekoľko čísel,

pravdepodobne sa bavíme o populácii
asi 20 000 zvierat.

Pamätáte si, koľko sa ich
zabíjalo okolo Acaill

v 70. a 50. rokoch?

Z toho vyplýva,

že tu je riziko vyhynutia tohto druhu,

lebo jeho populácia je príliš malá.

Z tých 20 000 by 8 000 malo byť samíc.

Máme na svete iba 8 000 samíc žraloka
obrovského?

Neviem. Neverím tomu.

Problém je, že vždy bolo málo vzoriek.

Nemali sme dosť vzoriek, aby

sme poriadne skúmali genetiku

do detailov.

Takže odkiaľ získate vzorky

pre vašu genetickú analýzu?

Samozrejme, jedným zo zdrojov sú mŕtve

žraloky, vyplavené na pláž.

V Írsku sa takto vieme dostať
k 2-3 žralokom za rok,

ak máme šťastie.

Ďalším zdrojom sú náhodné úlovky.

Pár sa ich už chytilo do voľne položených
sietí na hladine.

To je teraz zakázané, čo je dobrá správa
pre žraloky.

Niektorí sa chytia do sietí vlečných lodí.

Toto je žralok, vylovený pred Vianocami
v Howthe,

ilegálne, lebo podľa
práva EÚ sa to nesmie,

a bol predaný na žraločie steaky
po 8 eur za kilo.

Na stene mali aj recept, kým im
nepovedali, že to je ilegálne.

A dostali za to aj pokutu.

Keď sa pozrieme na všetky tieto štúdie,
čo som vám ukázal,

celkový počet vzoriek z celého sveta

je momentálne 86.

Je to veľmi dôležitá práca,

môžu sa pýtať veľmi dobré otázky

a môžu nám povedať o veľkosti populácie

a o subpopuláciách a štruktúre,

len žiaľ, nemajú dosť vzoriek.

Teraz o tom, ako sme značkovali žraloky

Takto sme ich značkovali z lode
- o chvíľu sa k tomu dostanem -

Občas na to žraloky reagujú.

Raz, keď sme boli
v Malin Head pri Donegale,

žralok vrazil do lode svojím chvostom,

ale to bolo skôr zo strachu pred loďou

v jeho blízkosti než značkou.

Ale žiadny problém, len sme sa zamočili.

A potom, keď som sa s Emmettom

vrátil do Malin Head k mólu,

všimol som si nejaký
čierny sliz na prove lode.

Kedysi som trávil dosť času
na komerčných rybárskych lodiach,

a spomenul som si, ako
rybári tvrdili, že vždy vedia,

keď sa chytil žralok obrovský,

pretože zanecháva čierny sliz.

Tak som vedel, že to pochádza od žraloka.

Hneď sme mali záujem

získať vzorky tkanív na genetiku,

lebo sme vedeli, že sú cenné.

Použili sme konvenčné metódy -

držím kušu, vidíte ju v mojich rukách,

a tú máme na odobratie vzoriek z veľrýb
a delfínov na genetický výskum.

Tak som vyskúšal mnoho techník.

Akurát som si polámal šípy,

pretože žraložia koža je veľmi hrubá.

Nedokázali sme tak získať vzorku.

Takže to by nefungovalo.

Tak keď som videl
ten čierny sliz na prove,

pomyslel som si: "Ak si vezmeš to,
čo ti je dané na tomto svete ..."

Tak som to zoškriabal.

Mal som skúmavku s alkoholom,
aby som to mohol poslať genetikom.

Zoškriabaný sliz som poslal do Aberdeenu.

Povedal som: "Mohli ste skúsiť toto."

Vlastne to sušili v šuflíku mesiace

iba preto, že sme mali
konferenciu na ostrove Man.

Ale stále som im písal maily v štýle:

"Nepozreli ste sa náhodou na môj sliz?"

A on na to: "Jasné, jasné,
potom, potom."

Inak vedel, že by to mal spraviť,

lebo sme sa predtým nikdy nestretli

a mohol by stratiť reputáciu, ak by
nespravil, čo som mu poslal.

Bol unesený, že sme získali DNA zo slizu.

Zväčšili to a otestovali

a zistili, že to je naozaj DNA zo žraloka

obrovského, získané zo slizu.

Bol strašne nadšený.

Preslávilo sa to ako Simonov žraločí sliz.

Pomyslel som si: "Hej, na tom
môžeš stavať."

Tak sme si povedali, že pôjdeme von

a získame nejaký sliz.

Po útrate 3 a pol tisícky
na satelitné štítky,

som si pomyslel, že by som mohol
investovať 7?95 - stále je na tom cenovka -

v našom obchode v Kilrush

za rúčku mopu

a dokonca menej za nejaké čističe trúby.

A tak som tie čističe omotal o koniec
rúčky mopu

a zúfalo, zúfalo
som chcel dostať šancu

dostať sa k nejakým žralokom.

To sa stalo v auguste,

hoci zvyčajne je najviac žralokov v júni,

júli a ťažko ich stretnúť.

V auguste je ťažko byť na správnom mieste
a uvidieť žraloka.

Boli sme zúfalí a ponáhľali

sme sa do Blasket,
lebo sme počuli, že sú tam

nejaké žraloky a našli sme ich.

Jediným otrením rúčky mopu po žralokovi,

kým preplával pod loďou -

tu vidíte žraloka plávajúceho pod loďou -

sa nám podarilo pozbierať sliz.

A tu to máme.

Pozrite sa na ten krásny,
čierny žraločí sliz.

Asi za pol hodiny

sme získali 5 vzoriek, piatim žralokom

boli odobrané vzorky pomocou
Simonovho systému

odoberania vzoriek žraločieho slizu.
(smiech)

(potlesk)

Už 20 rokov pracujem v Írsku
s veľrybami a delfínmi,

a s nimi je to o trochu dramatickejšie.

Možno ste už videli zábery s vráskavcami,

ktoré sme dostali pred mesiacom
či dvoma z grófstva Wexford.

Vždy si myslíte, že máte nejaký odkaz,
ktorý môžete svetu zanechať.

A ja som premýšľal o porušovaní zákonov

u vráskavcov a delfínov.

Niekedy k vám tieto veci prídu

a vy ich musíte prijať, keď prídu.

Takže toto bude asi môj odkaz -

Simonov žraločí sliz.

Tento rok sme dostali nejaké peniaze

na pokračovanie so zbieraním vzoriek.

Jednou užitočnou vecou je používanie

kamier na tyčiach - toto je moja kolegyňa
Joanne s takou kamerou -

lebo sa môžete pozerať pod žraloky.

Snažíme sa zachytiť
samčie pohlavné orgány,

ktoré voľne visia za žralokom.

Preto vieme ľahko určiť jeho pohlavie.

Takže keď pohlavie určíme

pred odberom vzoriek, vieme

genetikovi povedať, či sme ich brali
zo samice alebo zo samca.

Momentálne vôbec nevedia, ako

geneticky rozoznať samca od samice,

čo je podľa mňa prekvapivé,

lebo potom nevedia, odkiaľ začať.

Schopnosť rozoznať pohlavie
žraloka je veľmi dôležitá

pre veci ako je dohľad nad obchodom

s týmto žralokom a inými
druhmi naprieč spoločnosťou,

pretože obchod so žralokmi je ilegálny.

Stále sa lovia a predávajú.

Ako biológ pracujúci v teréne

sa len chcete stretnúť
s týmito zvieratami.

Chcete zistiť čo najviac.

Sú často stručné a obmedzené
daným podnebím.

Takže sa chcete dozvedieť
čo najviac a čo najskôr.

Ale nie je to skvelé, že potom

môžete ponúknuť tieto vzorky

a príležitosti iným disciplínam,
ako je genetika,

ktoré z toho vedia zistiť
ešte omnoho viac?

Ako som povedal, tieto veci sa k vám

dostávajú zvláštnym spôsobom,
berte si ich, pokiaľ sa dá.

Beriem si to ako svoj vedecký dôkaz.

Dúfam, že dostanem niečo dramatickejšie
a romantickejšie než zomriem.

Ale zatiaľ vám ďakujem.

A majte sa na pozore pred žralokmi.

Ak máte záujem, práve sme spojazdnili
web o žralokoch obrovských.

Ďakujem vám a ďakujem, že ste ma vypočuli.

(potlesk)